TIENE MAJDANU

Podľa Ukrajinskej centrálnej banky sa inflácia v minulom roku vyšplhala na 25 percent a HDP sa v tomto roku prepadne najmenej o 7,5 percenta. Bezuzdná korupcia, bezpríkladná moc oligarchov a neschopnosť kyjevskej vlády zvládnuť chaos, ako aj vojenské prehry na juhovýchode krajiny sú predzvesťou v poradí tretieho Majdanu.

Medzi prezidentom Porošenkom a premiérom Jaceňukom pretrváva napätie, v prezidentskom tíme panuje neprofesionalita a vo vláde nedôvera vo vlastné sily. Podľa denníka Kyiv Post vysoké funkcie na Ukrajine obsadilo až 24 cudzincov. Kvôli niektorým z nich sa okamžite zmenila legislatíva, aby mohli dostať ukrajinské občianstvo.

Senátor McCain, známy svojím návodom ako zastreliť Putina, v televíznom interview povedal: „To, že Angela Merkelová a prezident Francúzska vystupujú proti dodávkam zbraní Kyjevu, ma neprekvapuje, ale mali by sa za to hanbiť.“

Občiankou Ukrajiny sa šmahom ruky stala Američanka Natalie Jaresková, šéfka investičného fondu Horizon Capital, ktorá zasadla na dôležitý post ministerky financií. Ukrajincom sa stal aj Litovčan Aivaras Abromavičius ako minister hospodárstva a tiež Gruzínec Alexandr Kvitašvili, minister zdravotníctva novej ukrajinskej vlády.

Cena smrti

Samotný prezident Porošenko si za šéfa svojej konzultatívnej rady zvolil Michaila Saakašviliho, bývalého gruzínskeho prezidenta, trestne stíhaného vo svojej domovine za miliardové sprenevery, ktorý hneď po nástupe do novej funkcie vyhlásil, že ak dostane ukrajinská armáda americké zbrane, rýchlo nielen oslobodí Donbas, ale obsadí aj celé Rusko. Saakašvili sa donedávna skrýval pred spravodlivosťou v USA, kde má stále vplyvných priateľov, napríklad námestníčku ministra zahraničia Victoriu Nulandovú a senátora Johna McCaina.

Medzinárodnú spoločnosť doplnil v úlohe hlavného poradcu ukrajinskej ministerky financií Ivan Mikloš, známy ako organizátor bazárového výpredaja slovenských strategických podnikov. Spolupracovníkmi prezidenta Petra Porošenka a ukrajinskej vlády sú teda „osvedčené“ hosťujúce hviezdy zo zahraničia.

Kameňom úrazu ukrajinskej vlády je okrem neschopnosti riadiť vlastným rozumom osud krajiny aj demoralizovaná armáda. Dobrovoľnícke batalióny, tvoriace konglomerát extrémistických aktivistov Majdanu, banderovcov a zahraničných žoldnierov, pôsobia ako vreckové armády oligarchov, ako neriadené strely bez ústredného velenia.

„Všade v Kyjeve vládne zrada,“ hlásajú velitelia týchto jednotiek, bojujúcich viac za záujmy svojich sponzorov ako za záujmy vlády. Veliteľ smutne známeho pluku Azov Andrij Bileckij sa netají úmyslom vtiahnuť s vojskom do Kyjeva a urobiť tam poriadok. V tomto vnútropolitickom chaose sa potáca regulárna ukrajinská armáda, ktorej neschopné velenie nedokáže čeliť tlaku doneckých povstalcov.

Debaľcevský kotol a krutá porážka 128. mukačevskej horskej pechotnej brigády sú očividným dôkazom demoralizácie a neprofesionality. Porošenkove dve čiastočné mobilizácie sa stretli s neúspechom napriek ponúkaným finančným výhodám pre toho, kto dobrovoľne vstúpi do armády, alebo sľubovaným odmenám za zničenie vojenskej techniky separatistov.

Koľko bude stáť Ukrajinu zničenie tanku, húfnice či guľometu, je vyčíslené podľa dôležitosti zbrane, ale koľko bude stáť smrť „teroristu“, civilistu, ženy alebo dieťaťa, Porošenko s Jaceňukom nehovoria. Alebo neuvádzajú z dôvodu utajenia?

Umierajú nevinní

Zbrane NATO pre Ukrajinu, ani cudzí žoldnieri v bataliónoch Národnej gardy, ani 600 amerických výsadkárov pripravených odletieť do Kyjeva nič nevyriešia, iba zapríčinia eskaláciu občianskej vojny. Zbraní a vojakov je na oboch stranách dosť. Ukrajinskému vedeniu chýba ochota upustiť od trestnej výpravy proti tzv. proruským separatistom a začať dialóg o územnom usporiadaní na juhovýchode Ukrajiny.

Lenže dohoda alebo aspoň modus vivendi nie je v záujme jastrabov v okolí Baracka Obamu. Americkú generalitu, zvyknutú viesť zástupné vojny na cudzom území, nezaujíma, že v občianskej vojne v tejto časti Európy umierajú predovšetkým nevinní ľudia.

Senátor McCain, známy svojím návodom ako zastreliť Putina, v televíznom interview povedal: „To, že Angela Merkelová a prezident Francúzska vystupujú proti dodávkam zbraní Kyjevu, ma neprekvapuje, ale mali by sa za to hanbiť.“ Viacerých zahraničných kritikov militantného postoja McCaina zasa neprekvapuje, že tento neukojený vojnový veterán stratil vo Vietname zmysel pre realitu a možno aj zdravý rozum.

Zbrane NATO pre Ukrajinu, ani cudzí žoldnieri v bataliónoch Národnej gardy, ani 600 amerických výsadkárov pripravených odletieť do Kyjeva nič nevyriešia, iba zapríčinia eskaláciu občianskej vojny.

Politikov jeho strihu možno nájsť v Bruseli, za kanálom La Manche, v susednom Poľsku aj v našom parlamente. Nedávne zvolanie Petra Osuského v NR SR, že v prípade občianskeho konfliktu na Ukrajine „mier nie je namieste“, nie je ničím iným ako príkladom fanatického protiruského vojnového štvania.

Nevyšetrené zločiny

Za Dňom pamiatky obetí Majdanu a pochodom na Námestí nezávislosti v Kyjeve sa ešte aj po roku vlečie tieň nezodpovedanej otázky, kto strieľal do demonštrantov i policajtov a odkiaľ boli ostreľovači na strechách okolitých domov, ktorých nasnímala kamera štýlom priameho prenosu. Prečo sa to doteraz nevyšetrilo? Prečo sa nevyšetrili vojnové zločiny počas trestnej výpravy proti tzv. teroristom, napríklad upálenie ľudí zaživa v Odese po fosforovom útoku Národnej gardy, vraždy neozbrojených ľudí v Mariupole a použitie kazetovej munície ukrajinskou armádou, ktorá mala za následok smrť a zmrzačenie stoviek žien a detí v Luhansku a Donbase?

Najväčšou obeťou tejto neľudskej a zbytočnej vojny v Európe je pravda. A na obzore nevidieť nikoho, kto by ju vyslovil. Žiaľ, na Západe starého kontinentu absentujú nezávislé politické osobnosti, ako bol svojho času Charles de Gaulle, ktorý nebol vo vleku mocenských záujmov Američanov a dokázal realistickou, suverénnou politikou výrazne prispieť k stabilite Európy aj v časoch studenej vojny.