VÍŤAZI A PORAZENÍ

Trvalo to nekonečne dlho, ale napokon sme sa dočkali. S voľbami prichádza aj nádej na zmenu. Pre novú vládu to nebude med lízať, naprávať všetky tie škody potom, ako tu tri roky zúril matovičizmus-hegerizmus-kovidizmus. V ekonomike, štátnej správe, legislatíve, školstve, ale najmä v oblasti medziľudských vzťahov... roboty je ako na kostole. Čo je však podstatné, Slovensko sa prebudilo do nového dňa a čoskoro bude už iba nepríjemnou spomienkou, že sme tu mali hanebné časy, keď premiérom či predsedom parlamentu boli tí, ktorí boli. (No áno, ešte tu zostala prezidentka...)

Absurdná éra Matoviča

Voľby prebehli až na pár incidentov vcelku pokojne a celkovo dopadli viac-menej, ako sme dúfali, hoci tak ako to vždy býva, priniesli aj prekvapenia, lepšie aj horšie. Našťastie nás tentoraz nečakal taký šok ako v roku 2020, keď voľby nečakane prevalcovalo OĽaNO vďaka jednej zo svojich „atómoviek“, ktorou vtedy bola kauza „Počiatkova vila“. Nič takéto sa tentoraz nestalo a treba zdôrazniť, že nešťastný príbeh volieb 2020 bol vďaka tomu Matovičovmu triku naozaj čímsi atypickým – tak ako napokon aj samotný Matovič a celá absurdná éra jeho vládnutia. Áno, strany zvyknú na poslednú chvíľu na svojich súperov všeličo vytiahnuť, ale málokedy to dramaticky zmení pomer síl: ľudia sú už väčšinou rozhodnutí, ako budú voliť, a voči mediálnym bombám sú čoraz odolnejší. A obzvlášť po období matovičizmu, keď nervy trhajúce hysterické výlevy boli na dennom poriadku. Otázka je, či vôbec môže po takomto tréningu ľuďmi ešte niečo otriasť... Ale tak či onak, tentoraz Matovič na sklade podobný tromf nemal, hoci tento majster slizkého populizmu a génius v obchodovaní s ľudskou zlobou a hriechom opäť uspel aspoň v tom, že sa znovu dostal do parlamentu.

Boli to veľmi dôležité voľby a zdá sa, že to pochopili aj ľudia, keď účasť bola najvyššia za posledných dvadsať rokov, až 68-percentná. Rekordný počet ľudí volil zo zahraničia, mimovládky zorganizovali dokonca volebné vlaky z Česka. Výsledok volieb bol tentoraz veľkou neznámou až do poslednej chvíle a bol prekvapením dokonca aj pre tých najonakvejších odborníkov – všetky predvolebné odhady totiž boli veľmi vratké a špekulatívne, pretože do poslednej chvíle bolo až sedem strán, u ktorých bolo veľmi ťažké predpokladať, či sa do Národnej rady dostanú, alebo nie. Tým, že boli tak blízko päťpercentnej hranice a pri každej z možných konštelácií vychádzali parlamentné počty úplne inak, každé predpovedanie bolo na úrovni veštenia z kávy. A takto to bolo dokonca ešte aj počas volebnej noci, keď do poslednej chvíle nebolo jasné, či napokon prejde Aliancia a najmä Republika.

Propagandisti v masmédiách

Situáciu pri manipulovaní verejnej mienky tentoraz jednofarebným globalistickým médiám skomplikovala konštelácia preferencií jednotlivých strán. Nielen oni, ale aj voliči strán z tohto tábora riešili dilemu, ktorá by sa dala opísať slovami „ak chcete zvoliť Progresívne Slovensko, nesmiete voliť Progresívne Slovensko“. V pásme reálneho ohrozenia sa totiž nachádzalo viacero globalistických strán a nebolo jasné, či agitovať za Progresívne Slovensko (PS) – ktoré potrebovalo veľa hlasov, ak chcelo voľby vyhrať, čo by však mohlo potopiť ostatné globalistické strany, bez ktorých by PS nemohlo vládu poskladať –, alebo zachraňovať tieto strany na úkor hlasov pre PS, avšak tam zase bolo riziko, že PS nebude mať dosť hlasov, aby sa uchádzalo o vládnutie. S tým mali problém aj propagandisti v režimných masmédiách, a preto možno ich podpora PS aj ostatných globalistických strán nebola taká jednoznačná a naliehavá ako inokedy. Podobné to však bolo aj na druhej strane, kde sa v ohrození nachádzala najmä SNS, a ako sa vo voľbách ukázalo, aj Republika, ktorú pritom do parlamentu posielali všetky prieskumy a zdalo sa, že je „za vodou“. Voliči to podcenili, stačilo len málo hlasov a Republika by bola v parlamente. Paradoxne však tým, že „zmenšila koláč“, dala Smeru, Hlasu a SNS šancu vytvoriť väčšinovú vládu.

Tentoraz chýbala Sviňa

V prípade parlamentných volieb z roku 2020 podľa autorov Denníka N mala byť za enormným volebným úspechom Igora Matoviča okrem prešpekulovanej akcie s údajnou Počiatkovou vilou aj politicky predpojatá Sviňa – šokujúci, burcujúci film s vymysleným príbehom, v ktorom však vystupujú postavy vykreslené tak, aby v nich divák mohol spoznať reálnych politikov. V médiách sa vtedy vopred vytvorila psychóza, aby ľudia išli do kina a hľadali v tých postavách konkrétnych ľudí.

Ďalším faktorom, ktorý zapôsobil v týchto voľbách, bola migrantská otázka. Záplavy indivíduí vyvolávajúcich znepokojenie a strach v uliciach slovenských obcí a miest v období tesne pred voľbami, to nemohlo globalistom pomôcť. Za daných okolností aj pre úplne bežného občana nemohlo byť ďaleko k poznaniu, že zaplaviť Slovensko invázistami nie je náhoda, ale zákerný plán, ktorému progresívna prezidentka a progresívna polícia cielene pomáhajú. Oni, s pomocou hlasne kričiacich médií, síce urobili celkom dobrý pokus zvaliť to na smerákov a na chybu zákona, ktorý podľa klamárov z globalistických strán a masmédií údajne nedával Hamranovej polícii inú možnosť, než masovo rozdávať invázistom doklady o pobyte, ale predsa len, každý s fungujúcou logikou musel túto krátkonohú lož prehliadnuť. Ak nie vtedy, keď videl úplne nestrážené hraničné priechody s Maďarskom, priam vyzývajúce invázistov k príchodu, tak najneskôr v momente, keď si uvedomil, že pred šafárením tejto partičky to počas platnosti tohto istého zákona predošlá vláda robiť nemusela a ani nič také nerobila.

Zdroj: Darko Bandic/SITA/AP

Štátnik verzus populista

Víťazom volieb je jednoznačne strana Smer – slovenská sociálna demokracia. Čo je za týmto víťazstvom? Počas volebnej noci to v RTVS politológ Radoslav Štefančík zdôvodnil tým, že Smer zdedil štruktúry a voličov po komunistoch a SDĽ... Títo ľudia jednoducho nedokážu chápať, že predsa len veľká časť voličov dokáže vnímať profesionalitu a kvalitu volebnej ponuky, vie rozlíšiť skutočného lídra a štátnika od prázdneho populistu a rozumie kontextu slovenskej, stredoeurópskej, európskej i svetovej politiky.

Slušný je aj výsledok Hlasu, naopak sa čakalo viac od Progresívneho Slovenska, keďže ho tak veľmi favorizovali médiá. Ukázalo sa, že PS (ľud si túto skratku preložil aj ako „Prázdne Sľuby“) je iba bublinou bez obsahu, ktorá môže osloviť iba ľudí, ktorí nemajú reálnu skúsenosť s politikou, a ich názor sa preto obmedzuje len na to, čo do nich natlačili obrazovky a školy – áno, reč je o ohlúpnutej mládeži formátovanej čoraz inkluzívnejším školstvom (v praxi to znamená nivelizovaným na úroveň tých najslabších).

Tichým víťazom volieb je KDH. Výsledok necelých sedem percent nie je síce nijako oslnivý, ale po dlhých rokoch pôstu sa vracajú do Národnej rady, kde budú zastupovať konzervatívnu a kresťanskú politiku.

Naopak, bolo vopred zrejmé, že jasným kandidátom na vypadnutie z prvej ligy je Sme rodina. Kollár a spol. nepriniesli v tejto kampani vôbec nič nové a napriek tomu, že ich niektoré prieskumy až do samého konca videli tesne nad hladinou, skončili hlboko v poli porazených.

A podobne to bolo aj s Demokratmi – s Hegerom, Naďom a Šeligom. (Títo páni nám všetkým budú v parlamente naozaj výrazne chýbať...) Táto strana bola od samotného počiatku až príliš okato účelová a falošná, než aby mohla zabodovať. Škoda – mohli vziať zo dve percentá sulíkovcom...

Podobne ako v roku 2020, SaS sa opäť len tesne prekĺzla do parlamentu. A keď predseda SaS Richard Sulík začal týždeň pred voľbami nahlas vyzývať podčiarové strany, aby sa vzdali v prospech tých, ktorí majú šancu, aby ich hlasy neprepadli, začalo byť očividné, že tie hlasy potrebuje najmä on, aby svoju partiu politických jašterov zachránil. Prešli len tak-tak.

Všetko sa iba začína

Skutočným hrdinom volieb je Slovenská národná strana. Dokázali to, v čo málokto veril: spojiť roztrieštené vlastenecké hlasy na jednej kandidátke a oživiť meno najstaršej slovenskej politickej strany, ktorá bola už v stave klinickej smrti. Len škoda, že odčerpali hlasy Republike. Do volieb 2027 bude dobré mať na pamäti, že na Slovensku zrejme je priestor iba pre jednu národnú stranu – keby sa všetci vlastenci zjednotili na jednej kandidátke, nemuselo ani v týchto voľbách prepadnúť toľko percent vlasteneckých hlasov.

No a ešte je tu OĽaNO. Pre spravodlivosť treba naozaj povedať, že deväťpercentný výsledok tejto populistickej strany je jedine zásluhou majiteľa tejto sekty, ktorý to jednoducho vie: opäť nasadil tie svoje povestné predvolebné noviny, fintu s volebnou päťstovkou, fiatky, predvolebné seansy so svojimi veriacimi, provokáciu na smeráckej tlačovke atď. A výsledok sa dostavil. Klobúk dolu.

Je po voľbách a pre politikov, ale aj občanov sa nič nekončí, ale sa, naopak, všetko iba začína. Smer-SSD vyhral voľby a spolu s Hlasom-SD a SNS by mohol zostaviť väčšinovú vládu. Bolo by to ideálne riešenie – napriek osobnej animozite predsedov Smeru a Hlasu by to mohla byť stabilná a programovo aj personálne relatívne dobre zladená koalícia. Väčšinová by však mohla byť aj koalícia PS – Hlas – KDH – SaS, a preto o tom, kto bude vládnuť, bude rozhodovať Hlas-SD. Podľa opatrných vyjadrení predsedu Hlasu Petra Pellegriniho „uvidíme, čo kto ponúkne“ by sa dalo špekulovať o tom, či cenou za účasť Hlasu vo vláde nebude post premiéra. Tak či onak, v parlamente je iba sedem strán a zdá sa, že časy chaosu sa môžu skončiť.