TRETÍ SEKTOR POD KONTROLOU

Moc v Slovenskej republike sa – prinajmenšom teoreticky – delí na zákonodarnú, výkonnú a súdnu, pričom zákonodarnú a výkonnú moc majú pod kontrolou zástupcovia občanov, zvolení v demokratických voľbách na kandidátkach jednotlivých politických strán. Často však nemáme pocit, že to, čo sa na Slovensku deje, je ovplyvňované jednoducho len z Národnej rady, Úradu vlády SR či z centrál jednotlivých politických strán. Významnými mocenskými faktormi sú v našej krajine aj médiá a taktiež mimovládne organizácie.

Pochopiteľne, tak ako nie je každé médium orientované na ovplyvňovanie politiky, tak ani každá mimovládka tu nie je na to, aby sa venovala politickým témam. V našom texte však bude reč práve o tej časti mimovládnych organizácií, ktoré zďaleka nezostávajú len pri verejnoprospešnej činnosti a ktoré je možné označiť ako politické mimovládky.

Informácie o daroch a darcoch

Práve na pôsobenie takýchto mimovládok, financovaných často aj zo zahraničia, mieni reagovať novela zákona o neziskových organizáciách, ktorú do Národnej rady SR predložila skupina poslancov za SNS, konkrétne Rudolf Huliak, Dagmar Kramplová, Milan Garaj a Adam Lučanský. Predkladatelia tvrdia, že účelom ich návrhu je zvýšiť transparentnosť mimovládnych neziskových organizácií. Docieliť to mienia napríklad aj tým, že mimovládkam by mala byť uložená povinnosť zverejňovať informácie o daroch a darcoch, ak ich výška presiahne zákonom stanovenú hodnotu.

Ďalším opatrením cieleným na zvýšenie transparentnosti mimovládnych organizácií malo byť označovanie mimovládok ako „organizácií so zahraničnou podporou“ – za podmienky, že by počas jedného kalendárneho roka prijali prostriedky zo zahraničia vo výške viac ako 5000 eur. Nakoniec však toto ustanovenie zrejme z novely vypadne. Poslanec Hlasu Samuel Migaľ nedávno vyhlásil, že to, aby sa zo zákona vypustilo označovanie mimovládok ako organizácií so zahraničnou podporou, bola iniciatíva Hlasu. A tú budú podľa všetkého musieť zvyšní koaliční partneri – teda Smer-SSD a SNS – rešpektovať.

Poslanci za SNS taktiež navrhujú rozšírenie nedobrovoľného zrušenia neziskovej organizácie pri porušení niektorého z nových ustanovení v zákone. „Ustanovenie je poslednou z alternatív postihu za nezaplatenie pokuty v určenej lehote alebo nesplnenie si zákonom stanovených povinností,“ uviedli.

Ako na túto iniciatívu SNS zareagovali samotné politické mimovládky? Vzhľadom na ich verejne hlásané priority by mali podľa všetkého spomínaný návrh novely zákona o mimovládkach uvítať. Veď sú to predsa samotné liberálne mimovládky, ktoré dlhodobo hlásajú potrebu transparentnosti vo verejnom živote. Alebo žeby v tomto prípade zaujali iný postoj?

Nespokojní progresívci

Pokiaľ si prečítame trebárs komentár riaditeľa Amnesty International Slovensko Rada Slobodu pre portál Startitup, je zrejmé, že dotyčný pán je s návrhom z dielne SNS viac než nespokojný. Pri posunutí tohto návrhu do druhého čítania – za čo zdvihlo ruku 79 zákonodarcov – písal o návrhu ako o „démonizujúcom“. Ďalej tu použil aj výraz „priamy útok na občiansku spoločnosť a existenciu mimovládnych organizácií na Slovensku“. V texte uverejnenom na spomínanom portáli nechýbal ani záväzok riaditeľa AIS, že jeho mimovládka urobí všetko pre to, aby zákon nakoniec neprešiel. Sloboda tu tiež pripomína, že slovenský návrh novely zákona o mimovládkach je „takmer kópiou“ obdobného zákona, ktorý platí v Maďarsku.

Nie sú to však len samotné politické mimovládky, ktorým sa návrh poslancov SNS nepozdáva. Je pochopiteľné, že sa v tejto situácii ozval aj politický predvoj liberálnych mimovládok – strana Progresívne Slovensko. A tak sme z úst poslankyne Zuzany Števulovej mohli počuť vyjadrenia o tom, ako je vraj uvedený návrh protizákonný a protiústavný. Jej stranícka kolegyňa z parlamentu Lucia Plaváková dokonca vyhlásila, že cieľom návrhu je stigmatizácia a šikana mimovládok, pričom sa podľa nej otvára aj priestor pre ich bezdôvodnú likvidáciu.

A pokiaľ by si niekto myslel, že kritika zo zahraničia tentoraz Slovensko obišla, bol by na omyle. V súvislosti s návrhom zákona o mimovládkach, ale aj s pripravovanou legislatívou k verejnoprávnej televízii a rozhlasu, vyjadril svoje obavy aj komisár Rady Európy pre ľudské práva Michael OʻFlaherty. V liste, ktorý adresoval slovenskému parlamentu, varoval, že tieto návrhy nemusia byť v súlade s ľudskoprávnymi normami.

Nespokojnosť s návrhom zákona o mimovládkach vyjadrila nedávno počas stretnutí s premiérom Robertom Ficom a ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou aj podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová. Podľa nej by bol nový zákon – v prípade, že by bol schválený v navrhnutej podobe – v rozpore s európskym právom, konkrétne s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora. Jourovej v návrhu zákona prekážalo najmä označovanie časti mimovládok ako „organizácií so zahraničnou podporou“. Ako sme však uviedli, toto ustanovenie zrejme súčasťou zákona nakoniec nebude.

Ochrana demokracie

Ako sme už spomenuli, v apríli bol návrh novely zákona hlasmi 79 poslancov posunutý do druhého čítania. Hoci po atentáte na premiéra Roberta Fica sa môžu vášne v spoločnosti načas upokojiť, opozícia, ako aj liberálne mimovládky určite nepoľavia v snahe zabrániť prijatiu spomínanej novely. Niektorí predstavitelia opozície dali najavo, že v hre je aj podanie novely na Ústavný súd.

Problém so zhubným vplyvom liberálnych mimovládok finančne podporovaných zo zahraničia je u nás už dlhodobo známou a pálčivou záležitosťou. V prípade aktuálneho návrhu poslancov SNS by sme si mohli povzdychnúť, že síce neskoro, ale predsa pomaly spejeme k začiatku riešenia tejto pre chod nášho štátu zásadnej skutočnosti. Silný vplyv politických mimovládok v našej krajine komplikuje snahu vlasteneckej časti slovenských politikov o to, aby Slovensko vystupovalo ako suverénny štát, kde skutočný politický vplyv prináleží len demokraticky zvoleným zástupcom občanov. Nová zákonná úprava by v skutočnosti život politickým či nepolitickým mimovládnym organizáciám zásadne neskomplikovala. Len by ich dostala pod lepšiu kontrolu verejnosti aj štátnych orgánov. Nejde tu o žiadny útok na demokraciu, ani o žiadnu šikanu – Slovensko by si, naopak, takýmto zákonom mohlo svoju demokraciu konečne začať chrániť. Ale pokiaľ si niekto navykol na demokraciu v jej deformovanom, „liberálnodemokratickom“ poňatí, je celkom pochopiteľné, že mu novela zákona z dielne SNS môže aj zásadne prekážať. Niet preto divu, že liberálni politici spolu s podobne zmýšľajúcimi mimovládkami sa novele zákona z dielne SNS tak húževnato bránia.