ZMENA SMERU

Máme za sebou parlamentné voľby 2023 a slovenská politika postupne naberá nový smer. Či skôr Smer s veľkým „S“? Napriek obrovskému úsiliu globalistami ovládaných mainstreamových médií, napriek Matovičovým fintám s vyprovokovanou bitkou na smeráckej tlačovke či sľubom volebnej päťstovky (vďaka ktorej získal v niektorých osadách hlasy takmer všetkých voličov), napriek aktivistom, ktorí zúfalo mobilizovali svojich voličov v cudzine a organizovali pre nich volebné vlaky, napriek tomu všetkému vo voľbách zvíťazil Robert Fico a jeho strana Smer-SSD.

Na novú koalíciu čakajú aj nástrahy: pri 79-člennej koalícii Smer – Hlas – SNS náskok štyroch hlasov iste bude nepriateľov zvádzať k pokusom si niektorých poslancov kúpiť a koalíciu rozbiť, rozložiť. Problémom môže byť vnútorné pnutie v strane Hlas (príklon časti vedenia strany skôr k Progresívnemu Slovensku) a najmä nesúrodosť pozliepanej kandidátky SNS. Andrej Danko síce takmer zázrakom spojil viacero vlasteneckých subjektov a osobností, aby zlomili päťpercentnú hranicu a slávne vtiahli do parlamentu, čím zmenili pomer síl a umožnili vytvorenie slovenskej vlády, to je naozaj veľké víťazstvo vlastencov, ale je otázne, aká súdržná môže byť takáto družina pod tlakom globalistov. Napriek všetkému však vnútorné problémy takejto koalície budú rádovo menšie, než by mala koalícia postavená na spojení PS – Hlas, čo bola jediná ako-tak mysliteľná alternatíva.

Nepriateľstvo Bruselu

Nová vláda prichádza do veľmi nevďačných čias. Nad Európou sa vznáša prízrak vojny, schyľuje sa ku kríze ekonomickej, finančnej, energetickej, migračnej, politickej... a za týchto vonkajších okolností Slovensko bude musieť nejako vykorčuľovať zo všestrannej katastrofy, ktorú tu zanechali predošlí babráci, plagiátori, podvodníci a blázni. Tento problém by mala každá vláda, ktorá by prišla, ale vláda, ktorá je viac-menej ľavicová a hlási sa k prívlastku „vlastenecká“, bude okrem toho čeliť aj nepriateľstvu bruselského a washingtonského panstva.

Agenti globálneho riadenia infiltrovali celú európsku politiku, aj z európskej ľavice postupne urobili už iba karikatúru skutočnej ľavice, bezzubú zblúdenú populistickú mrcinu, ktorá slúži záujmom korporácií a plutokratov a rieši už iba LGBTI a podobné témy, ktoré s pôvodnými ideálmi nemajú nič spoločné (mimochodom, Smer práve preto nedávno pridal k svojmu názvu Smer – sociálna demokracia prívlastok „slovenská“, aby sa dištancoval od pokrytcov, ktorí si nálepku sociálnej demokracie ukradli pre seba). Preto neprekvapuje, že Strana európskych socialistov pozastavila členstvo stranám Smer a Hlas, vraj pre odklon od uznávaných hodnôt. Ale od ktorých? Napokon sa ukázalo, že vraj to bolo pre Ficove výroky „proti Ukrajine“, spočívajúce vo vymedzení sa voči dodávaniu zbraní do vojny a pokračovaniu vojny... Odpoveď, ktorú títo pokrytci dostali, ich však zrejme šokovala, pretože to bol celkom iný Fico než ten, ktorého poznali predtým – na ich nehorázne a antidemokratické vydieranie im, za nadšeného potlesku ľudí, ktorí nestratili cit pre mieru, odpovedal v podstate vztýčeným prostredníkom zabaleným v diplomatickom slovníku.

Kauza mimovládky

Prečo tak zmenil postoj? Po odpoveď treba ísť niekoľko rokov dozadu, do čias, keď Robert Fico možno ešte veril v možnosť kompromisného partnerstva s globálnou centrálou. Prišla však kuciakiáda a nevyberaný pokus o jeho politickú likvidáciu, po nej hrubo demagogická kampaň a voľby 2020, po ktorých nasledovala drsná, miestami doslova gangsterská štvanica po smerákoch a ich sympatizantoch. Počas celého tohto obdobia západné politické centrály, ale najmä globalistické masmédiá všemožne pomáhali tým, ktorí sa usilovali Fica a Smer zničiť. Toto nezmieriteľné nepriateľstvo nezmizne mávnutím čarovného prútika a Fico definitívne vidí, že týmto silám sa dobrým nezavďačí, že oni rozumejú len jazyku sily. A preto teraz, keď prišiel v plnej sile opäť na scénu, dal im všetkým až príliš jasne najavo, že sa už bude s nimi rozprávať celkom ináč.

„Chcem vám oznámiť, že týmto okamihom sa skončila éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie,“ oznámil médiám a celej verejnosti Robert Fico po podpise koaličnej zmluvy. Bolo to veľmi jasné posolstvo, ktoré spôsobilo v radoch globalistov šok. Začali zúriť a bedákať, lenže ako protestovať, keď vieme, že Amerika sa kritizovať nesmie a Smer chce prijať od slova do slova presne ten zákon, ktorý platí v USA? Preto ich prskanie a náreky boli doslova hlúpe a iracionálne a zrejme nič nezmenia na tom, že aj Slovensko prijme zákon o zahraničných agentoch. Tento zákon by politickým mimovládkam mohol riadne skomplikovať ich doposiaľ beztrestné zasahovanie do slovenskej politiky a verejného života, ktoré je vážnou hrozbou pre skutočnú demokraciu – čiže možnosť pre občanov slobodne väčšinovo rozhodovať o svojich veciach bez toho, aby im do toho vstupovali nikým nevolení cudzí manipulátori so svojimi sofistikovanými psychologickými technikami.

Červená pre sorosmédiá

To však nebolo všetko. Hneď po voľbách Fico „dal výpoveď“ tým najhorším prestitútskym škodcom z médií ako Denník N, SME či Aktuality. A navyše, ak sa predtým alternatívnym médiám viac-menej vyhýbal, tak teraz otvorene, ba až ostentatívne, na zdesenie „etablovaných“ žurnalistických kruhov ukázal, že práve s tými, ktorých globalistické dezinformačné médiá označujú za dezolátov, sa bude baviť prednostne. Mainstream zostal v nemom úžase, že to, čo doteraz robili globalistickí politici tzv. alternatívnym médiám – že ich ignorovali –, sa teraz bude diať v opačnom garde. Otvorene to povedala nominantka SNS na pozíciu ministerky kultúry Martina Šimkovičová: „To, že ich ignorujeme, je pre nich najväčšia urážka, lenže ja sa nemám prečo baviť s niekým, kto mi nadáva a uráža ma.“ Zdá sa teda, že sa blýska na nové časy. Čo nám prinesú? To uvidíme už v najbližších mesiacoch.