TERORIZMUS JE AKO ŠKORPIÓN

Pätnásteho septembra zverejnila ruská spravodajská sieť RT exkluzívny rozhovor s Bašárom Asadom, v ktorom odpovedal na otázky novinárov zo širokého tematického okruhu. Napriek tomu sa jeho odpovede niesli v jednej konkrétnej línii. Prezident vyzýval opozičné sily - z ktorých mnohé už skutočne bojujú na strane vládnych síl – aby sa pripojili k boju sýrskeho národa o holú existenciu ohrozovanú islamistickými skupinami ako Front al-Nusra, no v prvom rade Islamským štátom.

Pokrytectvo Západu

Sýrsky prezident sa ostro vyjadril na adresu západných krajín, ktoré obvinil z používania terorizmu ako divokej karty vždy, keď si potrebujú podrobiť krajinu odmietajúcu dobrovoľne zapadnúť do ich sféry vplyvu. Ako príklad uviedol afganský Taliban v počiatkoch financovaný USA s cieľom oslabenia sovietskeho vplyvu v krajine. Varoval, že rovnako ako v prípade Talibanu sa aj výdatná finančná a materiálna podpora Islamského štátu Tureckom, členským štátom NATO, Západu vypomstí. Ilustroval to prirovnaním: „Terorizmus je ako škorpión; ak si ho vložíte do vrecka, uštipne vás.“ Kriticky sa vyjadril najmä na adresu politiky USA a Francúzska, ktoré v niektorých krajinách proti terorizmu oficiálne bojujú, no v iných ho už využívajú na dosiahnutie svojich cieľov. Za pokrytecký označil aj prístup európskych krajín k žiadateľom o azyl. Mediálny fokus na tých, ktorí zahynú pri pokusoch dostať sa po mori do Európy, je nezmyselný, keďže v rovnakom čase zomrie v Sýrii mnohonásobne viac ľudí v dôsledku vojny, na ktorej pokračovaní majú západné krajiny svoj podiel. „Je to akoby Západ jedným okom plakal nad údelom utečencov a druhým okom na nich mieril samopalom,“ opísal Asad paradoxnú situáciu a zdôraznil, že ak sa Západ dnes nevie vyrovnať s vlnou utečencov, mal by si uvedomiť, že tých zo svojich domov vyháňajú teroristi prichádzajúci na územie Islamského štátu z desiatok krajín, pričom tisíce militantov prúdia do Sýrie práve z Európy. V kombinácii s masívnou finančnou a materiálnou podporou, ktorú al-Nusra a ISIS dostávajú z Kataru, Saudskej Arábie a Izraela, potom aj ruská a iránska angažovanosť prospech Sýrie bledne.

„Je to akoby Západ jedným okom plakal nad údelom utečencov a druhým okom na nich mieril samopalom.“

Boj národa o prežitie

Prezident Asad taktiež v mnohých odpovediach zdôraznil, že situácia v krajine je ešte vážnejšia, ako sa navonok zdá. Sýrska armáda nečelí roztrúseným teroristickým skupinám, ale organizovaným a dobre vyzbrojeným islamistickým armádam, ktoré majú k dispozícii všetky typy zbraní potrebné na ofenzívnu vojnu. Krajina je tak v stave totálnej vojny proti terorizmu. Už dávno však podľa jeho slov nejde o potláčanie protivládneho povstania, ale o boj o samotnú podstatu života sýrskeho národa. Víťazstvo islamistických síl by privodilo koniec slobody vyznania, ktorú v Sýrii garantuje ústava každej náboženskej obci. No nielen to, víťazstvo Islamského štátu by znamenalo zánik Sýrie ako takej, keďže ISIS už od počiatku avizoval, že zruší hranice medzi všetkými moslimskými krajinami a vytvorí centralizovaný kalifát. Štát a jeho forma by však mali reflektovať spoločnosť a Bašár Asad sa jasne vyjadril, že ISIS absolútne neodráža rozmanitú a otvorenú sýrsku spoločnosť, o ktorej zachovanie v tejto dlhšie ako štyri roky trvajúcej vojne ide. Naopak, idea Islamského štátu je drvivej väčšine Sýrčanov cudzia, čo sa prejavuje aj tým, že z tejto entity hrajúcej sa na štát utekajú do svojho skutočného národného štátu denne tisíce Sýrčanov.

Nevyhnutnosť dialógu

Ohromná hrozba, ktorú islamistické skupiny pre sýrsky národ predstavujú, však mala v istom zmysle aj pozitívne dôsledky, keďže prinútila všetky ostatné frakcie sadnúť za rokovací stôl. Asad taktiež ukázal, že sa nebráni podeliť sa o moc so zástupcami opozície, čo sa koniec-koncov už do istej miery zrealizovalo po rokovaniach v počiatkoch konfliktu. Dnes však je predpokladom na akékoľvek ďalšie reálne kroky v tejto oblasti porážka terorizmu a nielen mocenské ašpirácie opozičných lídrov. „Ak by ste sa dnes spýtali hociktorého Sýrčana, čo naozaj chce, jeho odpoveďou by bolo, že chce bezpečie pre seba a svoju rodinu.“ Mnohé opozičné skupiny si túto prioritu už uvedomili, keďže, ako povedal Asad: „Niektoré sily, ktoré predtým bojovali proti sýrskemu štátu, dnes po našom boku bojujú proti terorizmu. V tejto oblasti síce robíme pokroky, no aj tak by som chcel využiť túto príležitosť a vyzvať všetky sily, aby sa zjednotili proti terorizmu, pretože to je jediná cesta, ako dosiahnuť politické ciele, ku ktorým sa chceme dopracovať dialógom a politickou akciou.“

Víťazstvo Islamského štátu by znamenalo zánik Sýrie ako takej, keďže ISIS už od počiatku avizoval, že zruší hranice medzi všetkými moslimskými krajinami a vytvorí centralizovaný kalifát.

Takto začala časť rebelov s vládnymi vojskami skutočne spolupracovať, no iní zašli ešte ďalej, dobrovoľne zložili zbrane, svoje organizácie rozpustili a ich členovia vstúpili do sýrskej armády. Spomínajúc spoluprácu nemohol prezident opomenúť kurdskú otázku. Kurdi sú preňho nerozlučne spätí so sýrskym štátom, rovnako ako iné národnosti a vierovyznania tvoriace mozaiku sýrskej identity. Zároveň však nevylúčil rokovania o ďalších právach pre Kurdov, ktorí už roky hrdinsky bojujú proti islamistom. Aj to sa však viaže na predpoklad, že ISIS bude porazený. Výzva na spoluprácu bola adresovaná aj zahraničiu. Asad ocenil pomoc Iránu a Ruskej federácie, no kriticky sa vyjadril o pôsobení tak­zvanej „medzinárodnej koalície“ vedenej Spojenými štátmi. Tá naoko bojuje proti terorizmu, no zároveň sú jej členmi aj notorickí podporovatelia islamských militantov ako Katar či Saudská Arábia. Nečudo, že od začiatku pôsobenia tejto koalície v roku 2014 sa územie kontrolované ISIS ešte rozrástlo.