STOP AGRESOROM Z NATO

V priebehu 11 týždňov sústredeného útoku prišlo celkovo k 2 300 náletom na 995 objektov. V Srbsku prakticky neexistuje mesto, ktoré sa v akte agresie nestalo terčom bombardérov – 1 150 bojových lietadiel vystrelilo takmer 420-tisíc projektilov s celkovou váhou 22-tisíc ton. NATO zhodilo na územie JZR 37-tisíc kazetových bômb, ako aj zakázanú zbraň - muníciu s obsahom ochudobneného uránu. Počas trojmesačného bombardovania miest a dedín zahynulo podľa srbských zdrojov najmenej 2 500 civilistov, z toho 89 detí. Zranenia utrpelo vyše 12 500 ľudí. Počet obetí nezahŕňa tých, ktorí zomreli na leu-kémiu a ďalšie nádorové ochorenia v dôsledku chorôb vyvolaných použitím zbraní s obsahom ochudobneného uránu. Navyše, viac ako 200-tisíc etnických Srbov bolo nútených opustiť svoju vlasť Kosovo. Hoci Slovensko v roku 1999 nebolo členom NATO, spojeneckým vojskám umožnilo vraždiť bratov Slovanov a bez akejkoľvek ľútosti sa prizerať krviprelievaniu. Pre „spojenecké záväzky“ sa 24. marca 1999 naša „krajina“ zapojila do vojenskej operácie, keď na utajenom zasadnutí vláda Mikuláša Dzurindu otvorila vzdušný priestor na prelet bojových lietadiel NATO. Napriek protestu proti bombardovaniu vtedajšej Juhoslávie 30. marca 1999 pred veľvyslanectvom USA s transparentom „NATO vraždí, vláda mu slúži“ lietali naďalej ponad naše hlavy avióny s cieľom zabíjať bezbranných Srbov. Podľa politológa Grigorija Mesežnikova sa Dzurindova vláda správala odvážne a zodpovedne. Navyše, náš súhlas s preletmi bol vstupenkou do NATO - aliancie, ktorá má na rukách krv nevinných obetí. Ani vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan sa netajil, že to bola cena za náš vstup do NATO a keby sa mal opäť rozhodnúť, konal by tak ako v marci 1999. Jeho vyjadrenie svedčí o cynizme a hyenizme. Dnes nastal čas zamyslieť sa, či Slovensko chce zotrvať v tomto „elitnom“ klube poznačenom krvavou škvrnou, ktorú nezmyje nijaký čas. Mal by sa začať proces odsúdenia vojnových zločincov, tak ako to vyžaduje srbský generál vo výslužbe Jovo Milanovič. Ten vyzýva na opätovné požadovanie vojnových reparácií a obnovenie súdneho konania voči 14 svetovým lídrom, ktorí sú zodpovední za leteckú operáciu v Juhoslávii. K vlne odporu proti NATO sa opäť pridali aj Slováci, ktorí sa 26. marca 2015 zišli pred americkou ambasádou, aby jasne povedali „Nechceme základne NATO na Slovensku“ a ani nijakých novodobých „biľakovcov“. Ak bolo vlastizradou pozývanie jedných spojencov v roku 1968, tak rovnakou vlastizradou zostáva aj pozývanie tých súčasných! Protinatovské protesty však naznačujú, že sa na Slovensku konečne zjednocujú ľudia bez ohľadu na ideologické, politické či náboženské sympatie. Všetci majú prioritný cieľ – nedovoliť veľkému bratovi spoza mláky nasťahovať sa na naše územie. Otázkou zostáva, či sa dokážeme vymaniť z oprát NATO a nezúčastňovať sa opäť na zabíjaní nevinných ľudí a detí pod rúškom demokracie made in USA.