TRAGIKOMIK V PARLAMENTE

Už po roku 2010, keď sa „trnavský Borat“ Igor Matovič zjavil v slovenskom verejnom živote, upozorňoval som, aby verejné osočovanie a obviňovanie bez dôkazov podliehali trestu v zmysle ústavy. Lebo to nemá nič spoločné ani s demokraciou, ani so slobodou slova a už vôbec nie s výkonom funkcie ústavných činiteľov. Nikdy ho za výroky prekračujúce elementárnu slušnosť, zásady vystupovania a pôsobenia verejného funkcionára, za porušovanie prezumpcie neviny, za verejné ohováranie a ostrakizovanie žiadne komando, parlamentná polícia ani NAKA nezatkli, ani nepredviedli pred súd. Mladej Slovenskej republike sa táto falošná zhovievavosť vypomstila. Ako jej občania sme sa, od kanalizácie politiky Matovičom, museli dvakrát prizerať na marketingovo zmanipulované prezidentské voľby nastrčených figúrok, vziať na vedomie vraždu novinára „vo vyššom záujme“, potupne pretrpieť „druhé slovenské národné povstanie“ formou celoplošného covidového testovania so smrteľnými dôsledkami i teroristický atentát na predsedu vládneho kabinetu Roberta Fica.

Hneď po ňom som patril medzi tých, čo v danej situácii považovali za potrebné vyhlásiť v štáte výnimočný stav a vyvodiť zodpovednosť voči politickej strane Progresívne Slovensko. Dôvodov na to bolo viac než soli v Mŕtvom mori. Neboli by sme sa museli prizerať – teraz nedávno – septembrovému kabaretu počas odvolávania podpredsedu parlamentu Michala Šimečku (PS).

Večný poslanec

Všetko je vo vývoji, však? Aj matematik RNDr. František Mikloško, ktorý sa v roku 1977 s univerzitným diplomom vrhol nielen do práce v Ústave technickej kybernetiky SAV, no najmä do podvratnej protištátnej činnosti v Tajnej cirkvi. Vypracoval sa na jedného z najznámejších, najvplyvnejších a (pre komunistických papalášov) najobávanejších disidentov. Vynieslo mu to popularitu v zahraničných médiách ako Slobodná Európa, Hlas Ameriky, kontakt s Paulom Lendvaiom (rakúskym novinárom maďarského pôvodu, televíznym komentátorom stanice ORF), česko-rakúskou novinárkou Barbarou Coudenhove-Kalergi aj s Václavom Havlom – pochopiteľne, tiež s jeho rozsiahlou celosvetovou sieťou... Nebudem vyťahovať na svetlo dôverné informácie od čs. emigrantov zo Svetového kongresu Slovákov na podujatí v lete 1989 v Rakúskom Semmeringu, no ak by sa mainstreamoví redaktori, postihnutí ,digitálnou demenciou‘ (pozri Manfred Spitzer, renomovaný vedec) posnažili, isto si fakty a súvislosti poskladajú do celku. K nemu patrí aj pôsobenie kresťana Františka Mikloška vo VPN počas Nežnej revolúcie na prelome rokov 1989/1990, s následným ,veselým i bohatým‘ obdobím v kresle šéfa SNR (1990 – 1992). No a potom to už bol politický slalom (či skôr bezhlavý splav) dolu vodou. „Večný poslanec“ sa topil raz v kajaku KDH (1992 – 2008), potom v deravom kanoe KDS (2008 – 2014). Akoby sa neustále hľadal... Alebo mu kdesi a ktosi neustále hľadal ďalšiu osudovú rolu v politike? Za prezidenta kandidoval neúspešne v rokoch 2004 a 2009, potom sa skúsil cez eurovoľby v roku 2014 teleportovať do Bruselu. Nevyšlo! Vraví sa: do tretice všetko dobré! – tak Mikloško kandidoval za prezidenta znovu. Ešte aj v roku 2019. Príliš okato sa pritom oháňal „slušnosťou“, smrdiacou falošným odkazom hnutia Za slušné Slovensko. A keď sa už aj po tomto debakli zdalo, že sa školený matematik minimálne 6-krát fatálne prerátal a že sa azda už utiahne na dôchodok – nechal sa progresívne (lebo ako „nezávislý“ kandidát za KDH!) znovu v roku 2023 zvoliť za poslanca parlamentu. Tentoraz sa František Mikloško vedome postavil na vratkú farizejskú plť kresťanských demokratov z korkového dreva, ťahanú dostratena remorkérom Progresívneho Slovenska.

Piata kolóna

Keď poslanci vládnej koalície začali 12. septembra 2024 odvolávať v NR SR jej podpredsedu Michala Šimečku – za obohacovanie sa šimečkovského klanu z verejných zdrojov a za manipulácie s dotáciami pre ich nadácie, prekvapujúco sa ho v 12-hodinovej slovnej prestrelke zastal aj večný Ahasver slovenskej politickej scény. František Mikloško sa totiž do parlamentu nevrátil na poslednú chvíľu v septembri 2023 len tak. Bol to práve on, kto zabránil KDH vstúpiť do širšej vládnej koalície s Ficovým Smerom. František Mikloško začal tiež demagogicky rozlišovať „dobrého komunistu“ Milana Šimečku od „zlých komunistov“ Vladimíra Mečiara či Roberta Fica. Jeho komediálne vystúpenie v pléne zákonodarného zboru vyvolalo kalkulovanú pozornosť. Predseda SNS Andrej Danko ešte v priebehu dňa na brífingu reagoval naňho aj na argument opozície, že v parlamentnej demokracii má mať najsilnejšia opozičná strana nárok na post podpredsedu parlamentu: „Verím, že v utorok po hlasovaní o 11. pán Šimečka uvoľnení kanceláriu. Keď padne Šimečka, SNS podporí toho najsilnejšieho lídra opozície, ktorým je dnes pán Mikloško.“

Mladý vnímavý novinár Matej Mindár na portáli Veci verejné 14. septembra 2024 k tejto agende poslanca Františka, meniaceho politické strany a postoje ako košele, napísal: „František Mikloško nie je hlasom všetkých kresťanov na Slovensku. Nie je nič iné ako hovorca progresívneho liberalizmu, ktorý sa aj vďaka nemu z časti infiltroval medzi niektorých kresťanov a konzervatívcov. Tento veľmi smutný fakt je dnes najviac viditeľný v KDH, ktoré je dnes piatou kolónou Progresívneho Slovenska.“

Cynizmus progresívcov

Vraj sa progresívcom odborníci neustále rozrastajú – hrdil sa „poškrabok“ z elitnej dynastie Šimečkovcov, ktorý sa v rozprave vyhrážal Robertovi Ficovi, že bude proti nemu dôsledne bojovať a že ho vymení, „aby sa ľuďom na Slovensku žilo lepšie“! Musí sa však poponáhľať, lebo bratislavská kaviareň už dostala echo, že sa mladého Šimečku chystá čoskoro nahradiť „zjednotiteľ opozície“ Ivan Korčok.

Politický analytik Ján Baránek v rozhovore Bez cenzúry s Jozefom Hübelom v štúdiu eReport poukázal v polovici septembra na cynizmus a aroganciu liberálno-progresívnych i neokonzervatívnych kruhov po 15. máji 2024, keď atentát na šéfa exekutívy navždy poznačil históriu Slovenska. „Naivne sme si mysleli, že dôjde k nejakej sebareflexii a k zmiereniu v spoločnosti... Je to ešte horšie!“ tvrdí Baránek, poukazujúc na nebezpečný verejný výrok Martina Milana Šimečku, otca terajšieho vodcu Progresívneho Slovenska: „Nikoho už atentát na premiéra, okrem paranoidného Roberta Fica, nezaujíma.“