TATRAGATE

V lete 1974 sa začalo vyšetrovanie prezidenta Nixona pre aféru Watergate. Vyústilo to do ústavného procesu jeho odvolania z dôvodu marenia spravodlivosti, zneužitia právomoci a pohŕdania Kongresom. A to išlo „len“ o odpočúvanie sídla konkurenčnej Demokratickej strany... V Slovenskej republike sa odpočúva už od momentu predaja mobilných telefónov. Hocikto môže byť sledovaný cez počítač, notebook, platobnú kartu, každý z nás je potenciálne ohrozený. Lebo operátori, banky i celý IT sektor je povinný zhromažďovať aj poskytovať dáta. Veď nielen tajné služby alebo mafia, konkurenčné firmy, záujmové skupinky, no tiež médiá dnes majú moc, financie i technické prostriedky, aby zničili kohokoľvek, kto sa im stane tŕňom v oku.

Lipšicova opička

Novinárka sa stala hlavnou postavou najväčšej politickej aféry toto leto i na našom malom Slovensku. Negatívnou. Investigatívny novinár a bloger Martin Daňo 6. augusta 2023 na platforme YouTube uverejnil video, na ktorom zachytil sudkyňu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Pamelu Záleskú s redaktorkou Denníka N Monikou Tódovou na spoločnej dovolenke v penzióne Vila Zvonica v Novej Lesnej. Škandál ako hrom! Nie preto, že by niekto nedoprial týmto pochybným dámičkám ich romantické chvíle. No preto, že sudkyňa Záleská rozhoduje najväčšie a najcitlivejšie trestnoprávne prípady, snažiac sa ich natiahnuť na politické kopyto. To ona poslala do väzby nevinného generála Milana Lučanského, ktorého krv majú na rukách všetci, čo sa dostali ku korytám tancovaním na hrobe obetovaného Kuciaka s jeho snúbenicou.

Opozičný poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SSD) pohotovo zdôraznil, že „toho Milana Lučanského, do ktorého Tódová v Denníku N nechutne útočila. Náhoda?“ Rozhodujúce pritom nie sú reči o Monike Tódovej ako o „Lipšicovej opičke“, no indície a dôvodné podozrenie, že spolitizovaný šéf špeciálnej prokuratúry Daniel Lipšic, liberálna novinárka Tódová z denníka, ktorého majiteľmi sú oligarchovia z ESET-u (previazaní s Progresívnym Slovenskom), s kontroverznou sudkyňou ŠTS v Pezinku Záleskou vytvorili organizovanú skupinu cielene útočiacu na opozičných politikov. Vzťah a sexuálne chúťky oboch aktérok škandálu sú ich súkromnou záležitosťou, no prepojenosť rozhodovania sudkyne v prípadoch, o ktorých vždy a podrobne píše uprednostňovaná novinárka Denníka N, je ohrozením demokracie a nezávislosti justície. Väčšina národa nepochybuje, že Tódovú infovodom zásobovala práve jej dôverná priateľka v sudcovskom talári Pamela.

Rozpad justičného systému

Justiční experti zdôrazňujú, že slovenský letný škandál mimoriadneho rozsahu je nebezpečný o to viac, že sudkyňa Záleská rozhodovala trestné veci, z ktorých mala byť vylúčená. Článok 46 Ústavy SR garantuje každému právo na nestranný a spravodlivý súd. Európsky súd pre ľudské práva viackrát zdôraznil, že nestačí, aby bol sudca subjektívne nestranný, ale musí sa takým tiež javiť objektívne v očiach dotknutých strán. Tódová písala o prípadoch sudkyne Záleskej vopred, manipulovala verejnú mienku, podozrivých či obvinených očierňovala, škandalizovala, písala o nich nenávistne, akoby boli vinní a porušovaním prezumpcie neviny pripravovala pôdu na vynesenie odsudzujúceho rozsudku. Advokát JUDr. Marek Para poukázal na dôležitý fakt: „Nikdy predtým, než na tento súd prišla magisterka práva Pamela Záleská, nedochádzalo k únikom zo spisov, z porád pri hlasovaní a zo zákulisia súdu ako za jej ,pontifikátu‘.“ Tak ako hovoria čurillovci na záznamoch: „Všetky veci treba ukončiť a dať na obžalobu na súd, Pamela už vytýči cestu!“

Establishment aj s mainstreamom zdúpnel a siahol po „sanačných opatreniach“ – 11. augusta 2023 NAKA zatkla bývalého prezidenta Policajného zboru SR generála Tibora Gašpara, popredného kandidáta najsilnejšej opozičnej strany Smer-SSD. Tento šrumec prekryl pozornosť od neuveriteľného škandálu justično-policajno-mediálnej mafie. Odrazu sa to už nedotiahlo do jediného správneho riešenia: všetky prípady s rozsudkom, podpísané Záleskou a ktorým sa v Denníku N hĺbkovo venovala jej kamarátka Monika Tódová, musia byť nanovo posúdené z hľadiska splnenia požiadavky na spravodlivý proces. Dôvera verejnosti v rozhodovanie súdov dostala vážny úder. Odborné kruhy vrátane skupiny prokurátorov informovali, že po tom, čo následne „sudca Najvyššieho súdu JUDr. Juraj Kliment oznámil verejnosti, že nemieni rešpektovať Ústavný súd, ktorý v náleze vyjadril pochybnosti o jeho nestrannosti (z dôvodu, že JUDr. Kliment rozhodoval prípad, na ktorom pracoval jeho synovec prokurátor Ondrej Repa), je na mieste otázka, či naozaj nejde o úplný rozpad justičného systému na Slovensku“.

Bodka za škandálom

Osobne nepoznám investigatívca Martina Daňa, no ocenil som jeho profesionalitu i odvahu, keď vzápätí vyniesol na slnkom zaliate Slovensko ďalšie šokujúce zistenie: pýta sa, či nie je priveľká náhoda, že matka novinárky Moniky Tódovej Daniela Žemlová pracuje v rovnakej väznici v Leopoldove, kde bolo odhalené odpočúvanie Mariána Kočnera. V celom demokratickom svete je dôvernosť komunikácie medzi klientom a jeho advokátom prísne chránená. „Prelomiť ju možno iba výnimočne,“ informovala k tomu Pluska. „Po štyroch rokoch policajná inšpekcia potvrdila, že stretnutia Kočnera v leopoldovskej väznici boli skutočne tajne monitorované. Odpočúvanie iniciovala NAKA a špeciálna prokuratúra pre údajné podozrenie z korupcie. Povolenie na nahrávanie návštev vydal Špecializovaný trestný súd.“

Keď urobí chybu vodič, vezmú mu vodičský preukaz. Živnostníka môžu potrestať pokutou aj odňatím živnostenského listu, špecialistu odobraním licencie... Podobne by to teraz malo byť so Záleskou aj s Tódovou, ktoré by mali znášať nielen dištanc od odbornej verejnosti, opovrhnutie občanov, no i disciplinárne tresty svojich stavovských organizácií. Úsmevnou bodkou za týmto škandálom je pre mňa informácia o tvrdení Pamely Záleskej z jej vypočutia pred Súdnou radou, ktorým prehodila svoju konkubínu cez palubu: „Nijaký konflikt záujmov, pre boha živého, ja ako sudkyňa nemám. Konflikt záujmov môže mať novinár. To nech si vyriešia pani redaktorka Tódová a redakcia Denníka N. Ja nie som zodpovedná za publikované články.“ Stále je však nezodpovedaná otázka, od koho a ako sa dostali citlivé informácie zo spisov do redakcie Denníka N a ku skorumpovanej redaktorke Tódovej. Denník N je týmto výrokom Záleskej v statuse subjektu, ktorý temne ohrozuje demokraciu a štátnu bezpečnosť. A otázku o reálnej možnosti jeho zrušenia si kladiem na pozadí zatýkania špičiek bezpečnostných zložiek štátu. Medzi nimi šéfa SIS, riaditeľa NBÚ, bývalého riaditeľa SIS a bývalých členov inšpekčného tímu Oblúk z ministerstva vnútra. Máme to v rukách my, vážení čitatelia a voliči. Spolu s Eduardom Chmelárom volám: „Zastavme ich, bratia a sestry!“