STOPKA: NÁŠ ŠTÁT JE CHORÝ

Na tento svět, jenž zdá se lidem malý,

se každým dnem vždy nové davy valí, 

jen aby pohrdnuvše zkušeností věků, 

zas dávné omyly nanovo prožívali. 

(Globalizácia pre nás, toť arménsky básnik, český preklad, slovenský text…)

Či si to chceme, alebo nechceme priznať, náš štát je chorý. Len namiesto horúčky žije naša spoločnosť vo veľkom a stále sa stupňujúcom napätí. Napätí až takom, že vyvolalo oprávnené úsilie občanov pokúsiť sa prostredníctvom referenda napraviť chyby, ktoré vinou ľudskej dôverčivosti zneužitej masmédiami vznikli v ostatných voľbách do NR SR. Nie je na škodu zauvažovať, či napätie vzniklo samo od seba, alebo ho niekto organizuje a zámerne vyvoláva chytráckym pridávaním (odoberaním) ropy a plynu do ohňa občianskej nespokojnosti. Som presvedčený, že žiadne napätie by nevzniklo, nebyť chorobnej túžby našich dnešných štátnych predstaviteľov po moci a v tej súvislosti aj ich oddanosti svojim zahraničným mecenášom a sklonom servilne plniť nimi diktované záväzky na škodu SR a jej občanov.

 

Roman Stopka, predseda PSN: Motto k článku som nevybral náhodou. Jeho obsah má až kľúčovú súvislosť s našimi nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami. Len si spomeňte, koľko neoprávnenej, a okrem zavádzajúcej propagandy ničím nezdôvodniteľnej priazne, už naši občania venovali vyvolencom nehodným a charakterovo krivým. Tí, len čo boli zvolení, zahodili svoje sľuby ako naivnú balamutu a obrátili sa proti záujmom svojich voličov i celého národa.

Vyvolávanie problémov

Aj povrchný domáci pozorovateľ už postrehol, že problémy, ktoré dnešná, rozpadajúca sa vládna koalícia s účinnou prezidentskou podporou rieši, sú v podstate tie problémy, ktoré sama vyvolala. Nie náhodou sa dnes, už z planej romantiky vytriezvený väčšinový volič pýta, načo sú dobrí takí nositelia štátnej moci, ktorí problémy vyvolávajú, ak nie práve len na to, aby štát rozvrátili a vydali napospas zahraničným dravcom. Niečo také však štátotvorný občan nepotrebuje a nechce. Štát i jeho občan potrebujú, a od predstaviteľov štátnej moci i reprezentácie požadujú problémom predchádzať a tie existujúce zas riešiť, ale na svoj prospech, nie na svoju škodu. To dnešní členovia koalície vo voľbách prezentovali, ale v povolebnej praxi v tichosti obrátili kormidlo svojich postupov proti záujmom slovenského národa. Štátotvorný občan odmieta vyvolávanie nových, nič neriešiacich problémov. Obzvlášť, ak sú spôsobené neschopnosťou moc držiacich politikov tlmiť svoje labilné emócie, chorobné mánie a osobnosť degradujúce vášne. Kam inam, ak nie do množiny psychopatických neduhov zaradiť ich do krajnosti vyhrotený egocentrizmus, neochotu poučiť sa, predajnosť voči národným a štátnym záujmom, ľahostajnosť voči osudu štátotvorných občanov i národa. Navyše, ak ešte aj svoju odbornú nespôsobilosť suplujú servilnosťou voči svojim zahraničným mecenášom, ktorí ich masmédiami bohorovne kryjú, klamanie voliča je zavŕšené. Pravda, dá sa namietať slovami klasikov, že každá doba má svoju neurózu, to pripúšťam. Ale zároveň tvrdím, a historická prax to potvrdzuje, že dobrý politik každú neurózu v svojom štáte lieči, namiesto toho, aby ju vyvolával. Žiaľ, vyvolávanie udalostí zrovnateľných so spoločenskou neurózou je v našej novodobej politickej praxi natoľko bežný úkaz, že ho možno označiť za štandardizovanú metódu „riadenia“ štátu.

Nespokojní občania

Motto k článku som nevybral náhodou. Jeho obsah má až kľúčovú súvislosť s našimi nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami. Len si spomeňte, koľko neoprávnenej, a okrem zavádzajúcej propagandy ničím nezdôvodniteľnej priazne, už naši občania venovali vyvolencom nehodným a charakterovo krivým. Tí, len čo boli zvolení, zahodili svoje sľuby ako naivnú balamutu a obrátili sa proti záujmom svojich voličov i celého národa. Koľko len naivných nádejí, papiera a zbytočne stratenej energie sa následne vložilo do spisovania všemožných petícií, ktoré by neboli potrebné, keby sme vo voľbách vyberali v duchu našich národných, sociálnych i náboženských záujmov. To sú predsa oblasti, do ktorých sa sústreďuje nespokojnosť občana s predstaviteľmi štátnej moci. V koľkých prípadoch viedol zlý výber predstaviteľov moci k nákladným a ťažko naprávateľným stratám štátnych hodnôt a chybným predstavám o možnosti uplatniť schopnosti našich občanov na prospech svojho štátu, je posudzovať ešte smutnejšie. Prax dokazuje, že nami zanedbávané hodnoty sú so ziskom predávané a vyhľadávané na nadnárodnom trhu príležitostí. A my sa nechceme a nechceme poučiť ani zo svojich vlastných chýb? Angličania radi prezentujú múdrosť svojich predkov aj v takých porekadlách, ako napríklad: Oklam ma raz a hanba padá na teba, lebo si podvodník. Oklam ma znovu a hanba padá na mňa, lebo som hlupák, keď som to umožnil. Múdrosti sme schopní vnímať i šíriť, ale uviesť ich do praxe svojho života nechceme. Požadujeme, aby nás stále niekto presviedčal o ich užitočnosti a ešte sa hlúpo domáhame, aby nám bol vďačný za to, že sme mu presviedčanie umožnili. To je spôsobené buď pohodlnosťou, vyhrotenou náchylnosťou báť sa o svoje blízke okolie, alebo osobnou zbabelosťou. Nič z toho nie je prospešné, lebo každá zo zmienených vlastností sa veľmi ľahko dá zneužiť. Ak sa také vlastnosti povýšia na národnú charakteristiku, navyše zámerne šľachtenú výchovou i vzdelávaním v cudzích rukách, budeme čoskoro len na úrovni hospodársky využiteľného stáda. V dnešnej informáciami preplnenej dobe je vzdelávanie procesom učenia sa myslieť, hromadením kľúčových vedomostí vo vlastnej pamäti, osvojovaním si cudzích skúseností aj vytváraním nových vlastných zručností. To nie je honba za titulmi, ani proces prehrýzania sa nastaveným systémom školstva od skúšky ku skúške, s následným zabúdaním naučeného. Vzdelávanie, to nie sú ťaháky a podvody, ako si to, podľa jeho vlastných slov, predstavuje náš expremiér a aktuálne najdôležitejší minister spravujúci financie SR. Na podivenie má toto čudo aj najmocnejší stranícky mandát v parlamente a ohrozuje slobodu i nezávislosť tých, ktorí mu ho dali.

Diktát Bruselu a Washingtonu

Nemám záujem jatriť staré politické rany a chybné rozhodnutia našich voličov v minulosti, plynúce z romantických nádejí na vytvorenie lepšej perspektívy pre celý štát i jeho občanov. Ale pripomínam, že aj pre nás existujú cesty takých politických orientácií, ktoré sú v spoločnosti ovládanej liberalistickou propagandou zatiaľ ešte koncepčne odmietané. Z dôvodov vlastnej bezpečnosti a hrozieb klíčiacich z diktátov Bruselu či Washingtonu nastupuje potreba prehodnotiť vzťah SR k EÚ, NATO, zmluve s USA a orientovať sa na menej egoistické a voči SR prajnejšie štáty a ich zoskupenia. Takú cestu ukazujú a príležitosť ponúkajú štáty rozširujúceho sa BRICS-u. Rekapitulácia minulých postupov umožňuje jasnejšie vidieť pôvodné chyby a dáva voľnejší priestor na nové rozhodnutia. Vychádzam z pozície zvrchovanej, suverénnej, do maximálne únosnej miery nezávislej Slovenskej republiky, s jednotným územím a nedotknuteľnými štátnymi hranicami. Vychádzam z pozície slobodného, štátotvorného občana s nedotknuteľným, legálne nadobudnutým majetkom, ktorého záujmy je štát povinný chrániť. Vychádzam z pozície takého vzťahu občana a štátu, v ktorom má štát voči svojmu občanovi nielen nároky, ale aj principiálne a nespochybniteľné povinnosti. Štát nesmie svojho občana šikanovať a všemožnými nariadeniami mu vnucovať večný strach, neistoty a tŕpnutie, odkiaľ naňho spadne trest za narušenie nejakej nezmyselnej, ale nariadenej povinnosti. Vychádzam z pozície, v ktorej je reprezentant štátu povinný sluha záujmov štátu, a nie arogantný postrach občana. K takýmto hodnotám, vo vzťahu občana so štátom, smeruje cieľový program našej politickej strany Práca slovenského národa.

Polopravdy a lži

Keďže rozhľadenejší ľudia radi argumentujú, že človek má slobodnú vôľu rozhodovať sa i konať podľa svojich záujmov, pripomeniem, že kto odmieta príležitosti ponúkané vyššou mocou, toho vyššia moc vlečie. Čo platí pre jednotlivca, iste neobíde žiadne zoskupenie, a teda ani národ či štát. V tejto súvislosti by si mal každý náš štátotvorný občan zameditovať a rozhodnúť sa, ako bude postupovať nielen v blížiacich sa komunálnych voľbách, ale aj neskôr, v rýchlo sa približujúcich a zahraničím veľmi ovplyvniteľných voľbách do NR SR, aby prospel a neškodil štátu, národu ani sebe. Je v záujme občana, aby svoju príležitosť výberu zástupcov na výkon lokálnej aj štátnej moci nepremeškal a volil tak, aby nemusel po voľbách nadávať. Už dávno nejde len o občiansku príležitosť, ale už aj o osobnú povinnosť voči svojmu svedomiu. Rozhodovať sa treba nie podľa ponúk diskreditovaných politických strán, ale podľa vlastného hodnotenia situácie a rešpektovanie svojho výberu treba aj účinne kontrolovať. Pravda je, že boj o štátnu moc v SR sa rozbieha už teraz, v rámci komunálnych volieb. Načo teda vytvárať na komunálnej úrovni podporu predstaviteľom tých politických strán, ktorí na vládnej úrovni robia pre občana len to, k čomu boli donútení. Načo sú komu nominanti takých politických strán, ktoré si riadenie štátu pletú s dodatočnou reakciou na problémy, ktoré sami vyvolali. Výstrahou pre každého z nás nech je bývalá sovietska Ukrajina, kde sa komik hrá na štátnika, za ktorým sa skrývajú všemožní zákulisní manipulátori.

Tá dnešná vláda dokázala, že je protinárodná a doslova aj protištátna. Kým ľudia chcú počuť pravdu, aby sa mohli podľa nej zariadiť, ona sa schováva za účelovo poprekrúcané fakty, polopravdy a lži. Preto kladie medzi ľudí a pravdu prekážku, všade zvanú CENZÚRA. Je celkom prirodzené, že takej vlády sa dnes už väčšina ľudí chce zbaviť. Aj keď na jej strane stoja masmédiá, komentárom redaktorov mainstreamu neradno veriť, pretože nepredstavujú záujem nášho štátotvorného národa. Sú v platených službách zahraničných vlastníkov. Boli to práve oni, čo pred minulými voľbami vytvorili atmosféru takého surového klamstva, že mohli byť do NR SR s prevahou zvolení predstavitelia dnešnej koalície. Dajte pozor, aby vás opäť neoklamali a nevytvorili novú „príležitosť“ zas písať petície a organizovať po voľbách referendá.