VARŠAVSKÁ ZRADA

Deň pred netrpezlivo a s napätím očakávaným mimoriadnym samitom EÚ o migračnej kríze sa začiatkom septembra v Prahe stretli premiéri krajín Vyšehradskej štvorky (V4). Šéfovia vlád Poľska, Česka, Maďarska a Slovenska sa tu jednohlasne zhodli na odmietnutí povinných utečeneckých kvót pre jednotlivé štáty EÚ, čo sa spoločne rozhodli deklarovať aj na nastávajúcej vrcholnej schôdzke v Bruseli. Jednotnú líniu vtedy neohrozene držala aj poľská ministerská predsedníčka Ewa Kopaczová: „Kvóty nič nevyriešia. Nesmie sa vyľudniť jeden svetadiel a preľudniť Európa,“ burcovala varšavská líderka.

Už o deň neskôr bolo všetko inak. „V historicky vážnej kríze  je dôležitejšia solidarita s utečencami a Európou,“ otočila rétoriku o 180 stupňov v Bruseli tá istá poľská predstaviteľka, ktorú odrazu osvietilo odhodlanie povinné kvóty prijať.

Salto mortale

Čo sa medzi Berlínom, Bruselom, Varšavou a Bratislavou udialo v priebehu oných vyše tridsať hodín, je trblietavým kamienkom v mozaike vrcholnej perfídnosti na najvyšších poschodiach politiky zjednotenej Európy. Do hry vstúpila nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá sa prejavila ako najfanatickejšia zástankyňa európskej pohostinnosti k migrantom.

Zrejme sa uzniesla, že vyšehradskú rebéliu potlačí jej rozkladom zvnútra. Podľa nemenovaných vysokopostavených zdrojov z Bruselu sa „priamo telefonicky pokúsila zlomiť aj predsedu slovenskej vlády Roberta Fica, ale neuspela“, čo slúži nášmu premiérovi ku cti. S Kopaczovou sa potom nemecká kancelárka ani nebavila, ale zavolala do Bruselu priamo bývalému poľskému premiérovi Donaldovi Tuskovi. Tomu zrejme patrične vysvetlila, načo ho ako Poliaka verchuška euroríše urobila šéfom Európskej rady a zavelila mu primať svoju krajanku na čele varšavského kabinetu k zmene zamietavého postoja. To Tusk vykonal a o niekoľko hodín už Kopaczová spievala inú pesničku, zavŕšiac poľské salto mortale či varšavskú zradu.

Tento poľský dvojitý rittberger však poskytuje aj pohľad na rozloženie mocenských pozícií v súčasnej EÚ. Premiérka členského štátu môže nariadiť šéfovi celej Európskej rady, aby zrušil rozhodnutie premiérky najväčšej krajiny V4, z ktorej sa okamžite stala V3.

Made in Poland

Merkelová tak dala všetkým najavo, kto rozhoduje a kto bude za čie chyby platiť. S otvorenou náručou veľkodušne pozývala hostí do nemeckého paláca, teraz ich však môže bezostyšne nastrkať do chudobných príbytkov východoeurópskych outsiderov.

Kopaczová i Tusk tak opäť vzorne reprezentovali značku Made in Poland, vierohodnú asi tak ako antibiotikami nadžgatá poľská kuracina či soľ na cestný posyp, predávaná ako jedlá. Nezaostala však ani Merkelová so značkou Made in Germany. Ukázala sa rovnako spoľahlivá ako ohlupujúci softvér vozidiel Volkswagenu, ktorý klamal pri meraní emisií a umožňoval podvodne vypúšťať do ovzdušia až 40-násobok povoleného množstva škodlivých plynov. Len ťažko povedať, kto Európu a svet viac zasmradil.