VOLEBNÉ VÁŠNE A ŠOKY

Prvé povolebné reakcie na tému víťazstva vo voľbách boli také, že vlastne nevyhral nikto a patová situácia povedie v lepšom prípade k predčasným voľbám, v horšom k úradníckej vláde prezidenta Andreja Kisku. Mýlili sa aj tí, čo Roberta Fica videli v opozícii, lebo sa istý čas zdalo, že vládu bude zostavovať Richard Sulík. Nasvedčovala tomu vysmiata tvár lídra SaS, ktorý sa na verejnosti neuvážene a predčasne pasoval za predsedu vlády. Tento falošný dojem dokresľoval víťazný indiánsky tanec Igora Matoviča aj niektoré komentáre v médiách. Napríklad v Hospodárskych novinách istý redaktor nevedel skryť svoje vzrušenie, keď napísal, ako ho teší, že si to Fico spolu s Kotlebom „vyžerie v opozícii“. Predbiehanie reálneho vývoja, v ktorom je želanie otcom myšlienky, býva zradné a výsledkom je často frustrácia. To bol aj prípad najväčších povolebných krikľúňov Sulíka, Matoviča a Lipšica.

Facka za neprofesionalitu

Ak mali parlamentné voľby 2016 vôbec nejakého víťaza, tak vyhrali protestné hlasy, prehrali ľavé i pravé politické elity. A najväčšiu facku za neprofesionalitu v týchto voľbách dostali prieskumné agentúry. Lenže pre nich hanba už roky nič neznamená, naďalej sa budú vyhovárať na nerozhodnutých voličov, ktorí spôsobujú v ich „vedeckých“ výskumoch veľké omyly a zmätky. Pravda však bude inde – v zmanipulovanej metodike, ovplyvňovaní verejnej mienky na objednávku zákazníkov. Gallupov ústav pre výskum verejnej mienky sa zmýlil vo svojej dlhej histórii iba raz, keď v roku 1948 predpovedal porážku Harryho Trumana, a ten prezidentské voľby vyhral. Pre Ameriku to bol šok a ústav takmer skrachoval. Slovenské agentúry sa môžu mýliť pravidelne pred každými voľbami do parlamentu a nijako ich to nevyruší (ani ich klientov) z pokojného spánku.

Keď ku kampani „všetky médiá proti Ficovi“ pripočítame načasované štrajky učiteľov, ataky opozície aj neziskoviek a obskúrne kampane typu „A dosť!“, s ktorými sa pred kamerami stotožnil aj prezident, tak je vlastne malý zázrak, že Smer po štvrtý raz vyhral voľby s takým náskokom.

Nečakaný výsledok parlamentných volieb má svoje príčiny i zvláštnosti. Hlavnou príčinou prekvapení bolo sklamanie voličov z politiky a politikov, ktorí 26 rokov vždy veľa sľubovali a málo splnili. Ak kedysi naivní občania uverili Dzurindovým bájkam o dvojnásobných platoch, tak dnes už neveria ani tomu, kto náhodou hovorí pravdu a dajú prednosť tomu, kto nemá nijaký program, nič netvorí ani nič nesľubuje, iba bezhlavo kritizuje všetkých a všetko. Médiá obecenstvo vychovali, aby sa mu páčili grobiani a exhibicionisti rovnako v šoubiznise ako v politike. Zvláštnosťou volieb, a nielen u nás, je výsada mediálnej mašinérie a rôznych mimovládnych organizácií valcovať voličov. Tradícia útokov na ľavicové strany na Slovensku sa pre Smer-SD mohla stať v týchto voľbách osudnou. Keď ku kampani „všetky médiá proti Ficovi“ pripočítame načasované štrajky učiteľov, ataky opozície aj neziskoviek a obskúrne kampane typu „A dosť!“, s ktorými sa pred kamerami stotožnil aj prezident, tak je vlastne malý zázrak, že Smer po štvrtý raz vyhral voľby s takým náskokom.

Fiasko pravice

Nečakané fiasko utrpela tzv. štandardná pravica: KDH sa nedostalo do parlamentu, stojí na okraji priepasti, SDKÚ je už v nej a Most-Híd získal iba 6,5-percentnú cenu útechy. Ďalším prekvapením parlamentných volieb bolo, že samozvaný gazda pravice Radoslav Procházka skončil s odretými ušami na konci parlamentného pelotónu. Nezrozumiteľnosť programových téz či rozpačitá komunikácia šéfa Siete a vyzývateľa Roberta Fica voličov nepresvedčili.

Naopak, výrazne, oproti predpovediam prieskumných agentúr, bodovali politicky nečitateľné subjekty SaS a OĽaNO-Nova. Za ich úspechom nestoja programy, ale agresívne vedená kampaň, v ktorej dokázali presvedčiť nerozhodnutých voličov, že sú garantom zmeny, po ktorej túži v každých voľbách sklamaná skupina občanov. Ich mediálne vystúpenia s opakovanými výkrikmi o zlodejoch a podvodníkoch uhranuli mnohých divákov ako mantra.

Médiá obecenstvo vychovali, aby sa mu páčili grobiani a exhibicionisti rovnako v šoubiznise ako v politike.

Osobitnú analýzu by si zaslúžil prienik extrémistických a nesystémových strán do hlavného politického prúdu. Povedané v skratke, Kotlebova Ľudová strana Naše Slovensko aj Kollárova strana Sme rodina sú produkt protestujúcich voličov, aj keď každá z týchto antisystémových strán naberala hlasy trošku z iného rožka. Ako ovplyvnia činnosť parlamentu títo politickí amatéri so svojím pokrvným príbuzenstvom, ukáže čas. Kým Marian Kotleba ako krajský župan už absolvoval lekcie z komunálnej politiky, Boris Kollár ako hviezda bulváru sa prišiel do politiky zabávať z dlhej chvíle. Oboch týchto odlišných nepolitikov spája kontroverzná minulosť: jeden ju má zafarbenú na hnedo a druhý sa diskreditoval mafiánskymi stykmi. Nespravodlivé je, že Kotleba v parlamente prekáža všetkým a Kollár ako spojenec pravice sa teší pozornosti „spravodlivých“ – Sulíka, Matoviča a Lipšica. Mafia friendly je zrazu čistá ako ľalia.

Karavána ide ďalej

Posledným veľkým prekvapením povolebného vývoja je ľavo-pravá vláda, ktorú dal veľmi rýchlo dokopy staronový premiér. Napriek rozbesneným reakciám vznikajúcej opozície frustrovanej z toho, že víťaz volieb zostavuje vládu, Robert Fico si zachoval stoický pokoj v zmysle trefného arabského príslovia „psy štekajú, karavána ide ďalej“.

Za to, že liberálno-pravicové zoskupenie neposkladalo vládu, môže viniť Igora Matoviča, ktorý je najdeštrukčnejší živel, aký sa objavil na slovenskej politickej scéne minimálne od roku 1998.

Druhá príčina, prečo Sulík neuspel, bol postoj národniarov. Danko, ktorý zaznamenal impozantný návrat SNS do parlamentu, prezieravo nepodržal balónik Riškovi a urobil dobre, veď čo by získal v koalícii klaunov a nevyspytateľných indivíduí? Podobné názory mal zrejme aj Bugár s Procházkom, ktorým porazená strana nevie prísť na meno. Zdá sa, že v NR SR bude veselšie ako po iné roky a nový predseda parlamentu Andrej Danko podstúpi skúšku ohňom.

Dobrá správa je, že napriek vášnivým výstupom jednej neukojenej časti politického spektra tu už funguje nová vláda. Lebo provizórium by bolo nešťastím pre celé Slovensko.