ŠTVANICA NA FICA POKRAČUJE

Generálny prokurátor Maroš Žilinka 4. júla informoval verejnosť, že vo veci vražedného útoku na premiéra Roberta Fica došlo k zmene kvalifikácie skutku na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku.

Od atentátu na predsedu vlády uplynuli dva mesiace. Prekvalifikácia činu na teroristický útok visela vo vzduchu prakticky od začiatku, generálny prokurátor však zvolil opatrnejší postup než vedenie zaniknutého Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré v októbri 2022 rozhodlo o rovnakej kvalifikácii streľby na Zámockej ulici do piatich dní.

Advokát a poradca Roberta Fica David Lindtner už krátko po atentáte na premiéra zastával subjektívny právny názor, ktorý korešponduje s aktuálnou prekvalifikáciou činu na akt teroristického útoku.

Séria vážnych zlyhaní

Skutok ju podľa jeho slov napĺňa hneď v troch bodoch, a to v úmysle poškodiť ústavné zriadenie prostredníctvom útoku na hlavu štátu, zastrašiť spoločnosť a ovplyvniť rozhodovanie politikov. Osobne sa však nestotožňuje s rovnakou kvalifikáciou tragickej udalosti v bare Tepláreň, ktorý sa neskôr stal povinnou zastávkou pre zahraničné návštevy bývalej prezidentky Čaputovej (bizarnejšia bola zrejme len prehliadka zálohovacieho systému na zber PET fliaš a plechoviek, ktorú dožičila ako bonus k návšteve miesta činu holandskému kráľovskému páru). Podnik pre gayov a spol. sa stal výkladnou skriňou tzv. slovenskej homofóbie a vtedajšie vedenie štátu sa so silnou marketingovou podporou ÚŠP cynicky zviezlo na vlne tragédie. Vychádzajúc z kauzy Kuciak pritom malo prijať politickú zodpovednosť. Nestalo sa.

Ako mávnutím čarovného prútika však mená známe z bývalej koalície očakávali toto gesto po atentáte na Roberta Fica od ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Igor Matovič útok na svojho politického nepriateľa ihneď odsúdil, súčasne však poukázal na to, že myšlienka pokoja a zmierenia, ktorú dodnes predostierajú koaliční politici, je len zásterkou na odpútanie pozornosti od vyvodenia zodpovednosti ministrom vnútra. Pripomeňme si len, že to bol práve Matovič (neskôr Heger), kto opakovane vyjadroval podporu osemkrát odvolávanému ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi a obvinenia zo série jeho vážnych zlyhaní pripisoval snahe vtedajšej opozície uniknúť spravodlivosti.

Svoj vstup do vrcholnej politiky postavil Matovič na agresívnom marketingu nenávisti voči Robertovi Ficovi a strane Smer. Spoločná reč väčšiny médií a húževnatý tanec na hrobe novinára Kuciaka a jeho snúbenice ho v roku 2020 dostali až na post premiéra. Najmä pre neúnavný mediálny lynč už nálepku o krvavých rukách z Ficovej povesti nikto nezmyje, a to aj napriek faktu, že značná časť jeho odporcov počas odstrašujúceho Matovičovho pôsobenia vo vláde prešla na stranu Smeru či národne orientovaných strán ako SNS alebo Republika.

Odpor voči vláde

Progresívne Slovensko, ktoré úspešne nadviazalo na tradíciu matovičovsky zákernej politiky a na protestoch hecovalo davy k odporu voči vláde, fanatizovalo ich zaklínadlami typu mafia a prísľubmi o odstránení Fica zo scény, začalo po atentáte ústami svojho predsedu hovoriť o zachovaní pokoja. Prečo? Aby sa tichou cestou prešlo to, čo nevyšlo prostredníctvom verejného vzdoru? Prvé plody tejto stratégie sme videli už v deň atentátu, keď sa v parlamente zastavilo rokovanie o zákone venovanom novému formátu verejnoprávnej televízie a rozhlasu a začal sa tak napĺňať ďalší z parametrov teroristického útoku, ktorý hovorí o úmysle donútiť vládu, „aby niečo konala alebo sa zdržala konania“. Kroky progresívcov sa však veľmi rýchlo vrátili do predpísaných vzorcov vehementného odmietania výsledku parlamentných volieb a napádania prerokúvaných či prijatých legislatívnych zmien.

Aktuálne opozíciu najviac trápi prezidentom podpísaný zákon o STVR či rozhodnutie Ústavného súdu o súlade novely Trestného zákona s Ústavou SR, ktoré boli ústrednými bodmi ich štvavej protestnej kampane proti súčasnej vláde.

Náreky progresívcov

Progresívne Slovensko splnilo svoj sľub a ruka v ruke s KDH a SaS napadlo na Ústavnom súde SR zákon o STVR. Ozvala sa aj bývalá redaktorka RTVS, spoluautorka a moderátorka Silnej zostavy Veronika Cifrová Ostrihoňová, ktorá potvrdila svoju „nezaujatosť“ už tendenčným obsahom relácie, návštevami Zuzany Čaputovej v Prezidentskom paláci či priateľským „talkom“ s exprezidentkou na vlastnej platforme, kde s ňou preberala napríklad tému nálepiek na bradavky. Presun z televíznych vôd na kandidátku PS do europarlamentu bol len prirodzeným vyústením jej dlhodobého aktivistického pôsobenia vo verejnoprávnom médiu. Tá istá Veronika Ostrihoňová dnes narieka, že toto médium „nebude informovať všetkých ľudí na Slovensku vyvážene, ale stane sa propagačným kanálom vládnej koalície“.

Dorota Nvotová z mimoparlamentných Demokratov pre zmenu napadla vyjadrenie predsedu vlády na margo rozhodnutia Ústavného súdu o novele Trestného zákona a hovorí o pomste, ktorá Robertovi Ficovi koluje v žilách namiesto krvi. Rozhodnutie Ústavného súdu nenechalo chladnou ani exministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (SaS). „Ja rešpektujem rozhodnutie Ústavného súdu a nijako nespochybňujem, že Ústavný súd je kľúčový pre ochranu demokracie a právneho štátu na Slovensku. Ukázal to nakoniec už v mnohých prípadoch, v ťažkých rozhodnutiach. Ale tu sa domnievam, že mohol mať viac odvahy, že mohol ísť ďalej,“ povedala a zdôraznila, že bývalý ústavný sudca Ladislav Orosz vyhodnotil v svojom stanovisku celý zákon ako protiústavný.

Šimečka, ktorý ešte v máji navrhoval sto dní pokoja, dnes opäť označuje ako jedinú možnosť pre Slovensko politické víťazstvo nad Smerom. „Žiaľ, veci ako beztrestnosť pre svojich ľudí či zrušenie špeciálnej prokuratúry Smer presadil. Jediní, ktorí z toho budú mať skutočný prospech, sú aktéri organizovaného zločinu. Takto vládnutie pre ľudí naozaj nevyzerá. Budeme na to ďalej upozorňovať, bojovať v parlamente aj na námestiach,“ komentoval rozhodnutie Ústavného súdu.