VÍRUS NENÁVISTI: PO VOJNE NA UKRAJINE ROZDELIL SPOLOČNOSŤ AJ ATENTÁT NA FICA

Pokiaľ sa hlúpych výrokov či rozhodnutí dopustia politici, nijako zvlášť ma to nevzrušuje. Bolo to tak aj v čase, keď vzťahy medzi Slovenskom a Českom na jar 2024 poznačilo rozhodnutie českej vlády prerušiť spoločné rokovania so slovenskou vládou pre postoj k vojne na Ukrajine. Rovnako mi – jedným uchom dnu a druhým von – vybehol výrok českého premiéra Petra Fialu (ODS) počas prvej návštevy nového slovenského prezidenta Petra Pellegriniho v Prahe. „Konzultace se Slovenskem nejsou na pořadu dne.“ Nad ,dovysvetlením‘ jeho hovorkyne, že výrok nebol neúctivý, ale naopak, „výrazem respektu k situaci, kdy je slovenský premiér Robert Fico v rekonvalescenci, a není i proto možné z objektivních příčin o mezivládních konzultacích diskutovat“, som sa iba trpko usmial.

Propaganda strýčka Sama

Za vtipné som dlhé roky považoval množstvo bonmotov českých športových komentátorov. Medzi nimi vynikal Robert Záruba, ktorého som mal i za televízneho priateľa. Nesmrteľným sa stal napríklad jeho výrok: „Obkroužil branku jako Gagarin zeměkouli a zakončil gólem.“ Perplex som však ostal z jeho poznámky po znovuzvolení Romana Hadamczika za šéfa Českého zväzu ľadového hokeja. Insitný ,politológ‘ Záruba si neodpustil uštipačnú poznámku voči organizátorom volebnej konferencie zväzu, ktorí počas hlasovania o predsedovi nechceli do sály vpustiť novinárov. Potom však predsa len súhlasili so selektívnym výberom, čo Záruba glosoval výrokom: „V Česku takýto ,smerácky‘ postup nemá obdobu.“

Vybavila sa mi okamžite mozaika z historicky známej tzv. pomlčkovej vojny z roku 1990, vedúcej k zániku federácie a k samostatnej ceste dvoch bratských štátov. Už vtedy sa mnohí občania českého „staršieho brata“ vyjadrovali k dianiu na Slovensku a nevideli si brvno vo vlastnom oku. Neverím, že by si Robert Záruba neuvedomil, že sa nediplomaticky vyjadruje k čomusi, čo presahuje nielen geografické hranice, no i mantinely jeho intelektu... „Do očí brat, za chrbtom had,“ – oplatil by som mu českým príslovím.

Nemá to však zmysel. Lebo progresívci žijú v svojej bubline, živiac sa len planktónom svetoobčianstva, neoliberalizmu a propagandy strýčka Sama. Zaujímavé, že napríklad Bidenove prešľapy neinšpirovali Shootyho a jeho chlebodarcov v Denníku N a SME tak mohutne ako kedysi drobné prerieknutia prezidenta Ivana Gašparoviča či terajšie výroky ministerky Martiny Šimkovičovej, europoslanca Ľuboša Blahu alebo premiéra Roberta Fica... Títo aktivisti si namiesto pravdy adoptovali mainstreamovú propagandu.

Ako v bežnom živote, aj v politickom, verejnom i športovom dianí sa vyskytuje dostatok príležitostí prejaviť nielen názory, náklonnosť, nesympatiu, no obnažiť aj tie najnižšie pudy a pravú tvár. Slovensko sa nijako zvlášť nemiešalo do českých prezidentských volieb, neodsudzovalo Čechov, že si začiatkom roka 2023 za štvrtú hlavu štátu zvolili komunistu – špeciálne vyškoleného kontrarozviedčika – Petra Pavla.

Agresivita ako prejav slobody

Nostalgia Čechov po strate Slovenska je však zrejme prisilná. Možno silnejšia než myjavská slivovica z Durandzie. Jasné, že atentát na premiéra susedného štátu Roberta Fica 15. mája 2024 v Handlovej nemohol ostať bez povšimnutia nielen na Hradčanoch, no ani v pražskom podhradí. Kým české politické špičky ho odsúdili ako niečo desivé a neprípustné, medzi bežnými občanmi to bolo rôznorodé. V ich reakciách sa už naplno prejavil vírus aktivistickej, progresivistickej nenávisti. „To prasa bolo treba zastreliť!“ – napísal Čech na sociálnej sieti. No podobných nenávistných reakcií boli stovky. Prehĺbilo to brázdu v rozdelenej spoločnosti. Veru i v Česku. „Keby sa atentát odohral na politika z druhej strany politickej scény, reakcie tu na to budú zásadne iné a budú okamžite stíhaní všetci, ktorí by sa len slovkom zmienili o tom, že to bolo správne,“ povedal Parlamentným Listom šéf českej strany PRO Jindřich Rajchl. V diskusii o tom, ako sa pristupuje k atentátu na Roberta Fica a k ľuďom, ktorí ho schvaľujú, uviedol: „Bezprostredne po atentáte sa tu objavili nenávistné komentáre, ktoré útok buď schvaľovali, alebo podnecovali k útokom na iných politikov, a polícia na to prakticky nereagovala. Spomeňme si na situáciu po 24. februári 2022, keď nás policajný prezident a najvyšší prokurátor Stříž a všetci ďalší varovali, že budú všetky prejavy schvaľovania ruského vstupu na Ukrajinu nemilosrdne stíhané, a polícia sa na sieťach každý druhý deň chválila, že niekoho stíhať začala, tak v súčasnej dobe polícia nekoná.“ Koncom júna dokonca vedenie Českej polície vydalo oficiálne stanovisko: „Schvaľovanie atentátu na Fica je prejavom slobody!“

To už však neostalo bez reakcie ani na slovenskom brehu Moravy. Zareagovali predstavitelia politickej vládnej strany Smer. Prezident Pellegrini radšej „štátnicky“ postup Českej polície nechcel hodnotiť. Bývalý policajný šéf Tibor Gašpar pripomenul, že na Slovensku už pár dní po atentáte padol za jeho schvaľovanie nepodmienečný trojmesačný trest. Súd ešte v máji odsúdil muža, ktorý na verejnosti vykrikoval, že Fica „mali dokončiť“ alebo „dobre mu tak, mali ho streliť do hlavy“.

Symbol zmierenia

Slovenský prezident Peter Pellegrini prišiel do Prahy na prvú oficiálnu návštevu s jasným politickým cieľom, pokúsiť sa o znovunaštartovanie česko-slovenských vzťahov. Avizoval, že jeho cesta má byť „symbolom zmierenia“ po „incidente medzi dvoma vládami.“

Bývalý slovenský politik a veľvyslanec SR v Maďarsku i v Českej republike Peter Weiss, ktorý nepochopiteľne (aspoň pre mňa) v role mediálneho komentátora prestúpil zo záchranného člna sociálnej inteligencie na palubu snobského parníka liberalizmu, tento bratský spor hodnotí z politologického hľadiska. „Treba vziať do úvahy aj to, že naratív o Fialovej vine za pokazenie česko-slovenských vzťahov pre nepodstatný názorový rozdiel je úspešný aj v Česku. Šíri ho nielen predseda najsilnejšej opozičnej strany ANO Andrej Babiš, ale aj exprezidenti Václav Klaus a Miloš Zeman, exminister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek a ďalší politici. Šíria ho aj opozičným stranám naklonené české médiá, no nielen tie.“

Teóriu akéhosi „naratívu“ na diaľku Weissovi 13. júla 2024 rozmetal v Starej Bystrici český exprezident Václav Klaus. V priamom prenose Slovenskej televízie z osláv 32. výročia Deklarácie o zvrchovanosti priamo a nahlas označil novodobého Kaina. Prstom ukázal na súčasného českého premiéra. Z úst prezidenta ČR Petra Pavla i šéfa vládneho kabinetu odznieva množstvo samochválnych výrokov o českej genialite a o líderstve v horlivej podpore Ukrajiny. Vedie to len k ďalšiemu zabíjaniu, predlžovaniu vojny a napĺňaniu cudzích cieľov.

Mimoriadne dôležité bude sledovať ďalší vývoj v tejto oblasti. Aby sa nikomu nepodarilo medzi Slovákov a Čechov vraziť v 3. tisícročí rovnaký klin ako realizáciou pradávneho Bismarckovho plánu medzi Rusov a Ukrajincov. Trefné je tu spomenúť si na jedno zo srbských prísloví: „Oči najhlbšie vypichuje brat bratovi.“