RADAČOVSKÝ: VLÁDA JE PLNÁ STRACHU!

Národná, kresťanská i sociálna politická scéna je dnes mimoriadne rozdrobená. Lídri jednotlivých strán nevedia nájsť spoločnú reč a v podstate sa už ťažko dá hovoriť o spájaní týchto síl. Čo bolo dôvodom založenia politickej strany Slovenský PATRIOT?

Dôvodom vzniku našej politickej strany bola predovšetkým vôľa skoro 20-tisíc občanov SR podporiť jej vznik svojimi podpismi. Niektorí nám zvyknú vyčítať názov Slovenský PATRIOT. Vraj je to cudzí názov. Ani názvy parlament, prezident, republika, koalícia, opozícia, demokracia a podobne nie sú slovenské a každý vie, čo znamenajú. Je 21. storočie, a pokiaľ poviem v Bruseli alebo inde, že som slovenský patriot, každý vie, o čo ide. Nikto v Európe ani vo svete nevie, čo znamená napríklad nápis Sme rodina, Hlas, ĽSNS na tričku alebo na bilborde. Čo znamená slovenský patriot, vie každý.

Neprispejete aj vy k ďalšiemu rozdrobovaniu národných síl?

Naša politická strana nemá rada pojem národné sily, pronárodné sily a podobne. Tento pojem evokuje, že nutne musí byť na politickej scéne opak, t. j. protinárodné alebo nenárodné sily. Nepoznám program žiadnej politickej strany ani hnutia, ktorý by bol protinárodný, a pokiaľ by takýto politický subjekt existoval, musel by byť rozpustený zo zákona, pretože by bol protiústavný. Všetky politické subjekty sú teda pronárodné, len každý má inú predstavu, akú politiku v prospech Slovenska realizovať. Niektoré subjekty prostredníctvom silnej probruselskej orientácie, niektoré formou liberálnej politiky, niektoré konzervatívnej. Strana Slovenský PATRIOT nemôže o sebe tvrdiť, že sa zaraďuje medzi tzv. národné sily. Naša politická strana razí princíp „Patriotizmus áno, nacionalizmus nie!“ Patriotizmus je vyššia forma tzv. národovectva, pretože patriotom je každý občan Slovenska, ktorý má rád svoju vlasť, miesto, kde sa narodil, kde sa narodili jeho predkovia, bez ohľadu na to, či je Slovák, Maďar, Rusín, Róm, Žid alebo príslušník akéhokoľvek vierovyznania alebo ateista. V tomto smere sa s lídrami tzv. tvrdo národných a kresťanských strán asi ťažko zhodneme.

Iniciátori referenda odovzdali hlave štátu viac ako pol milióna podpisov za vyhlásenie referenda, veríte, že referendum bude vypísané a nakoniec aj úspešné?

Chcel by som tomu veriť, tak ako chce, podľa môjho názoru, tomu veriť väčšina občanov SR. Môže sa to skomplikovať, a to aj jeho vypísanie a prípadná úspešná realizácia postojom súčasnej vládnej koalície, ktorá má v parlamente ústavnú väčšinu. Môžu urobiť všetko pre to, aby v parlamente ústavnou väčšinou zákon o referende neodsúhlasili.

Na Slovensku sme dnes svedkami neuveriteľného rozkladu nielen demokracie, ale aj právneho štátu. Matovičova a Hegerova vláda dokázala rozvrátiť každú oblasť. Nakoniec sme svedkami najnovšej kauzy tajného stretnutia desiatich „silných“ predstaviteľov štátu na pôde SIS. Považujete to za štandardný postup?

Predovšetkým neviem, čo bolo predmetom tohto stretnutia. Konšpirácie bez konkrétnych dôkazov nemám rád. Pokiaľ by išlo o riešenie zvlášť mimoriadnej otázky, týkajúcej sa napr. vážnej bezpečnostnej situácie, reálnej hrozby a podobne, tak stretnutie by sa mohlo v záujme štátu uskutočniť. Pokiaľ by však malo ísť o riešenie akýchsi politických sporov, problémov v koalícii, prípadne trestných stíhaní osôb verejne činných, tak by to nebol postup štandardný.

Výsledkom stretnutia bolo vykopnutie dverí a domová prehliadka u Branislava Zuriana, exšéfa NAKA, ktorý na vlastnú žiadosť opustil svoj post. Ako to vnímate z hľadiska dlhoročného sudcu? Sú to normálne metódy, ktoré tu predvádza štátna moc?

Právny úkon, akým je domová prehliadka a vstup do obydlia, je striktne vymedzený v ustanoveniach platného Trestného poriadku SR. Podľa dostupných informácií takéto konanie nespĺňalo kritériá domovej prehliadky v zmysle platného zákona. Spôsob vykonania tohto právneho úkonu, prípadne jeho protiprávnosť, by mali riešiť orgány na to kompetentné. Dôležité však je, že spôsob vykonania tohto právneho úkonu bol demonštráciou moci. Pretože domová prehliadka sa vykonáva v civilizovanej právnej spoločnosti iným spôsobom.

Hovoria teda najvyšší ústavní činitelia pravdu o tom, že nevedia o zásahoch polície či NAKA?

Nehovoria pravdu a musia vedieť, že takáto neakceptovateľná demonštrácia moci nemá nič spoločné so zákonnosťou, a preto za ňu zodpovedajú. Prečo nekonajú? Z nevedomosti? Možno. Veď o vzdelanosti a diletantizme našej vládnej garnitúry hádam už nikto ani pochybnosti nemá. A možno zo strachu. Zo strachu pred vlastnou políciou, zo strachu zo samých seba a medzi sebou. Ono celkovo je tá naša vláda akási plná strachu. Boja sa, čo povie Brusel, NATO, USA. Dokonca majú strach aj z obyčajnej vakcíny. Vakcína Sputnik V je pre nich bezpečnostná hrozba, majú strach pred vlastným národom, pred referendom. Mám taký pocit, že už aj víťazstvo Rusov nad Veľkou Britániou na MS v hokeji bude asi považované za hybridnú vojnu. A možno aj preto v čase tohto zápasu minister obrany oznámil, že sa po území Slovenska budú presúvať vojská NATO. Jednoducho, vláda ustráchancov, trpiacich stihomamom pred všetkým a každým. Preto mlčia a nechcú vidieť pravdu aj v prípade Branislava Zuriana, v prípade generála Milana Lučanského, a to len preto, aby boli pri moci. Preto vyrážanie dverí.

Narodil sa 24. septembra 1953 v Ľutine. Je absolvent Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. V roku 1981 absolvoval rigoróznu skúšku a získal titul doktor práv. Do roku 1990 pracoval ako sudca odvolacieho súdu Krajského súdu v Košiciach, z čoho tri roky bol predsedom odvolacieho senátu Krajského súdu v Košiciach. Až do konca svojej kariéry sudcu v roku 2018 bol sudcom a predsedom senátu Okresného súdu v Poprade. Do povedomia širšej verejnosti sa dostal pri Kiskovej pozemkovej kauze, keď sa postavil na stranu práva a oklamaného a podvedeného občana. Po skončení funkcie sudcu úspešne kandidoval ako nestraník na kandidátke ĽS Naše Slovensko na post poslanca Európskeho parlamentu. Krátko po zvolení sa od strany ĽSNS dištancoval. Ideologický základ ĽSNS mu je absolútne cudzí vzhľadom na silné protifašistické prostredie, v ktorom vyrástol a bol vychovaný, čo je zrejmé aj z jeho vystúpení v EP, aj z jeho mediálnych vystúpení. Svoju volebnú kampaň si financoval sám a propagoval výlučne seba bez straníckeho loga ĽSNS. Na začiatku roka 2020 ho skupina mladých občanov Slovenska oslovila, aby založili politickú stranu Slovenský PATRIOT a 10. februára 2021 po vyzbieraní podpisov a registrácii strana oficiálne vznikla. Na prvom sneme vo februári 2021 bol zvolený za predsedu Slovenského PATRIOTA. Miroslav Radačovský.

O čom vypovedá fakt, že bol zatknutý šéf SIS Vladimír Pčolinský, ktorého do funkcie dosadila Matovičova koalícia?

Ja si skôr myslím, že do funkcie bol dosadený politickým hnutím Sme rodina, ktorého blízkym priateľom a dokonca aj právnym predchodcom bol špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Možno špekulovať o minulosti predsedu hnutia Sme rodina, o jeho dávnych kontaktoch. Môžem sa domnievať, že na tieto skutočnosti mohol poukázať aj Branislav Zurian. A vykopnutie dverí bol len následok.

Líder strany Smer-SD Robert Fico vyzval Branislava Zuriana, aby sa nevracal na Slovensko, pretože mu hrozí podobný osud ako generálovi Milanovi Lučanskému. Čo si o tomto vyjadrení myslíte?

Ako dlhoročný, takmer 40-ročný sudca, mám v sebe profesijne zakódovaný zmysel pre spravodlivosť a objektivitu. Tzv. vyrážanie dverí, neúmerne dlhá kolúzna väzba bola aj za vládnutia strany Smer-SD. Nebolo to však také výrazné. Či Branislavovi Zurianovi hrozí podobný osud ako generálovi Lučanskému, je len hypotéza bez dôkazov a skôr sa mi to zdá ako naháňanie politických bodov.

Dnes sa objavujú informácie, že v policajnom zbore prebieha vojna gangov. Znamená to, že políciu riadi niekto iný ako štát?

Zahraničná politika a niektorí europoslanci sú riadení a poslušne načúvajú Bruselu, nášmu transatlantickému spojencovi a že ministerstvo obrany je v úplnom područí NATO, to vie hádam každý. Či však riadi políciu niekto iný ako štát, to si nemyslím. Riadi ju predseda vlády, prostredníctvom svojich ministrov, teda ministra vnútra, ale aj šéfa SIS.

Robert Fico tvrdí, že koalícia používa políciu, NAKA a špeciálnu prokuratúru na kriminalizáciu opozície. Súhlasíte s týmto tvrdením?

Vzhľadom na vyjadrenia či už Igora Matoviča, alebo Veroniky Remišovej v predvolebnej kampani, ale aj po nej, sa s tým dá v podstate súhlasiť.

Na stretnutí „tajných“ bol aj špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, ktorý bol na tento post zvolený v podmienke za nedbanlivostný trestný čin, ako vodič spôsobil inému z nedbanlivosti smrť. Je podľa vás v poriadku, že sedí na tomto poste? Robert Fico tvrdí, že špeciálny prokurátor Daniel Lipšic je matkou všetkých udavačov kajúcnikov, ktorí dostávajú pokyny na výpovede od NAKA, a preto by mala byť špeciálna prokuratúra zrušená. Myslíte, že je niečo takéto reálne?

Buďme úprimní, toto sa môže stať komukoľvek. Určite nechcel nikoho úmyselne zabiť. Otázka je však iná. Mal vôbec byť zvolený na tento post? Z praxe viem, že pokiaľ bol vo veci predpojatý alebo zaujatý napr. okresný prokurátor, tak automaticky bola zaujatá celá prokuratúra. Postupovalo sa potom tak, že vec sa predložila nadriadenej prokuratúre a tá pridelila vec inej okresnej prokuratúre. Daniel Lipšic je zaujatý a nemôže konať vo všetkých závažných kauzách špeciálnej prokuratúry, pretože vo veci vystupoval ako advokát, buď ide o bývalého politického kolegu alebo politického rivala. Mala by byť teda vylúčená celá špeciálna prokuratúra a generálny prokurátor by mal vec prideliť inej špeciálnej prokuratúre. Iná špeciálna prokuratúra však neexistuje. Preto bola „hlúposť“, že bol ustanovený do takejto funkcie. O to viac, že sú tu náznaky, tvrdené Robertom Ficom, že špeciálny prokurátor Daniel Lipšic je matkou všetkých udavačov, kajúcnikov, ktorí dostávajú pokyny od NAKA, a preto by mala byť špeciálna prokuratúra zrušená.

Dnes je na stole koalície ďalšia kríza medzi Sme rodina a Za ľudí v súvislosti s novelou zákona o kolúznej väzbe. Aký je váš názor na tento problém?

Kolúzna väzba a vôbec väzba ako taká, jej dĺžka, nie je problém zákona, ale problém realizácie zákona v praxi. O väzbe, jej dôvodoch, dĺžke trvania, o prepustení z väzby rozhoduje výlučne súd. Pokiaľ by sa v praxi dôsledne aplikoval zo strany súdov aj terajší Trestný poriadok, tak by sa o kolúznej väzbe nebolo potrebné baviť. Jednoducho, väzba je najťažším zásahom do občianskych práv a slobôd, a preto je potrebné zo strany súdu pri rozhodovaní o nej dôsledne skúmať, či sú väzobné dôvody dostatočne preukázané. Nestačí len dôvodné podozrenie, že ujde, bude sa skrývať, pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených, ale musia tu byť konkrétne dôkazy a skutočnosti. Žiaľbohu, v poslednom čase sudcovia rozhodovali, netvrdím, že všetci, len na základe tzv. dôvodného podozrenia, čo je v zmysle zákona neprípustné. Avšak v princípe som za skrátenie lehoty trvania väzby.

Vzťahy medzi Ruskou federáciou a EÚ sú dnes mimoriadne naštrbené aj v súvislosti so sedem rokov starou kauzou výbuchu v muničnom sklade vo Vrběticiach. Hoci SR s tým nič nemala, pridala sa na stranu Česka a dnes jej hrozí, že sa spolu s ďalšími krajinami ocitne na zozname nepriateľských krajín. Čo to bude podľa vás ďalej znamenať nielen pre Slovensko, ale aj EÚ?

Spojené štáty americké a západné štáty si zvykli byť hegemónom sveta. No situácia sa mení. A oni nechcú pochopiť, že už je potrebné rátať s národnými záujmami aj iných štátov, a preto bránia svoju hegemóniu. Svojho času ju bránili vojenským spôsobom. V súčasnej dobe to však už nie je možné, pretože vojenský strach už z nich Ruská federácia nemá. Preto volia formu hybridnej vojny, preto je tu Navaľnyj, preto je tu novičok, preto sú tu sankcie a podobne. Vedia, že ich hegemóniu a rozdeľovanie Európy na Východ a Západ môže ohroziť jedine obchodná spolupráca. Kde sa obchoduje, tam sa nebojuje. Preto je aj prekrúcanie histórie 2. svetovej vojny, označovanie Ruska za agresora a podobne. Som presvedčený, že plynutím času si zvyknú na to, že nie sú vo svete jediní a výnimoční a Európa a svet bude žiť v mieri.

Európska únia čoraz viac tlačí na prerozdeľovanie migrantov do krajín EÚ a najmä do postsocialistických krajín. V podstate sa v tejto otázke vzpiera len Viktor Orbán. Aký predpokladáte ďalší vývoj migračnej politiky EÚ?

Každý štát, ktorý akýmkoľvek spôsobom vojnový konflikt podporuje, na vojnovom konflikte sa podieľa, alebo ho začal, je povinný na čas vojny prijať vojnových utečencov, predovšetkým ženy, deti, starcov. My ako Slovenská republika sme žiadny vojenský konflikt nezačali, nepodieľali sa na ňom, a preto nie je našou povinnosťou ani prijať utečencov pred vojnovým konfliktom. Ekonomických migrantov sú povinné prijať štáty, ktoré im ekonomický úpadok spôsobili. Slovensko nikdy nemalo kolónie, ba skôr naopak, my sme vždy tieto africké krajiny podporovali a nie drancovali, a preto nemáme povinnosť prijímať ekonomických utečencov. Viktor Orbán len chráni vonkajšiu hranicu EÚ pred nelegálnymi migrantmi.

EÚ prijala zákon, ktorý od januára 2022 obmedzí predaj poľnohospodárskych výrobkov priamo z dvora. Aplikácia tohto zákona bude mať nedozerné dôsledky najmä pre krajiny východného bloku, ktoré boli zamerané na pôdohospodárstvo. Je podľa vás cieľom EÚ doviesť štáty k absolútnej nesebestačnosti a závislosti od nadnárodných reťazcov?

Snaha obmedziť hospodársky vývoj Slovenska len na strojárenskú výrobu, napríklad automobilový priemysel, bola nedomysleným krokom predchádzajúcich vlád a do budúcnosti to môže mať zlé hospodárske dôsledky na život na Slovensku. Plány zelenej obnovy Európy, dekarbonizácie by v podstate znamenali zánik odvetví priemyslu, spočívajúcich na fosílnych palivách vrátane výroby energie. Bude to znamenať aj stratu pracovných miest pôvodného charakteru, a preto je potrebné viac ako ideológiou a bitím sa do pŕs „som Slovák a nikto viac!“ zaoberať sa týmto problémom, predovšetkým vedou, výskumom a podobne. Digitalizácia a umelá inteligencia musí byť v popredí záujmu budúcej politiky štátu, pretože hrdé Slovensko môže byť hrdé, len keď je moderné a vyspelé. Inak môže byť hrdé len vykrikovaním na uliciach, prípadne v médiách, čo budúci problém absolútne nerieši. Bez auta, bicykla vyžijete. Jedlo však človek potrebuje denne. Denne si kupuje výrobky a denne zabezpečuje prácu malým a stredným podnikom. Preto majú štáty západnej Európy záujem na podpore poľnohospodárstva u seba doma a menší záujem na podpore poľnohospodárstva vo východných krajinách. Z logického dôvodu. Nechcú konkurenciu.

EÚ sa stáva čoraz viac diktátorskou a jednotlivým štátom berie aj posledné kúsky zvrchovanosti. Veríte, že týmto spôsobom môže tento spolok udržať pokope?

Už v roku 2019 som v svojej individuálnej volebnej kampani v malej brožúrke uviedol, že pokiaľ sa EÚ nezreformuje na spoločenstvo suverénnych národných štátov, vzájomne kooperujúcich, vždy bude snaha toho-ktorého národného štátu EÚ opustiť. Dôkazom bola o rok nato skutočnosť, že EÚ opustila Veľká Británia. Po tejto situácii sa Brusel snaží ešte viac posilniť svoju autoritu tzv. sankcionovaním iných národných štátov za nedodržiavanie Lisabonskej zmluvy a podmienok právneho štátu a demokracie. Otázka je však zložitejšia. Podľa posledných prieskumov verejnej mienky, neviem však, či sú objektívne, až 80 percent občanov SR súhlasí s tým, aby sme boli členmi EÚ. To je skutočnosť. Skutočnosťou je však aj to, že 60 percent z tých, ktorí súhlasia s členstvom v EÚ, je toho názoru, že sme ako štát aj ako ľudia v nedôstojnom postavení vo vzťahu k vyspelým západným štátom, že sme podceňovaní. A táto skutočnosť je pre presadzovanie rovnocenného a suverénneho postavenia Slovenska v rámci Európy veľmi dôležitá. Je potrebná reforma EÚ a predovšetkým treba zabrániť tomu, aby boli do NR SR a EP volení zástupcovia, ktorí sú bezhlavo presvedčení o tom, že Brusel je všetko, že treba EÚ federalizovať a že Európa má byť rozdelená na Východ a Západ.