PRÍVETIVEJŠIA TVÁR BARACKA OBAMU?

„Niekoľkomesačné rokovania s USA viedla kubánska strana s cieľom oslobodiť troch Kubáncov, ktorých americká strana označovala za špiónov, hoci na Miami iba monitorovali teroristické skupiny z radov kubánskych emigrantov a nepôsobili ako špióni proti USA. Američania zasa chceli, aby im Kubánci vrátili špióna, ktorý vystupoval ako humanitárny pracovník, ale v skutočnosti organizoval na Kube podvratnú činnosť. Samozrejme, že pri rokovaniach prišlo aj na obnovenie dlhodobo prerušených diplomatických vzťahov, ale prvotným cieľom bola výmena väzňov,“ povedala na úvod nášho stretnutia veľvyslankyňa.

Veľmoc stráca vplyv

Ako sme sa dozvedeli zo zahraničných zdrojov, miestom tajných rokovaní bola Kanada, pričom aktívnu úlohu zohral pápež František, ktorý je z Latinskej Ameriky a pozná mentalitu týchto národov. Okrem toho, pápež je františkánsky kňaz a františkánov na Kube rešpektujú najmä pre ich sociálnu agendu.

Kubánska veľvyslankyňa uviedla hlavné dôvody, pre ktoré Američania po 56 rokoch dospeli k rozhodnutiu nadviazať diplomatické vzťahy s Kubou: „Prvým dôvodom je, že Američania nedosiahli blokádou nič z toho, čo plánovali. Druhý dôvod je ten, že Spojené štáty sa ocitli v Latinskej Amerike v izolácii práve pre vzťahy s Kubou.“

USA vždy považovali Latinskú Ameriku za svoj hospodársky aj politický priestor, lenže koncom roku 2011 vzniklo v Caracase z iniciatívy prezidenta Huga Cháveza spoločenstvo 33 štátov Latinskej Ameriky a Karibiku CELAC (Community of Latin American and Caribbean States), ktorého cieľom bolo oslobodenie sa spod vplyvu USA. CELAC sa stala prvou organizáciou na americkom kontinente, v ktorej je zastúpených 33 štátov Strednej a Južnej Ameriky a Karibiku bez Spojených štátov a Kanady.

„Situácia USA sa stala na tomto subkontinente viac ako labilná. V roku 2012 sa na samite oboch Amerík o tom presvedčil samotný Obama, keď päť prezidentov latinskoamerických štátov opustilo samit na protest, že Kuba bola vylúčená z rokovaní,“ uviedla pani veľvyslankyňa.

Dlhá cesta k normalizácii vzťahov

Podľa kubánskej veľvyslankyne je pre Američanov „ďalším dôvodom obmedzenia studenej vojny s Kubou čoraz ťažšie obhájiteľná blokáda ostrova na pôde OSN. Pri hlasovaní o tejto otázke je verným americkým spojencom jedine Izrael“. Podľa nás je vážnym, ale nepriznaným dôvodom zo strany Obamu aj obava zo silnejúceho vplyvu Ruska v tejto časti sveta, najmä po sľubnej návšteve Vladimira Putina na latinskoamerickom subkontinente, ktorá bola motivovaná spoluprácou zoskupenia BRICS so štátmi Strednej a Južnej Ameriky.

Ak sa Američanom nepodarilo ostrovný štát v Karibiku politicky a hospodársky zničiť ani početnými atentátmi na Fidela Castra, ani dlhodobou tvrdou blokádou, teraz skúšajú zmierlivejšiu cestu. Ukazujú prívetivejšiu tvár v očakávaní, že takto Kubu ovládnu ľahšie a vytrhnú si tŕň z päty, ktorý ich omínal vyše polstoročie. Lenže po krachujúcej americkej politike v Latinskej Amerike bude zelený ostrov pre Baracka Obamu tvrdý, veľmi tvrdý oriešok.

Raúl Castro s prepustenými kubánskymi občanmi z tzv. kubánskej päťky, ktorých Američania nespravodlivo väznili šestnásť rokov v rôznych väzniciach v USA. Ich celkový trest pritom predstavoval neuveriteľné štyri doživotia a 77 rokov. Jediným „zločinom“ všetkých piatich bolo, že pomáhali monitorovať plány teroristov, pripravované na Floride kubánskymi ultrapravicovými skupinami proti Kube. Pracovná skupina OSN, zaoberajúca sa svojvoľnými zatknutiami, na základe okolností súdneho procesu proti Piatim a výšky a druhu trestov vyhlásila uväznenie za arbitrážne a naliehala na vládu USA, aby nariadila revíziu kauzy.