ZÁMIENKA NA PERZEKÚCIU

Občianske združenie Slovenské hnutie obrody (SHO) si v poslednom čase vyslúžilo mediálnu pozornosť hneď dvakrát. Jedna medializovaná udalosť bola napadnutie stránky hnutia hackermi, o čom mainstreamové médiá informovali s neskrývanou škodoradosťou. No ešte predtým sa SHO spomínalo v súvislosti s témou, ktorá môže viesť k nebezpečnému precedensu ohrozujúcemu slobodu prejavu všetkých nespokojných Slovákov.

Urážky v diskusiách

O celej kauze informoval portál Aktuality.sk v článku s názvom Extrémistické hnutie má problém s políciou pre vyhrážky prezidentovi Andrejovi Kiskovi. O čo vlastne išlo? Vyhrážali sa snáď predstavitelia SHO hlave štátu? Kdeže, celým problémom majú byť vyjadrenia ľudí komentujúcich príspevky hnutia na jeho stránke na Facebooku. Prezident Kiska sa spolu s viacerými ďalšími osobnosťami politického a mediálneho života ocitol vo fotoalbume osobností, ktoré podľa administrátora stránky šíria propagandu Bruselu. Niektorí používatelia sociálnej siete sa tam na jeho adresu vyjadrovali nie práve najvyberanejším spôsobom. Policajný prezident Tibor Gašpar upozornil, že niektoré ostrejšie výroky diskutujúcich môžu byť vyhodnotené ako útok na verejného činiteľa. Stále sme sa však nedopracovali k najpodstatnejšiemu aspektu celého prípadu.

Kto nesie zodpovednosť?

Debata v tejto veci nabrala nový rozmer, keďže vyštudovaný právnik Daniel Milo z odboru prevencie kriminality ministerstva vnútra má zaujímavý náhľad na to, kto má za nenávistné komentáre niesť zodpovednosť. Tvrdí totiž, že za vyjadrenia tretích osôb pod svojimi príspevkami na sociálnej sieti by malo niesť zodpovednosť SHO. Argumentuje pritom podobným prípadom Európskeho súdu pre ľudské práva. Čo už o prípade spravodajského portálu Delfi AS proti Estónsku nespomína, je, že ho ihneď napadli mnohí právni znalci a viaceré aktivistické skupiny upozorňujú na to, aký nebezpečný precedens vytvára. „Oni ako administrátori stránky ju vytvorili a nechali tam tieto nenávistné výroky. To môže znamenať, že s nimi nemajú problém, alebo sa s nimi dokonca môžu priamo stotožňovať,“ zdôvodňuje svoj pohľad Milo. Vyštudovaný právnik zjavne pozabudol na základnú paradigmu rímskeho práva, teda že ste nevinný, kým vám vinu nedokážu. Taktiež vizualizácia celej logiky pôsobí podivne. Predstavte si, že vlastníte reštauráciu a zrazu jeden z vašich zákazníkov niekoho zastrelí. Máte snáď byť spoluzodpovedný za jeho čin? A ďalšia otázka je, či teda majú administrátori všetkých stránok – ktorí sú na sociálnych sieťach v 99 percentách prípadov iba nadšenci spravujúci stránku vo voľnom čase – dlhé hodiny prezerať komentáre pod všetkými príspevkami v strachu, že niekoho ostrý jazyk ich môže dostať do problémov so zákonom? Predstavme si teraz, ako ľahko by sa dal celý mechanizmus zneužiť. Anonymní provokatéri by mohli naschvál písať poburujúce komentáre a výsledkom by bolo stíhanie správcov stránky alebo postupný nástup dôslednej autocenzúry. A možno práve to by vyhovovalo Milovi, považujúcemu sa za odborníka na extrémizmus, ktorého vlastné krajne ľavicové pohľady (vychádzam z definície ministerstva vnútra) prinesené zo združenia Ľudia proti rasizmu zjavne dnes neprekážajú nikomu.