VÍRUS MATOVIČ

Hoci som v roku 1989 mala 13 rokov, pamätám si socializmus i pád železnej opony. Pamätám si aj to, že ľudia v tomto slniečkarmi preklínanom období mali životné istoty, prácu, za ktorú dostávali mzdu, z ktorej dokázali slušne prežiť a žiť. Nemuseli sa obávať, že ráno prídu do zamestnania a šéf im povie, že ostanú bez práce. Pamätám si, že ľudia nemohli slobodne cestovať do celého sveta, čo považujem za obrovské zlyhanie vtedajšieho systému a obdobie likvidovania nepohodlných občanov je odsúdeniahodné. Pamätám si vznik samostatnej Slovenskej republiky. Zažila som vlády Vladimíra Mečiara a zloženie parlamentu v rokoch 1993 – 1998. V parlamente aj vo vláde sedeli vzdelaní ľudia bez pochybných titulov, odborníci z rôznych oblastí pochádzajúci z praxe. NR SR bola plná skutočných doktorov, právnikov, inžinierov či profesorov. Pamätám si obdobie vlády Dzurindu a Mikloša, na ktorých národ isto nespomína najlepšie, nielen preto, že ľuďom nasľubovali dvojnásobné platy, ktoré im nikdy nedopriali, ale aj preto, lebo zapredali Slovensko. Výpredajom slovenských strategických podnikov do zahraničných rúk sme sa stali totálne závislými od cudzích mocností na vlastnom území. Napriek tomu musím napísať, že aj keď to boli „ťažkí“ pravičiari, bez sociálneho cítenia a nedostatku empatie, boli vzdelaní, s kultivovaným prejavom. Dokázali elegantne poslať do kelu kohokoľvek, neznížiac sa k expresívnym výrazom. Pamätám si aj Radičovej vládu, ktorá počas volebnej noci ukázala, aká „elita“ sa dostane k moci, keď Riško musel držať balónik a čakať. Ten „Riško“ na svojej kandidátke SaS dotiahol do parlamentu exotov typu Matovič, Viskupič, Poliačik, Nicholsonová, Klus či Galko a neskôr prikvitla Cigániková. Pamätám si aj na fatálne zlyhanie Sulíka, ktorý povalil vládu Radičovej.

Myšlienka mesiaca:

 

Blázon si myslí, že je múdry, ale múdry človek vie, že je blázon.

 

William Shakespeare

Pamätám si aj ďalšiu vládu, keď ficovci prevalcovali všetkých a vládli štýlom – vyhraj voľby a môžeš všetko. Pamätám si na ich nadutosť a neohroziteľnosť. Pamätám si aj ďalšiu vládu pod vedením Fica spolu s Mečiarom a Slotom, ale aj tú s Dankom a Bugárom, ktorá maďarskej menšine umožnila získať kultúrnu i školskú autonómiu na našom území. Pamätám sa aj na dva roky Petra Pellegriniho, ktorý vyrástol, a z vlády, či sa nám to páči alebo nie, odchádzal štátnik, ktorý vie reprezentovať SR dovnútra i navonok. Čo si však nepamätám, je, že by sme na čele vlády mali nespratného pubertiaka z Trnavy. Igor Matovič doteraz nepochopil, že je reprezentantom Slovenskej republiky a nie opozičným klaunom, ktorému všetko prepáčime, lebo má na to papier. Nepamätám si, že by na čele štátu stál diletant, ktorý mešká na podpis koaličnej zmluvy, lebo zaspal, žiadnu tlačovku nezačne načas, rozhoduje sa podľa toho, ako sa vyspí, nepozná protokol a chorvátskeho veľvyslanca prijíma v obtiahnutých rifliach. Nepamätám sa, že by na čele štátu stál nechlap, ktorý sa skrýva za sukňu odborného konzília či niektorého ministra. Nepamätám sa, že by predseda vlády na facebookový profil pridával fotky – čo jedol, čo pil, kde spal, alebo aké raňajky pripravil žienke, len nenapísal, ktorú mal na mysli. Nepamätám si, že by nejaký slovenský premiér používal slovník štvrtej cenovej skupiny – mucko, žumpa, múdrosráči, svine či špinavé psy. Nepamätám si, že by sa Slovenská republika ocitla v rukách psychicky nevyzretého predsedu vlády, od ktorého občania nevedia, čo môžu čakať, pretože je neschopný ničoho, ale schopný všetkého. Problémom Slovenska nie je koronavírus, problémom Slovenska je vírus Matovič!

PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:

 

Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne