ÚSKALIA ISLAMSKÉHO MARKETINGU

Moslimovia v SR nie sú registrovaní ako náboženské spoločenstvo, no hlasom tejto komunity je od roku 1999 najmä Islamská nadácia na Slovensku. Pokúšali sme sa zistiť, ako je táto organizácia financovaná, no predstavitelia sa, bohužiaľ, neobťažovali odpovedať na naše otázky. Vieme však, že napríklad na projekt Žijú medzi nami - podpora kultúrnych, spoločenských aktivít a integrácie migrantov na Slovensku získala nadácia v roku 2008 grant od ministerstva vnútra vo výške 31 903 eur.

Obmedzenie slobody prejavu

Nadácia komunikuje s verejnosťou prostredníctvom portálu Islamonline.sk. Tá sa na rozdiel od staršej stránky Islamweb.sk zdá byť smerovaná najmä nemoslimskú majoritu slovenskej spoločnosti. Prominentnými témami sú utečenci a tzv. islamofóbia, ktoré tvoria samostatné rubriky v hlavnom menu. Primárnym cieľom stránky sa zdá byť vytvorenie pocitu ohrozenia moslimskej komunity a pocitu viny vo zvyšku populácie. Téma islamofóbie je prízvukovaná i v článkoch prebratých zo zahraničných zdrojov, a to niekedy v dosť nevhodných konotáciách. Po masakri v redakcii Charlie Hebdo sa napríklad na webe objavil preklad komentára rakúskeho moslimského žurnalistu Hossama Shakera s názvom Sú karikaturisti skutočne svätí? Na tomto texte sa dá ilustrovať logika tzv. umiernených moslimov, ktorí síce odsúdia násilie svojich radikálnych spoluvercov, no vzápätí im vlastne dajú za pravdu s tým, že islam by mal byť chránený pred náboženskou satirou a karikatúrami. Neargumentujú však už svojimi náboženskými predpismi, ale snažia sa obmedziť slobodu prejavu apelovaním na ochranu pred nenávisťou a predsudkami. Čo však z toho, keď výsledok snahy oboch frakcií je v mnohých západných krajinách už dnes prakticky rovnaký vo forme zákazu kritiky islamu.

Ozveny stredoveku

Islamonline.sk teda Slovákom prezentuje obraz pokrokového náboženstva kompatibilného s našou kultúrou. Túto predstavu moderného islamu však naštrbuje druhá stránka Islamweb.sk. Tá je určená primárne pre samotných moslimov a obsahuje sekciu s fatvami – nábožensko-právnymi stanoviskami vydanými znalcami islamského práva. Jedno takéto stanovisko sa zaoberá sobášom proroka Mohameda s Aišou, jeho detskou manželkou, ktorú pripravil o panenstvo v deviatich rokoch. Vo fatve sa píše: „Musíme si uvedomiť, že v teplých oblastiach sú dievčatá vyspelé oveľa skôr, už okolo ôsmich rokov. V chladnejších krajinách je tento vek vyšší. Nech je ako chce, Prorok (pokoj a mier s ním) sa s Aišou neoženil, aby si s ňou užíval. Hlavným dôvodom bolo posilnenie vzťahov s mužom, ktorého mal najradšej.“ Pravda je však taká, že Mohamed si s Aišou od útleho veku „užíval“, ako potvrdzujú aj náboženské texty. Nedostatok historickej sebareflexie však moslimom bráni, aby uznali, že na predstave päťdesiatročného muža majúceho pohlavný styk s deväťročnou dievčinou je niečo zvrátené. Takže namiesto toho nasleduje apologéza v zmysle „taká bola doba“ a poburujúce tvrdenie, že v teplých oblastiach sú dievčatá „vyspelé skôr“. Opäť tu vidieť rozdiel medzi radikálnymi a umiernenými moslimami. Radikálny moslim si podľa Mohamedovho vzoru vezme za ženu deväťročné dievča a umiernený moslim vám vysvetlí, že taká dokonalá bytosť ako Mohamed vlastne nemohla urobiť nič zlé.