SVET PODĽA TRUMPA

Svet už prijal fakt, že Donald Trump bude prezident Spojených štátov. Stále sa však diskutuje, aká bude jeho politika a ktoré z predvolebných sľubov splní. Predpokladá sa, že jeho hlavné úsilie bude zamerané na vnútropolitické a ekonomické otázky. V oblasti bezpečnosti a medzinárodných vzťahov pravdepodobne dostanú väčší priestor skúsení odborníci a predstavitelia Republikánskej strany.

Pozitívny signál

Smerovanie bezpečnostnej politiky USA zásadne podmienia minimálne tri kroky. Prvým krokom bude zostavenie tímu najbližších spolupracovníkov a členov kabinetu nového prezidenta. Pôjde pritom o tri kľúčové osoby – poradcu pre národnú bezpečnosť, ministra obrany a ministra zahraničných vecí. Vplyv na túto oblasť má aj riaditeľ CIA a riaditeľ Národného spravodajstva USA.

Druhým krokom sa stane určenie priorít v medzinárodnej bezpečnosti. V poslednom štvrťstoročí sa vďaka skresleným predstavám o sile USA a jej realizácii v politike Georgea Busha ml., Baracka Obamu, ale už aj Billa Clintona, ako i meniacim sa globálnym pomerom možnosti pôsobenia Washingtonu obmedzili. Na toto bude musieť administratíva nového prezidenta zareagovať.

Pozitívnym signálom je realistický pohľad na vzťahy s Moskvou, ako aj opakované vyjadrenia Trumpa, že USA nebudú zvrhávať režimy v zahraničí. Toto so znepokojením prijali na Ukrajine, keďže sa to môže prejaviť v znížení záujmu Washingtonu o ňu. Môže sa to dotknúť aj podpory sýrskej opozície, poprípade vlády v Afganistane. A aby sme nezabudli, tento výrok zrejme nedá pokojne spávať ani predstaviteľom prowashingtonských slovenských mimovládnych organizácií, prípadne aj médií, ktoré do roztrhania tela vychvaľovali a podporovali politiku USA, lebo zmena im môže priniesť zníženie až vyschnutie využívaných zdrojov.

V treťom kroku pôjde o ohlas, s akým sa stretne nová politika USA u veľkých aktérov medzinárodnej bezpečnosti. Nebude to jednoduché vo vzťahoch s Ruskom ani Čínou, ktoré na voľbu Trumpa zareagovali diplomaticky, ale očakávajú zmenu doterajšej línie. Významným ukazovateľom línie bezpečnostnej politiky Washingtonu bude najmä vzťah k NATO.

Sily v pozadí

Okrem toho ide aj o tri ďalšie detaily. Prvý je, že do zahraničnej a bezpečnostnej politiky Washingtonu zasahuje aj Kongres USA, najmä Senát a jeho členovia nie sú monolitní, hoci patria k jednej strane. Je síce Trumpova výhoda, že republikáni ovládli Kongres, ale to neznamená, že na akýkoľvek návrh jeho administratívy automaticky prikývnu.

Druhý spočíva v tom, že hoci na posty v štátnej správe USA prichádzajú s novým prezidentom tisíce nových osôb, ministerstvá či spravodajské služby nie sú politicky také konjunkturálne, ako to poznáme z politiky v štátoch, kde sa vytvárajú rôzne krkolomné povolebné koalície. Profesionál rešpektuje víťaza volieb a ak s ním zásadne nesúhlasí, môže odísť, ale nemal by proti nemu konať. A naopak, každá skutočná politická moc si odborníkov váži a nerobí nezmyselné čistky, aby dosadila svojich nominantov. Aj z tohto dôvodu nemožno ihneď očakávať prelomovú zmenu v zahraničnej a bezpečnostnej politike USA.

Tretí súvisí s tým, že ku každej politike patria aj náhody a nevypočítateľné momenty. Okrem toho sú v hre aj skryté prvky, pôsobenie síl v pozadí. V USA sú rôznorodé záujmy, ktoré sa v súčasnom zložitom a protirečivom svete môžu prejaviť rozmanito. Politika je umenie možného a najúspešnejší sú tí, ktorí sú schopní kompromisov. Zo zreteľa preto nemožno pustiť fakt, že zahraničné či dokonca globálne bezpečnostné záujmy USA majú aj ekonomickú dimenziu.

Možné línie

Nie o všetkom rozhodujú len vojaci a spravodajské služby. V posledných rokoch mali tieto kruhy viaceré výhrady k politike Baracka Obamu, ale aj Georgea Busha ml., ale nepochodili. Už od čias smutne preslávenej balkánskej mäsiarky, ako v Srbsku niekedy označujú bývalú ministerku zahraničných vecí USA Madeleine Albrightovú, bolo v politike Washingtonu cítiť, akoby sa oveľa viac „jastrabov“ nachádzalo na ministerstve zahraničných vecí než na ministerstve obrany. Veľa bude záležať na tom, ktorá z osobností (kruhov a síl za ňou) v Trumpovom tíme získa najväčší vplyv v bezpečnostnej oblasti.

K 4. decembru 2016 sú už známe niektoré vymenovania, ktoré vstúpia do platnosti po nástupe Donalda Trumpa do funkcie. Zastavíme sa bližšie pri osobách, ktorých kariéra, názory a postoje umožnia nahliadnuť do možnej línie jeho administratívy v oblasti medzinárodnej bezpečnosti.

Prvým vymenovaným bol poradca pre národnú bezpečnosť Michael T. Flynn, bývalý riaditeľ Obrannej spravodajskej služby, v rámci ministerstva obrany zastrešujúcej pôsobenie spravodajských služieb pozemných síl, vojenského letectva, vojenského námorníctva a zboru námornej pechoty. Ide o profesionála, schopného pri riešení problémov uplatniť širokú škálu postupov, pričom môže využiť svoje skúsenosti zo spravodajskej činnosti.

Druhým známym menom je budúci minister obrany James N. Mattis. Tento teoreticky veľmi podkutý vojenský intelektuál okrem iného pôsobil na Strednom veliteľstve Spojených štátov (CENTCOM) so sídlom na leteckej základni MacDill pri Tampe na Floride. Ide o jedno zo šiestich veliteľstiev USA, ktoré parcelujú celú zemeguľu, pričom toto má pôsobnosť pre Blízky východ, severnú Afriku a Strednú Áziu. Možno predpokladať, že bude tvrdým profesionálom, odolným politikárčeniu a preferujúcim odborné riešenia, ktoré nevystavia vojakov USA ani svet takým krutým skúškam ako bushovské či obamovské vojny.

Unavení a nahnevaní

V oblasti medzinárodnej bezpečnosti sa USA pravdepodobne vo zvýšenej miere zamerajú na oblasť Blízkeho východu, v ktorej sa po rozpade bipolarity neefektívne a až príliš nebezpečne angažovali. Obaja bývalí generáli sú tvrdí kritici Islamského štátu. Médiá považujú Flynna za ústretového k Rusku a mal by sa údajne podieľať na vytváraní spoločného postupu s Moskvou pri riešení sýrskej krízy. Mattis však Rusku nie je naklonený, keďže kritizoval jeho postup na Ukrajine aj Kryme, ale na Blízkom východe zastáva ideu dvojštátneho riešenia izraelsko-palestínskeho problému a za veľké nebezpečenstvo označuje Irán. Takže ani s nimi nebude bezpečnostná politika USA čitateľná.

Vybraný je aj budúci šéf CIA Mike R. Pompeo. Patrí k stúpencom konzervatívneho hnutia Tea Party, čo sa prejavuje aj v jeho názoroch na zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Vo vojsku slúžil len povinných päť rokov (z toho tri roky ako veliteľ tankovej jednotky v divízii dislokovanej pri hraniciach s vtedajšou NDR a ČSSR) a potom sa dal na dráhu súkromného podnikateľa, neskôr právnika. Patril k ostrým kritikom Hillary Clintonovej po afére so zavraždením veľvyslanca USA v Líbyi v roku 2012 a požadoval jej súdne stíhanie.

Občania USA chceli zmenu, lebo boli politikou Washingtonu za posledné desaťročia unavení i nahnevaní. Aj svet by ju privítal. Záruku, že k nej skutočne príde, však nevie dať nik. Pôsobenie USA na bezpečnosť sveta je totiž príliš zložité, mnohorozmerné a vytváralo sa dlho na to, aby sa dalo jednoducho, rýchlo a výrazne zmeniť.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave