PREZIDENT IVAN GAŠPAROVIČ OSLAVUJE 80 ROKOV

Na Slovensku bol ako jediný zvolený za prezidenta na dve volebné obdobia po sebe. Narodil sa 27. marca 1941 v Poltári. Od roku 1990 pôsobil ako generálny prokurátor ČSFR, a to do roku 1992, keď ho zvolili za predsedu Slovenskej národnej rady. Zaujímavé je, že na tomto poste zostal aj po páde Mečiarovej vlády v roku 1994 a bol tak historicky prvým opozičným predsedom parlamentu. Vo funkcii vydržal až do nových volieb v roku 1998, hoci HZDS malo menšinu, pričom bol posledný predseda SNR a zároveň prvý predseda NR SR. Spolupracoval aj na vzniku Ústavy SR. Po odchode z HZDS v roku 2002 založil Hnutie za demokraciu a stal sa jeho predsedom.

Vážený pán prezident, dovoľte mi v mene redakcie Extra plus, ale aj v mene našich čitateľov zablahoželať Vám k Vášmu životnému jubileu. Posielame Vám najväčší balík zdravia, šťastia, pohody, spokojnosti a radosti zo života. Ďakujeme, že ste a ďakujeme, že ste spolu s nami.

 

Lenka Mayerová a kolektív Extra plus

ČÍTAJTE TIEŽ: FICO GRATULUJE PREZIDENTOVI GAŠPAROVIČOVI 

Slovenský bohém

Vo svojej podstate má národnú a sociálnu orientáciu. Nikdy nepodliehal tlaku politickej pravice a pri výkone funkcie sa riadil svojím svedomím, ako mu to ukladala ústava. V rozhodnutiach býval nekompromisný, ale spravodlivý. A taký ostal počas svojho celého života. Politika a vysoké politické posty ho nezmenili. Po celý svoj život si zachováva svoju tvár a mimoriadnu ľudskosť. Hoci bol najvyšším ústavným činiteľom Slovenskej republiky, precestoval celý svet a stretol sa s najvyššími štátnikmi našej planéty, zostal skromný, s obrovskou dávkou nadhľadu i rozhľadu, zachovávajúci si svoj netypický humor, ktorý nie vždy každý chápe, no mne vždy konvenoval. Profesor Mistrík, ktorý už, žiaľ, nie je medzi nami, o ňom hovorieval: Ivan, to je taký slovenský bohém v tom najlepšom zmysle slova, toho sa držte.

Spomínam si na naše prvé stretnutie. Vyhodil ma z rokovacej sály parlamentu, a nielen to, prerušil rokovanie, vybehol na chodbu a celkom slušne mi vyčistil žalúdok: počas rokovania NR SR vraj nesmiem byť v sále. Bola som mladá začínajúca redaktorka Slovenskej televízie, parlamentná spravodajkyňa, a on predseda NR SR. Nechcel si nechať vysvetliť, že som bola v živom vysielaní. Celý čas sa tváril veľmi vážne a ja som mu uverila, že sa na mňa hnevá. No nakoniec nezaprel svoj zmysel pre humor a prezradil mi, že to nahnevanie až tak vážne nemyslel. Bolo to v roku 1997 a odvtedy sa naše cesty už nikdy nerozišli, stretávame sa doteraz. Je mimoriadne príjemným spoločníkom, učiteľom i poradcom a nesmierne si cením, že nikdy nechýba pri nijakej udalosti, ktorú pripravuje Extra plus či Mayer media. Zažili sme spolu obdobie, keď ho Vladimír Mečiar vyhodil z HZDS a on sa z najvyšších politických postov vrátil naspäť na Univerzitu Komenského a začal opäť učiť. Nejeden raz sme tam viedli spoločné diskusie, akým smerom pôjde ďalej Slovensko.

Na aktívnom dôchodku

V pamäti mi azda najsilnejšie rezonujú dva momenty. Prvý bol, keď mi so zármutkom v hlase povedal, že po odchode z HZDS zistil, kto je a kto nie je priateľ, koľkí ľudia sa vyfarbili. Druhý moment sa týkal informácie, že pôjde kandidovať na post hlavy štátu. Neverila som, že to myslí vážne. A predsa len v roku 2004 kandidoval na funkciu prezidenta a 17. apríla 2004 v druhom kole priamych volieb zvíťazil. Ako svojho prezidenta si ho vybralo 1 079 592 voličov. Porazil svojho súpera Vladimíra Mečiara, pre ktorého sa ich rozhodlo 722 368. Týmto víťazstvom spôsobil Vladimírovi Mečiarovi najťažšiu porážku v jeho politickej kariére. Slávnostná inaugurácia bola 15. júna 2004. Bolo to pre mňa neuveriteľné, že to dokázal, pretože, keď som to z jeho úst počula prvý raz, na malý moment som zapochybovala, či sa to podarí. Ale áno, vyšlo to a ja sa teším, že sme boli pri tom. Prešlo päť rokov jeho funkčného obdobia a rozhodol sa, že opäť zabojuje nielen o post hlavy štátu, ale aj za Slovensko. Tento raz súperil s Ivetou Radičovou, ktorá vznik Slovenskej republiky nechcela, ale kandidovať za prezidentku nechceného štátu sa jej zrazu nehnusilo. Slováci o jeho druhom víťazstve rozhodli 4. apríla 2009. V druhom kole prezidentských volieb získal 1 234 787 hlasov, Iveta Radičová za ním zaostala o vyše 11 percent hlasov, keďže ju podporilo len 988 808 voličov. Na tú víťaznú volebnú noc isto nik zo zúčastnených nezabudol, pretože v roku 2009 sa rozhodovalo o ďalšom smerovaní štátu. Po dvoch funkčných obdobiach odišiel do aktívneho dôchodku, stretáva sa s domácimi, ale aj zahraničnými politikmi, prezidentmi, veľvyslancami, novinármi, ale aj s bežnými ľuďmi, s ktorými nestratil kontakt, pretože sa mu nikdy nestalo, aby sa odtrhol od reálneho života. Najslovenskejší a najúspešnejší prezident SR J. E. Ivan Gašparovič 27. marca 2020 oslavuje 80. narodeniny.