VRÁŤME DEVÍN NÁRODU

Medzi naše najviditeľnejšie pamätihodnosti patria hrady, resp. ich zrúcaniny, ktorých máme na počet obyvateľov najviac na svete. Pripomínajú nám, že sme národ s bohatou minulosťou, ktorú nám zavše niekto berie, minimálne zatajuje. V rámci Masarykom organizovanej „dehungarizácie“ prišli sme po roku 1918 o historickú pamäť, ktorú nám dovtedy kradli „spolubývajúci“ južní susedia. Napríklad aj tým, že z našich hradov urobili sedmohradskí odbojníci, spojenci Osmanov, počas tzv. stavovských povstaní „hniezda rebelov“, a po satmarskom mieri v roku 1711 preto naše hrady systematicky zbúral – a dokumenty v nich uložené zmenil v popol – cisár Leopold.

Osobitnú pozornosť si zaslúžia hrady, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Patrí medzi ne Bojnický zámok, Oravský hrad, Hrad Červený kameň, Spišský hrad, Trenčiansky hrad, Haličský zámok, Hrad Beckov, Krásna Hôrka, Kremnica, Strečno, mestský hrad Banská Bystrica, Starý zámok v Banskej Štiavnici. Medzi nimi zaujíma osobitné miesto Devín. Významne sa totiž zapísal do našich najstarších dejín. Patrí spolu s Bratislavským a Nitrianskym hradom k najstarším, historicky doloženým hradným objektom na Slovensku, a spoločne tvoria trojicu významných reprezentantov slovenskej národnej histórie. Napokon, z 9. a 10. storočia neexistujú písomne zaznamenané žiadne iné lokality aj v rámci bývalého Česko-Slovenska ako Devín, Bratislava a Nitra.

Pohraničná pevnosť

Množstvo a kvalita archeologických nálezov dokladá, že sláva Devína má veľmi staré korene: halštatské, keltské či rímske. Doteraz archeológmi objavené najstaršie osídlenie Devína sa datuje do obdobia mladšej kamennej doby, teda do rokov 5000 – 4000 pred Kristom, keď v Podunajsku vznikali prvé roľnícke usadlosti.

Z hľadiska slovenských národných dejín je dôležité obdobie vlády Rastislava, ktorý zrejme tu prijal misiu Konštantína a Metoda v roku 863, zrejme tu bola prvá európska univerzita. Dokazujú to základy stavby s loďou dlhou 16,9 metra, na východnej strane ukončenou troma polkruhovými apsidami. Súčasťou stavby bol aj nartex, priestor v západnej časti chrámu, ktorý mohol slúžiť aj ako priestor na výučbu žiakov. Tu, na Devíne, odrážal v roku 864 Rastislav útok východofranského kráľa Ľudovíta, pri Devínskom hrade utrpeli zdrvujúcu porážku nemecké vojská, ktoré sem priviedol Svätopluk, a potom ich vedno so Slavomírom zničil. Pre Nemcov sa tak stal Svätopluk zradcom, čo z neho v oficiálnej histórii robí „kontroverznú“ osobnosť doteraz. A na krk mu Nemci zavesili Vichinga, ktorý úspešne ako „zahraničný agent“ ničil Svätoplukovo dielo.

Podľa názorov niektorých bádateľov je v kostole v obci Devín možný hrob arcibiskupa Metoda. Tu sa pri archeologickom výskume v roku 1982 našiel netypický náhrobný kameň s dvoma kalichmi a rovnoramenným (gréckym) krížom a pod hlavným oltárom sa našli kostry siedmich osôb, pričom na hrudi jednej z nich bol kríž z troch kovov, ktorý by mohol patriť arcibiskupovi Metodovi.

Po vzniku Uhorska sa Devínsky hrad nestal sídelným hradom stolice, ale iba pohraničnou pevnosťou. Na prelome 12. a 13. storočia tu vznikla nová kamenná pevnosť ako majetok „uhorskej koruny“. Po vymretí Arpádovcov striedal hrad majiteľov. V čase spomenutého satmarského mieru (1711) bol v rukách Pálfiovcov a unikol osudu väčšiny slovenských hradov, nebol zničený. Čo však neurobili cisárske vojská, to vykonal Napoleon v roku 1809. Jeho vojaci nezmyselne vyhodili Devínsky hrad do vzduchu.

Centrum historických tradícií

Devín od nepamäti symbolizoval národnú minulosť a hrdosť Slovákov, čo sa začalo v literárnom diele Jána Hollého. Kult Devína vyvrcholil v pamätnom výlete štúrovcov na Devín 24. apríla 1836. Tu Štúr a jeho družina na hroboch dávnej slávy prijímali slovanské mená a prisahali vernosť národu. Pravdaže, Devín priťahoval slovenskú inteligenciu už dávnejšie, už od polovice 17. storočia sa centrum slávnych historických tradícií sústredilo na Devín. Anton Bernolák trávieval prázdniny v čase prvej kodifikácie spisovnej slovenčiny, v roku 1785, na devínskej fare. Prezrádza to pamätná tabuľa v priestoroch fary, ktorú tam umiestnila Matica slovenská v roku 2012 v rámci Roku Antona Bernoláka, vyhláseného UNESCO. Na hrade je pamätná tabuľa z roku 1936 pripomínajúca storočnicu historického výstupu štúrovcov na Devín v roku 1836. Takže s Devínom sa spájajú mená troch slovenských „jazykovedcov“: Konštantína-Cyrila, Bernoláka a Štúra.

Pri príležitosti milénia „zaujatia vlasti“, v roku 1896, demonštrovala peštianska vláda maďarskú dominantnosť aj nad Slovenskom postavením monumentálneho, 22 metrov vysokého pylónu s Arpádom na vrchole Devínskeho hradu, aj keď ten tu nikdy nebol. Na podstavci s priemerom 6,5 metra vztýčili stĺp, na ktorom stála 3,5 metra vysoká pieskovcová socha bojovníka. Tri roky po skončení prvej svetovej vojny, 21. januára 1921, bol Arpád vyhodený do vzduchu.

Keďže podľa ruského jazykovedca Trubačova, ktorý si na Devíne pokľakol a vyhlásil, že je kolískou Slovanov, po skončení druhej svetovej vojny sa v auguste 1945 na devínskom hradnom kopci uskutočnili z podnetu Laca Novomeského a Vladimíra Clementisa prvé Všeslovanské dni. Ich tradícia pokračovala ešte niekoľko nasledujúcich rokov. Matica slovenská išla založiť v apríli 2012 tradíciu Národných slávností na Devíne za účasti predstaviteľov štátnych orgánov i cirkví, so začiatkom pri základoch sakrálnej stavby z Rastislavových čias, odkrytej v rokoch 1984 – 1985, pokračovaním pri Bráne slobody pod hradom a vyvrcholením v podobe prehliadky matičných folklórnych súborov. Po vcelku vydarenom rozbehu a troch ročníkoch slávností sa však už tak nedeje. A tak zanikla aj myšlienka zrekonštruovať chrám z Rastislavových čias na hrade. Dúfajme, že len dočasne.

Zástava je tabu

Hrad, jeho ruiny, prešiel 21. januára 1939 do rúk štátu, keď ho sedem rokov predtým – 29. októbra 1932 – krajinská správa kúpila od posledného potomka Ladislava Pálfiho. Od počiatku vlastníctva štátu sa začalo úsilie o záchranu a pamiatkovú úpravu hradu ako slávneho svedka národnej histórie, ktoré sa naplno rozbehli po druhej svetovej vojne. Štátny archeologický ústav sa podieľal na financovaní terénnych prác, ktoré sa začali v júni 1950 pod odborným vedením akademika Jána Dekana. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vyhlásilo 27. februára 1961 Devín – slovanské hradisko za národnú kultúrnu pamiatku.

V súčasnosti patrí Devínsky hrad pod úrad hlavného mesta Bratislavy, vedený muzikantom Vallom, ktorý nielenže jeho význam pre národ účinne zahmlieva, ale prijíma aj nezmyselné protinárodné obmedzenia. Našťastie nemá zbrane, aké mali Napoleonovi vojaci. Archeologický prieskum sa uskutočňuje len obmedzene a údajne len vďaka rakúskym peniazom. Nad Devínom nielenže neplápolá slovenská zástava, tá je preň akýmsi tabu. Keď sa na pamiatku výstupu štúrovcov na Devín pokúšala v apríli 2023 vystúpiť na hrad delegácia Matice slovenskej, v ktorej boli aj študenti gymnázia z Banskej Bystrice, vstup so slovenskou zástavou im nedovolili! Na vlastné oči som videl, ako bola slovenská štátna zástava na Devínskom hrade odmietnutá!

Devín svojím významom jednoznačne patrí do správy štátu, o tom niet pochýb. Hádam sa ujme myšlienka rekonštrukcie cyrilo-metodského chrámu na jeho odkrytých základoch. Len tak sa bude môcť národ silnejšie oprieť o svoju slávnu minulosť a udržiavať jej odkaz v prítomnosti a budúcnosti. Hrad Devín patrí do rúk nás všetkých, teda štátu.