ROTH NEVEĎALOVÁ: ŠTÁTNIKOV, AKO JE ROBERT FICO, SLOVENSKO POTREBUJE

Európsku úniu a členské štáty EÚ čakajú voľby do EP. Aký význam majú pre Slovensko?

Budú to mimoriadne dôležité voľby. V EÚ sme dvadsať rokov a teraz sa rozhoduje, akým smerom sa bude uberať. Časť hovorí, že treba EÚ reformovať a viac ju liberalizovať, tlačiť na Green Deal, práva hlavne sexuálnych menšín, obmedziť právo veta, obmedziť niektoré rozhodovania v EÚ, dokonca sa hovorí o tom, že by sme si mali vymyslieť nejaký nový typ členstva v EÚ. Ursula von der Leyenová povedala, že v roku 2030 chceme mať deväť ďalších nových členov, čo je podľa mňa nerealistické. V záujme toho, aby sme EÚ takto veľmi rozšírili za taký krátky čas, chcú zmeniť aj systém prijímania nových členských štátov. Ale EÚ možno reformovať aj inak. Spomaliť integráciu, hovoriť o tom, čo už máme schválené, ako to zlepšiť, ako zlepšiť život občanov, viac hovoriť o subsidiarite, o národných záujmoch a snažiť sa o to, aby bola EÚ viac konsenzuálna pri svojom rozhodovaní, zastupovala to, čo si naozaj ľudia myslia. Neprijímať rozhodnutia rýchlo, ale tak, aby sme boli schopní vidieť aj ich dôsledky, lebo to nám v poslednom čase chýba.

Narodila sa 10. novembra 1982 v Nitre, vyrastala v harmonickej rodine v Čeľadiciach, je najstaršia z troch súrodencov. Odmalička bola veľmi aktívna – tancovala v detskom súbore, spievala a recitovala. Vyštudovala Obchodnú akadémiu v Nitre a na vysokej škole jej učarovali medzinárodné vzťahy a mediálna komunikácia. Počas vysokej školy pôsobila v rôznych mládežníckych organizáciách a to ju nakoniec priviedlo aj do politiky. V čase svojho prvého zvolenia do Európskeho parlamentu sa stala historicky najmladšou slovenskou europoslankyňou (mala vtedy len 26 rokov). Po roku pôsobenia v Európskom parlamente získala ocenenie Europoslankyňa roka ako vôbec prvá Slovenka. Jej srdcu je blízka strana Smer-SSD, pre ktorú začala pracovať v roku 2005 ako stážistka počas vysokej školy. Od roku 2010 vedie Medzinárodné oddelenie Smeru-SSD. V rokoch 2012 – 2022 zastávala post trikrát zvolenej podpredsedníčky Strany európskych socialistov a v roku 2022 ju zvolili za podpredsedníčku Socialistickej internacionály. Počas prvého slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie pôsobila ako diplomatka na Stálom zastúpení SR v Bruseli so zameraním na kohéznu politiku a štrukturálne fondy. V rokoch 2018 – 2020 pracovala ako poradkyňa podpredsedu vlády SR a následne v národnej agentúre pre podporu malých a stredných podnikov – Slovak Business Agency. Od začiatku roka 2023 je jedným z našich štrnástich hlasov v Európskom parlamente (nastúpila do EP ako náhradníčka za zosnulého Miroslava Číža). Nezabudla, odkiaľ pochádza a ako jedna z mála si aj v Bruseli či Štrasburgu zachováva zdravý sedliacky rozum. Je členkou Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Zastávala tiež post stálej spravodajkyne Výboru pre medzinárodný obchod pre Rusko. Od 7. 7. 2017 je šťastne vydatá a jejmanžel je súčasťou jej tímu, ako hovorí, je múdry a veľmi sčítaný. Pozerá rôzne videá, výstupy, upozorňuje ju, čo sa deje. Veľa s ňou cestuje, ale dokáže sa postarať aj o domácnosť. Je to človek, ktorému stopercentne verí, na čí názor sa spolieha a vždy si ho vypočuje. Medzi ich spoločné záľuby patrí varenie rôznych špecialít, neraz aj komplikovaných. Stretnutie s nimi je veľmi príjemným zážitkom, obaja majú zmysel pre humor a hoci sú manželia nejaký ten rok, stále to medzi nimi iskrí. Ako nám prezradila, vo voľnom čase rada pracuje v záhrade. Tiež miluje štrikovanie, stretnutia s priateľmi a cestovanie – navštívila už viac než päťdesiat krajín. Spolu s manželom si zamilovali Chorvátsko, kam sa kedykoľvek vyberú len tak, na predĺžený víkend. Miluje knihy, detektívky nielen od Agathy Christie, ale aj Roberta Bryndzu a rada sa vracia k sériám, ako sú napríklad Pán prsteňov či Harry Potter. Neraz má preto rozčítaných aj desať kníh súbežne. V týchto dňoch ju môžete stretnúť na rôznych miestach v rámci Slovenska, pretože má rada stretnutia s občanmi, na ktorých sa im snaží priblížiť prácu europoslanca a ona sa zároveň dozvedá, čo Slovákov najviac trápi. Pripomína, že stále viac mladých ľudí si nepamätá časy predtým, než Slovensko vstúpilo do EÚ, a berú ju za svoj životný priestor o čosi prirodzenejšie než staršia generácia. V rozhovore nám povedala, že po voľbách bude dôležité, aby financie z EÚ išli do sektorov a oblastí, ktoré sú dôležité, a nie na nezmysly. Je nutné, aby v EÚ zavládol zdravý rozum, pretože sa chystá rozšírenie o ďalších deväť krajín a jednou z nich má byť aj Ukrajina. Mnohé návrhy EÚ podľa nej nie sú v súlade s tým, čo si ľudia reálne myslia. Mali by sme spomaliť integráciu a venovať sa viac zlepšovaniu toho, čo už máme. Podľa jej slov bude v týchto voľbách rozhodujúce, kto bude Slovensko reprezentovať. Slovensko totiž potrebuje ľudí, ktorí preň pracujú, a momentálne sú v europarlamente, bohužiaľ, aj takí, ktorí mu škodia. V nastávajúcich voľbách jej na kandidátke strany Smer-SSD patrí piate miesto. Katarína Roth Neveďalová.

Hovorí sa, že tieto voľby sú mimoriadne dôležité, pretože môže nastať zmena v EP. Myslíte si, že majú šancu presadiť sa vo voľbách euroskeptické strany, ktoré sú v svojich krajinách národné a vlastenecké?

Určite áno a dokazujú to všetky prieskumy, ktoré máme k dispozícii. Do popredia sa dostávajú národné a euroskeptické strany, ktoré chcú dokonca až vystúpenie z EÚ, alebo ju reformovať, aby sa odklonila od federalizmu a posilnilo sa postavenie národných štátov. Aj preto je dôležité ísť voliť, aby sa EÚ niekam posúvala. Ľudia môžu rozhodnúť, či ide správnym smerom, alebo nie.

EÚ dlhodobo tlačí na centralizáciu, čím národné štáty strácajú stále viac suverenity. Čo sa s tým dá robiť, keď má Slovensko len 15 hlasov v EP? Aké by bolo riešenie?

Federalizmus je niečo, k čomu EÚ dlhodobo speje, ale tie rozhodovania nie sú len na europoslancoch, prijímajú sa aj na úrovni ministrov členských štátov. Momentálne to k federalizmu speje rýchlejšie, ako sme ochotní si pripustiť. V týchto voľbách sa zrejme zmení zloženie Európskeho parlamentu, bude viac strán presadzujúcich národné záujmy a je možné, že sa ten federalizmus a centralizácia spomalí. EÚ môže robiť len to, na čom sa členské štáty dohodnú a čoho sa v prospech EÚ vzdajú. EÚ nemôže robiť, čo si zmyslí a v tom kontexte je dôležitá diskusia o budúcnosti. Hovorí sa o návrhu novej zmluvy, o novom fungovaní EÚ, s čím však budú musieť taktiež súhlasiť všetky štáty EÚ, budú to musieť prijať v svojich národných parlamentoch alebo vládach. Je priestor posunúť sa o krok späť, namiesto toho, aby sme sa posúvali o desať krokov dopredu. Je možné aj odobrať nejakú časť rozhodovacích právomocí EÚ a prideliť ich členským štátom, čo si však nemyslím, že sa stane, skôr sa dohodneme o spolupráci v nových oblastiach. EÚ napríklad nemá možnosť obstarávať zbrane, lebo nie je vojenská organizácia, nemôže sa venovať zbrojeniu, obrane, ale obchádza sa to vytvorením mierového nástroja. Z neho sa nakupujú zbrane pre Ukrajinu a to je v rozpore s európskym právom. Dnes je diskusia o tom, či budeme mať svoju obrannú politiku, či budeme mať európsku armádu, čo je podľa mňa nezmysel. Keď máme NATO, nepotrebujeme mať aj v EÚ inštitúciu s rovnakou funkciou. Nehovoriac o tom, že ešte nikto nedefinoval, pod koho by tí vojaci spadali či akým spôsobom by fungovalo velenie.

Váš predseda hovorí o tom, že zrušenie práva veta by bolo červenou čiarou a mnohé členské štáty by sa ho nevzdali. Keby sa niečo také stalo, čo to bude znamenať pre SR?

Právo veta je dnes už limitované len na tri oblasti a oblasť zahraničnej politiky je v poslednom čase najvypuklejšia. Znamená to, že keď sa niečo veľké v tejto oblasti robí, musia zasadnúť premiéri a každá členská krajina musí súhlasiť s rozhodnutím. Je to dôležité, pretože to nie sú krátkodobé rozhodnutia, ale dlhodobé a strategické a v takých by sme mali mať všetci názor rovnaký a dospieť ku konsenzu. Maďarsko malo suverénnejšie názory v zahraničnej politike a niektoré členské štáty a politické strany začali rozprávať, že Maďarsku treba odobrať hlasovacie právo, postihnúť ho, rozprávali o právnom štáte, pritom nikto nevie, čo ten právny štát v skutočnosti znamená, nemáme žiadnu definíciu a napriek tomu chceme odoberať hlasovacie práva nejakej krajine. Teraz hovoríme o Maďarsku, ale už sa s takou témou pohrávame aj v prípade Slovenska, čo je veľký problém. Odobratie práva veta by znamenalo, že väčšina môže rozhodnúť a bude diktovať tomu, kto nebude súhlasiť, aj v tých strategických otázkach. Príkladom je vojna na Ukrajine, je to veľmi citlivá otázka, na ktorú majú rôzne štáty rôzny názor. Ale keby sme nemali právo veta, tak väčšina štátov EÚ môže rozhodnúť, že chcú napríklad obstarať zbrane z európskeho rozpočtu a poslať ich na Ukrajinu, alebo tam poslať vojakov a my aj keby sme s tým nesúhlasili, budeme povinní byť súčasťou týchto rozhodnutí. Vidíme to dnes na otázke migrácie, kde už nemáme právo veta. Migračný pakt bol prijatý väčšinou, ale my s ním nesúhlasíme, nesúhlasíme s povinným prerozdelením migrantov a povinnou platbou, ak nebudeme migrantov prijímať. V prípade migračnej krízy sme hovorili od začiatku, že nesmieme mať otvorené vráta a púšťať sem migrantov bez kontroly. Dnes, po desiatich rokoch vidíme, že to bola pravda. Je to názor celej EÚ a z veľkej časti je ten migračný pakt napísaný takto, len sa tam dostala povinná solidarita namiesto flexibilnej, ktorú navrhovalo Slovensko. My máme na Slovensku 150-tisíc vojnových utečencov z Ukrajiny a nevidíme dôvod, prečo by sme mali prijímať migrantov zo severnej Afriky, keď máme takýto veľký počet ľudí z Ukrajiny. Flexibilná solidarita by mala byť o tom, že každá krajina sa slobodne rozhodne, ako chce pomôcť. V migračnom pakte je však napísané, že všetci musia pomôcť a ak nepomôžu, budú platiť pokutu. S tým nesúhlasíme, preto ten migračný pakt ešte pravdepodobne budeme otvárať a riešiť.

Politici vyhlasujú, že EÚ treba reformovať. Je to podľa vás reálne?

Myslím, že k tomu smerujeme. Cesta je nastavená, otázka je, ako tá reforma bude vyzerať. Či sa vrátime späť k tomu, čo sme mali, alebo sa budeme snažiť prehlbovať integráciu, snažiť sa nechať kompetencie na európskej úrovni a snažiť sa odobrať ju členským štátom. Osobne si myslím, že by sme sa mali skôr zamyslieť nad tým, čo už máme schválené a ako sa to dá využiť, lebo ani ten apetít občanov nie je naklonený zvýšenej integrácii a prehlbovaniu federalizácie.

Katarína Roth Neveďalová s Petrom Pellegrinim.

Médiá často prinášajú informácie, že SR nevie čerpať výhody EÚ v podobe eurofondov. V čom je podľa vás problém?

Myslím si, že je to nesprávne tvrdenie. Slovensko vie čerpať financie z EÚ, veď sme za 20 rokov členstva v najužšom jadre. Sme v schengenskom priestore, máme euro, máme všetky veci, ktoré sa dajú z EÚ čerpať. Čo sa týka eurofondov, nie je to úplne tým, že by sme ich nevedeli čerpať, ale aby sme predišli porušeniu čohokoľvek, tak si sami nakladáme viac a viac povinností pre to čerpanie. Máme tzv. zlatý strop, ešte si zhoršujeme a sprísňujeme podmienky, aby sme zabránili zneužitiu peňazí z EÚ. Myslím si, že ich čerpať vieme, čerpáme ich v dostatočnom objeme a keď sa dnes pozriete okolo seba, všade máte rôzne plakety, že niečo bolo financované z prostriedkov EÚ. Postavili sme kilometre ciest, zrekonštruovali sme školy, nemocnice, veľa peňazí išlo na rekvalifikáciu, ďalšie vzdelávanie ľudí, Erasmus, výskumy, čiže tie peniaze využívame dobre, hoci sa to dá vždy zlepšiť. EÚ prehodnocuje svoje priority a rozpočet každých sedem rokov a teraz bude priestor na to, aby sme sa aj my na Slovensku rozhodli, kam by tie investície mali ísť a čo sú priority.

Katarína Roth Neveďalová s podpredsedom vlády SR a ministrom obrany SR Robertom Kaliňákom, poslancom NR SR Erikom Kaliňákom počas prijatia generálneho tajomníka PES, ktorý vyjadril solidaritu európskych ľavicových lidrov pre zraneného predsedu vlády SR Roberta Fica po atentáte.

A čo sú tie priority?

Určite dobudovanie infraštruktúry, ale nemusia to byť len diaľnice. Mohli by sme zveľaďovať železničnú dopravu, lebo stále hovoríme o zelených cieľoch a využívanie železnice je z môjho pohľadu dôležitejšie ako stavanie nejakých cyklotrás. Železnicu vieme využiť okrem prepravy ľudí aj na prepravu tovaru namiesto kamiónov. Určite treba investovať do ľudí, zlepšiť možnosti štúdia, výskumu, podporiť ľudí, ktorí majú nové, zaujímavé nápady. Taktiež lepšie spolupracovať so susednými štátmi, vymieňať si skúsenosti, ale páčia sa mi aj zelené projekty systémom podpory pre ľudí, aby si mohli napríklad zlepšiť vlastné bývanie, viac používať zelené zdroje energie, lepšie si zatepliť domy. Dôležitá je aj podpora poľnohospodárstva, čo vidíme aj v súvislosti s Ukrajinou. Budeme musieť zmeniť svoju hospodársku politiku a to, čo pestujeme, lebo nebudeme konkurencieschopní v porovnaní s lacným dovozom z Ukrajiny. Zmysel má určite pestovať ovocie, zeleninu, jačmeň či chmeľ, čo je plodina, ktorá sa bude stále používať na výrobu piva.

Boli ste najmladšou zvolenou europoslankyňou v rokoch 2009 – 2014, mali ste 26 rokov, aký bol Európsky parlament vtedy a aký je dnes?

Bola som najmladšia zvolená slovenská europoslankyňa a doteraz stále som, lebo nikto mladší nebol zvolený. Môžem povedať, že to bolo vtedy viac o témach, o pomoci ľudom, snažili sme sa ako Slovensko uchopiť našu integráciu v EÚ, lebo sme boli stále nová členská krajina. Lisabonská zmluva bola prijatá až počas môjho funkčného obdobia, keď parlament získal viac právomocí pri rozhodovaní. Dnes je EÚ a Európsky parlament iný a spôsobené je to sčasti koronavírusom a sčasti zmenou politickej kultúry nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Nástupom sociálnych sietí nám prišlo do europarlamentu oveľa viac aktivistov. Už to nie sú politici, ktorí sú pripravovaní na svoje povolanie, ale sú to aktivisti, populárne osobnosti sociálnych médií, influenceri, ktorí veľakrát nerozumejú väčšiemu kontextu. A to mi v EÚ chýba, že málo hovoríme o dôsledkoch rozhodnutí, ktoré prijímame. Pri prijímaní zákonov v NR SR máte povinnú doložku vplyvov, ako ten zákon zmení rozpočet a vplyv na sektory hospodárstva a týmto sa my v europarlamente nezaoberáme. Prijmeme zákon, ale vôbec sa nezaoberáme tým, aký vplyv to bude mať napríklad na našu konkurencieschopnosť.

Katarína Roth Neveďalová s kolegom poslancom NR SR Richardom Glückom, popredsedom NR SR Ľubošom Blahom a poslancom NR SR Viliamom Záhorčákom.

Do EÚ sme vstupovali 1. mája 2004 za veľmi zle vyrokovaných podmienok Mikulášom Dzurindom. Považujete naše rozhodnutie za správne? Čo nám EÚ dala a čo, naopak, vzala, keďže sme členom už 20 rokov?

Dvadsať rokov je už jedna generácia ľudí, ktorí sa do EÚ narodili a nevedia, čo bolo predtým. Ja som bola na VŠ, keď sme vstupovali do EÚ a vidím tie pre a proti celkom dobre. EÚ nám dala priestor v Európe, kde môžeme chodiť bez hraníc, kde môžeme pracovať, žiť, študovať v inej krajine a domov sa vrátiť bez problémov, čo bolo pre nás pred dvadsiatimi rokmi snom. Slovensko nie je samostatná krajina, ale je v spoločenstve tých najvyspelejších krajín v Európe. Používame jednu menu a my, ktorí sme starší, si stále pamätáme, ako sme si museli meniť peniaze pri ceste do zahraničia, ako sme potrebovali pas či víza. Dala nám určite investície do mnohých infraštruktúrnych projektov, do ľudí. Vzala nám, naopak, to, že o veľkej časti vecí už nemôžeme rozhodovať sami. Musíme mať dohodu a spolupracovať s inými krajinami, ktoré sú s nami v EÚ. Často tie veci nie sú úplne tak, ako by sme chceli, nesúhlasíme so všetkým, ale sme pri tom rokovacom stole a vieme to aspoň čiastočne ovplyvniť. Aj po dvadsiatich rokoch si však myslím, že EÚ je dobrý projekt, ktorý možno nie je v súčasnosti riadený správnymi ľuďmi, ale to sa dá všetko zmeniť každých päť rokov práve voľbami do Európskeho parlamentu. Je to projekt, ktorý tu sedemdesiat rokov drží mier, čo bolo predtým nemysliteľné, a vidíme, že ako štáty vieme spolupracovať nielen ekonomicky, ale aj politicky. Verím, že sme od EÚ dostali viac, ako sme odovzdali.

Progresívne Slovensko sa nevie vyrovnať s prehrou v parlamentných voľbách a doteraz nerozdýchalo vládu Roberta Fica a dokonca ani výhru nového prezidenta SR Petra Pellegriniho, a preto sa vydali cestou ohovárania a škodenia SR v EP. Aký máte na tieto aktivity názor a ako je to celé vnímané v EÚ?

Nepáčia sa mi tieto aktivity kolegov z Progresívneho Slovenska a iných opozičných strán. Hraničí to s vlastizradou, pretože pod dojmom, že im niekto z EÚ príde pomôcť, povie Robertovi Ficovi, že nebude premiér a nastolí niekoho z Progresívneho Slovenska, naozaj narozprávali veľa nezmyslov a urobili Slovensku veľmi zlé meno. Ich argumenty sa nezakladajú na realite, ale boli to len domnienky, čo sa stane. Ešte Fico ani nesedel v kresle premiéra a oni už vedeli, čo všetko nebude na Slovensku fungovať a môžeme na to doplatiť všetci. Budeme vyrokúvať rozpočet na sedemročné obdobie, z ktorého bude chcieť aj Slovensko čerpať podiel finančných prostriedkov. Budeme chcieť mať čo najväčšie možnosti, čo najväčšiu podporu poľnohospodárstva, výskumu, vývoja, ale práve vďaka tomu, že nás títo ľudia dodnes ohovárajú a dokonca tvrdia, že Peter Pellegrini bol zvolený vďaka ruskému vplyvu a platený z peňazí z Ruska, môžu veľa vecí ohroziť. Bohužiaľ, nevieme ich v tejto činnosti zastaviť, ale verím, že raz dostanú rozum a prestanú Slovensku škodiť.

Katarína Roth Neveďalová s kolegami zo strany Smer-SSD na oslavách SNP 29. augusta 2023 vo Zvolene.

Nenávisť, ktorú tu na protestoch šírili predstavitelia Progresívneho Slovenska a médií hlavného prúdu, vyústili do ohavného činu, ktorým je atentát na predsedu vlády SR Roberta Fica...

Lomcujú mnou hrozné emócie. Ako sa také niečo mohlo stať. Hecovanie k nenávisti, polarizovanie spoločnosti a dokonca výzvy, že „potrebujeme ďalšiu obeť“… aj to sme videli v poslednom čase na Slovensku. Atentát na predsedu vlády je atentátom na nás všetkých, lebo sme tam mohli stáť vedľa neho. V tomto čase sme mali štartovať v Handlovej euromajáles. Namiesto toho odpovedám zhrozeným kolegom a priateľom z celého sveta. A snažím sa pochopiť nepochopiteľné. Modlím sa, aby všetko dopadlo dobre a aby sa šéf rýchlo uzdravil. Štátnikov ako Robert Fico Slovensko potrebuje. A vy, čo sa tu zavzdušňujete nechutnými komentármi, dokonca konšpiráciami, ako si to urobil sám – preberte sa a zamyslite sa.

V EP dnes sedíte od januára 2023 ako náhradníčka za poslanca Miroslava Číža, ktorý zomrel, a ste poslankyňou opäť vyše roka a opäť kandidujete. S akou víziou?

Chcela by som ďalej pokračovať v podpore poľnohospodárstva na Slovensku. Aj keď som v EP v tomto období len rok a pol, podarilo sa nám spoločnou spoluprácou s ministrom Takáčom zatlačiť na európske štruktúry, aby sa pomohlo viac poľnohospodárom na Slovensku a v EÚ, čoho výsledkom je, že malí poľnohospodári nebudú musieť dodržiavať niektoré prísne pravidlá, budú mať menej kontrol, podarilo sa nám spoločným tlakom aj s poľnohospodármi otvoriť poľnohospodársku politiku EÚ. Snažíme sa obmedzovať nekontrolovateľný dovoz z Ukrajiny, ktorý nám škodí. Upozornili sme na nepomer v podpore poľnohospodárov z východnej a západnej časti EÚ a v tejto politike treba pokračovať aj vzhľadom na to, že ideme vyrokúvať zmluvu na ďalšie sedemročné obdobie. Ďalšia dôležitá téma je bezpečnosť, nielen čo sa týka európskej armády, ale aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine, kde musíme podporovať členské štáty, aby tlačili na mierové ukončenie sporu na Ukrajine. Chcem sa venovať aj zastupovaniu SR, aby bol náš hlas čo najviac vypočutý, aby sme spomalili integráciu, prehodnotili rozhodnutia, ktoré EÚ prijala v nedávnom období, aby sme sa viac zamerali na pomoc občanom a neprijímali rozhodnutia, ktoré ničia našu konkurencieschopnosť a sú zbytočné, keď ich robíme len my a zvyšok sveta nie. Chcela by som, aby bola EÚ priestorom, kde sa žije dobre, kde sú ľudia spokojní, dostanú spravodlivé mzdy a podmienky na prácu, kde vedia slušne žiť do konca svojho života, mať dobré penzie a užiť si jeseň života.

Katarína Roth Neveďalová s emeritným prezidentom Ivanom Gašparovičom.

Slovensko máva pravidelne jednu z najnižších účastí v eurovoľbách. Akú predpokladáte účasť a ako očakávate, že dopadnú voľby na Slovensku?

Ideme do toho s tým, že ako Smer-SSD chceme vyhrať, aby sme porazili liberálnych bláznov na Slovensku tretíkrát za sebou a snažíme sa v kampani ľudí presvedčiť, aby prišli voliť. Blížime sa k piatym eurovoľbám, Slovensko malo historicky vždy najnižšiu účasť a dúfam, že sa posunieme vyššie. Najhoršiu sme mali 13 percent, najlepšiu 23 a ja si dovolím podľa odhadov tipnúť, že to tentoraz bude 30-35 percent, čo by bol veľký úspech.

Novými členmi EÚ by sa do roku 2030 malo stať deväť krajín. Patrí Ukrajina do EÚ?

Pamätáme si, že vstup Slovenska do EÚ trval veľmi dlho. Môžeme spomenúť aj Turecko, ktoré na vstup do EÚ čaká od roku 1964, balkánske krajiny, ktoré dlhodobo čakajú na prijatie do EÚ. Keď hovoríme o Ukrajine, myslím si, že každá krajina, ktorá požiada o členstvo v EÚ a splní naozaj všetky podmienky, má právo sa tým členom stať. Členstvo Ukrajiny je veľmi politická vec. Táto téma sa zneužíva na oboch stranách. Ursula von der Leyenová navrhuje nový typ členstva, akési partnerské členstvo, a to len preto, aby sa Ukrajine uľahčil vstup do EÚ. Považujem to za veľmi nefér, pretože máme stanovené nejaké podmienky a stále nevieme, či by bolo členstvo Ukrajiny výhodné aj pre EÚ. Ukrajina by sa stala jednou z najväčších krajín EÚ a má silné poľnohospodárstvo. Podpora poľnohospodárov tvorí jednu tretinu rozpočtu EÚ a keď si predstavíme, že zrazu príde do EÚ takáto obrovská krajina, ktorá má poľnohospodárstvo z veľkej časti zdecimované vojnou, tak je jasné, že veľká časť zdrojov EÚ bude musieť ísť na rekonštrukciu Ukrajiny. Nemôžeme si dovoliť nechať všetky projekty na úkor jednej krajiny. Mali by sme podporovať skôr členstvo krajín Balkánu, ako sú napríklad Macedónsko, Čierna Hora či Srbsko, ktoré sú na tej ceste oveľa dlhšie, snažia sa plniť podmienky, hoci nie úplne ideálne, ale pracujú na tom dlhodobo. Ukrajina sa každých 5-10 rokov rozhoduje, či chce vstúpiť alebo nechce. Tiež sa mi nepáčilo, keď boli zverejnené výsledky postupu Ukrajiny smerom k členstvu, kde bolo povedané, že zrazu dokázali splniť všetky antikorupčné opatrenia, pritom ide o krajinu, ktorá bola pred dvomi rokmi, pred vojnou, považovaná za jednu z najkorupčnejších krajín. Je to úsmevné ohýbanie našich vlastných pravidiel. V každom prípade, ak splní všetky podmienky, malo by jej byť členstvo ponúknuté, ak s tým budú súhlasiť všetky krajiny. SR ponúkla Ukrajine expertov a odborníkov, ktorí vyrokúvali aj vstup Slovenska do EÚ a pomáhajú aj balkánskym krajinám, ale stále to nevidím na rok 2030, skôr na ten rok 2050. Do roku 2030 by sa mali stať členmi EÚ balkánske krajiny.

Katarína Roth Neveďalová s ministrom pôdohospodárstva SR Richardom Takáčom, s ktorým v oblasti pôdohospodárstva intenzívne spolupracuje na úrovni Slovensko a EÚ.

EÚ zadlžuje členské štáty poskytovaním financií Ukrajine, za tie dlhy ponesú zodpovednosť všetky krajiny EÚ. Považujete to za správne? Kto to kedy zaplatí?

Zatiaľ fungujeme ako ručiteľ týchto pôžičiek z medzinárodných organizácií finančného charakteru. Obávam sa však, že nakoniec to budeme musieť sčasti zaplatiť my. Časť peňazí, ktoré Ukrajine ponúkame, sú garancie pôžičiek, ale časť sú konkrétne investície a som rada, že tá časť investície, ktorá má ísť zo strany Slovenska, ide napríklad na podporu našej východnej hranice. Chceme tie peniaze smerovať nielen na rekonštrukciu Ukrajiny v jej vnútri, ale chceme rekonštruovať aj naše problémové miesta, ako je vlakové spojenie Čierna nad Tisou, vlakové spojenie do Užhorodu, hraničný priechod Vyšné Nemecké, čo naozaj pomôže celému regiónu východného Slovenska. To je podľa mňa správny spôsob, že keď už niečo investujeme, tak aby tie investície mali zmysel aj pre našich občanov.

Niekoľkokrát zazneli informácie, že EÚ sa rozpadne, pretože sa odklonila od pôvodných cieľov a hodnôt, ktoré mali jej zakladatelia. Zotrvá toto zoskupenie a ak áno, aké postavenie bude mať SR v rámci tohto spolku?

Myslím si, že keby zakladateľ EÚ Schuman videl jej dnešnú podobu, čudoval by sa. Sám by asi neveril, kam sme sa dopracovali, že pôvodne jeho myšlienka ukončenia francúzsko-nemeckých stáročných vojen spôsobila to, že dnes je to blok 27 rôznych krajín, ktoré majú rôznu históriu a rôzny vývoj. Myslím si, že je to dobré spoločenstvo a neočakávam, že sa rozpadne, na to bolo investovanej priveľa energie, peňazí a ľudí. Skôr si myslím, že potrebujeme lepšiu reformu, aby EÚ prežila aj to 21. storočie. Je to spolupráca, ktorou sa inšpirujú aj inde vo svete, nielen BRICS, ale aj Eurázijská únia a ďalšie regionálne spolupráce. Tá ekonomická spolupráca, na ktorej to na začiatku stálo, sa dnes posunula do politickej a ďalšej a je to stále dobrý projekt. 

Katarína Roth Neveďalová s poslancom NR SR Erikom Kaliňákom a štátnym tajomníkom MO SR Igorom Melicherom.