ZABÚDANÁ HISTÓRIA

V poradí tretia maďarská agresia proti Slovensku, známa ako Malá vojna, sa začala 23. marca 1939. Táto udalosť bola pre slovenskú historiografiu dlhý čas tabu, lebo tvorila súčasť dejín prvej Slovenskej republiky. Ani dnes nie sú názory na agresiu starú 77 rokov jednotné. Väčšina renomovaných slovenských historikov považuje vpád maďarskej armády na naše územie za vyústenie revizionistickej koncepcie obnovy pôvodných hraníc Uhorska všetkými maďarskými vládami medzi dvoma vojnami.

Zákerný útok

Nájdu sa však aj historici ako František Cséfalvay, ktorí túto koncepciu popierajú a maďarský útok hodnotia ako pohraničný incident lokálneho významu. Podľa Cséfalvaya je „základnou premisou mnohých prác o Malej vojne heroizácia slovenského postoje proti Maďarsku a odsúdenie maďarskej politiky a všetkého, čo je maďarské“. Nuž, nevieme, čo si máme myslieť o pracovníkovi Vojenského historického ústavu v Bratislave, ktorý na základe maďarských prameňov takto nepriamo obhajuje maďarskú politiku počas 2. svetovej vojny a všetko, čo je maďarské.

Odmyslime si politicky zafarbený balast, že Maďarsko to so Slovenskom vždy myslelo úprimne a sústreďme sa len na fakty. Po vzniku samostatného Slovenska 14. marca 1939 Maďarsko uznalo Slovenskú republiku de facto et de iure už večer v ten istý deň. Ale už 23. marca 1939 vtrhli nadránom bez vyhlásenia vojny na naše územie jednotky maďarských honvédov tromi prúdmi z okupovaného územia Podkarpatskej Rusi. Slovensko vzápätí adresovalo Maďarsku protestnú nótu, na ktorú horthyovská vláda najprv neodpovedala a neskôr vyhlásila, že na východnom Slovensku nevyvíja nijakú vojenskú činnosť. Zákerný útok vyvolal veľkú vlnu odporu a odhodlanie Slovákov brániť vlasť a vyhnať agresora.

Zbabraná operácia

Vyvrcholením maďarskej agresie bolo bombardovanie Spišskej Novej Vsi 24. marca, pri ktorom zahynulo 13 ľudí a 17 bolo zranených. Našťastie, okrem zničenia niekoľkých slovenských lietadiel na letisku neboli materiálne škody a straty na životoch veľké, pretože maďarskú leteckú operáciu sprevádzal zmätok a z vojenského hľadiska bola totálnym zlyhaním. Na leteckých útokoch sa malo podľa rozkazu zúčastniť 36 bombardovacích lietadiel typu Junkers Ju 86 a 27 stíhačiek Fiat CR-32, ale nad Spišskú Novú Ves doletelo len 10 bombardérov. Jeden letecký pluk nemal čas stroje natankovať a vyzbrojiť, k inému sa rozkaz ani nedostal, niektoré stíhačky uviazli pri štarte v blate a niektoré posádky zablúdili. Priam groteskný bol prípad majora Eleméra Kovácsa, ktorý si zabudol vziať mapu a navyše až počas letu zistil, že nemá spojenie. Jeho posádky zostali bez velenia a on sám sa na akcii zúčastnil len ako divák. A tak sa plánovaný mohutný úder, ktorý mohol spišské mesto zrovnať so zemou, zmenil takmer na frašku. Po zbabranom útoku zbavili majora Kovácsa velenia a mnohých letcov stihol disciplinárny trest.

Na druhý deň slovenské velenie naplánovalo letecký úder na Budapešť. Ale k tomu už neprišlo, lebo konflikt sa na nátlak Nemecka uzavrel s tým, že Slovensko Maďarsku odstúpi ďalšie územie na východe krajiny.