SLOVENSKO ZAPLATILO ZA POMOC UKRAJINCOM UŽ ASTRONOMICKÝCH 3,48 MILIARDY EUR

Podľa aktuálnych odhadov renomovaného nemeckého výskumného inštitútu IFW Kiel dosiahla celková hodnota pomoci Slovenska Ukrajine od začiatku vojnového konfliktu približne 3,48 miliardy eur. Táto suma predstavuje prepočtom IVRA až 635 eur na každého jedného obyvateľa Slovenska (vrátane seniorov, zdravotne ťažko postihnutých, jednorodičov, dojčiat, ľudí v chudobe, poberateľov dávok v hmotnej núdzi či ľudí bez domova). Ak by sme zobrali iba ľudí na Slovensku, ktorí pracujú, je to Ukrajine 1 300 eur na každého daňovníka.

Slovensko sa umiestnilo na šiestom mieste vo svete v pomere poskytnutej pomoci k HDP, čím sa radí medzi krajiny s najvyššou úrovňou solidarity voči Ukrajine. Ak sa porovnávame s Nemeckom, USA či ďalšími ekonomicky veľkými a silnými krajinami, Slovensko s 3,22 percentami HDP poskytuje výrazne, násobne vyššiu pomoc Ukrajine a Ukrajincom ako mnohé bohaté krajiny, a to napriek svojej menšej ekonomike a podstatne nižšej životnej úrovni Slovákov.

Celkovo Slovensko alokovalo až 3,22 percenta svojho HDP, čo zahŕňa vojenskú, humanitárnu pomoc aj náklady na utečencov. Na porovnanie, Nemecko 1,23 percenta HDP (Slovensko dáva 2,62-krát viac pomoci ako Nemecko voči svojmu HDP), USA 0,41 percenta HDP (v porovnaní so Slovenskom dáva USA takmer 8-krát menej), Francúzsko 0,33 percenta HDP (Slovensko dáva takmer 10-krát viac pomoci voči HDP ako Francúzsko), Spojené kráľovstvo 0,62 percenta HDP (Slovensko alokuje 5,2-krát viac pomoci ako UK).

Slovensko tak s obmedzenými zdrojmi, podstatne menším hospodárstvom a ekonomikou a podstatne nižšou životnou úrovňou nesie neúmernú záťaž pomoci Ukrajine a Ukrajincom. Najmä keď ho porovnávame s bohatými krajinami ako Nemecko, USA, Francúzsko či Spojené kráľovstvo. Táto solidarita je však zjavne nad rámec našich možností a otvára otázky o ďalšej udržateľnosti týchto výdavkov a ich dôsledkoch na naše sociálne a ekonomické podmienky. Krajiny ako USA, Nemecko, Veľká Británia či Francúzsko výdavkami na zbrane zároveň podporujú takmer výlučne svoje vlastné zbrojárske firmy a zbrojársky priemysel. Podporujú tak vlastné ekonomiky a hospodársky rast.

Otázka preto je, či dostane Slovensko kompenzáciu za 3,48-miliardovú pomoc Ukrajine a Ukrajincom v čase potrebnej konsolidácie slovenských verejných financií, v čase zastavenia tranzitu lacného zemného plynu jednostranným rozhodnutím ukrajinského prezidenta Zelenského? A ak áno, bude táto kompenzácia od krajín, ktoré dávajú násobne menej pomoci k pomeru k HDP ako dáva Ukrajine a Ukrajincom Slovensko? Odpoveď asi pozná každý z nás...

3,48 miliardy eur je zároveň viac ako polovica finančných prostriedkov potrebných na konsolidáciu verejných financií Slovenskej republiky do roku 2027. IVRA pritom odhaduje, že tento „účet“ ešte narastie do konca roka 2027 z viac ako polovice financií až na viac ako dve tretiny celkovej potrebnej konsolidácie vlády SR.

Najvýznamnejšou položkou však zostáva naša pomoc ukrajinským utečencom na našom území, ktorú inštitút IWF Kiel odhaduje na 2,77 miliardy eur. Tieto náklady zahŕňajú poskytovanie dočasného ubytovania, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci.

Oficiálne štatistiky, na ktoré sú robené prepočty Ukrajincov žijúcich na Slovensku, hovoria o približne 120-tisíc Ukrajincoch. Neoficiálne, bol však ich počet možno až dvojnásobný. To by znamenalo aj podstatne vyšší objem financií, ako spomínaných 2,77 miliardy eur. Aj preto IVRA požiadala tento týždeň Ministerstvo financií SR o poskytnutie reálneho finančného vyčíslenia našej pomoci ukrajinským utečencom na našom území od začiatku konfliktu na Ukrajine.

Kým Slovensko mobilizuje obrovské prostriedky na pomoc Ukrajine, nie sme potom v dostatočnej miere schopní financovať vnútorné výzvy ako stabilizácia cien energií, potravín či ešte väčšie zvyšovanie sociálnych a zdravotníckych výdavkov, či výdavkov na školstvo, ktoré si vyžadujú prioritné riešenie. Náš verejný dlh dosahuje alarmujúce hodnoty a slovenské domácnosti čelia rastúcim životným nákladom. Zároveň je na mieste sa pýtať, či Slovensko v tejto situácii prijíma rozhodnutia, ktoré sú v súlade s našimi národnými, suverénnymi prioritami.