ZO ŠTÁTNYCH PEŇAZÍ SA PLATIA PROTIVLÁDNE KAMPANE

Reklamná eutanázia. Tak sa javí reklama v médiách na Slovensku, ktoré manipulujú verejnú mienku, pôsobia účelovo a zaujato v osobnom záujme majiteľov alebo v prospech úzkych lobistických klubov, či propagandisticky – v službách politických centrál. Financovanie mainstreamu prostredníctvom reklamy platenej štátom sa v našich podmienkach dostalo do absurdnej situácie. Reklama v súkromných, dokonca i v štátnych médiách, sa premenila na samovražednú guľku v hlavni vládnej politiky. Slovenská republika si už niekoľko rokov vlastne financuje svoj vlastný funus. Komerčné médiá, no vlastne celý mainstream žije z reklamy, dotácií či darov. Lebo dávno preč sú časy, keď sme boli ochotní kupovať si denníky, printové médiá, predplatiť si magazíny alebo mesačníky, či platiť koncesionárske poplatky. „Za peníze v Praze dům“ – platí na západnom brehu rieky Moravy. A na Slovensku? Za reklamu pľuvance, protivládne protesty a likvidácia štátnosti. Lebo za štátne peniaze sa pod Vysokými Tatrami platia protivládne kampane.

Okrem legislatívneho rozmeru zasiahol slovenský reklamný trh aj „guľový blesk“ z Očovej. Lebo okamžite po usadení sa v ministerskom kresle Rudolf Huliak (predseda Národnej koalície a minister cestovného ruchu a športu) odvolal celé predstavenstvo aj dozornú radu štátnej lotériovej spoločnosti Tipos. Štedrý inzerent, donedávna patril pod MF SR a celý mainstream si spokojne krochkal. Za všetky prípady spomeniem napríklad zmluvu Tiposu za 240-tisíc z roku 2021 (za vlády Hegera, s ministrom financií Matovičom), ktorej detaily roky tajili. Štvrť milióna eur doputovalo do mladej bratislavskej firmy Republeague Group bez verejnej súťaže – na organizovanie turnajov v počítačových hrách. Podľa verejnej účtovnej závierky Republeague Group v roku 2021 zamestnávala štyroch ľudí, ktorí v hrubom dostávali plat po 3500 eur. (Foto: NR SR/SITA)

Nenávisť, lži a propaganda

Svet sa mení, médiá sa trasú. Na Slovensku najviac tie neslovenské. Ktorým národné hodnoty, slovenské osobnosti, svojbytnosť a národno-štátny záujem nič nevravia. Naopak – sú len príťažou, ktorú treba z balóna progresivizmu, stúpajúceho k nebesiam globalizmu, vyhodiť ako prvé. Najviditeľnejšie strachy majú tuším v Aktualitách, Denníku N a SME. Ale záchvevy namerali seizmológovia i v Mlynskej doline a pod pyramídou. Diverzifikovaným štedrým príjmom hrozí utiahnutie kohútika. Pramene, živiace nenávisť, lži a propagandu, zdá sa, vysychajú. 3,7 miliardy eur! Toľko do reklamy investovali firmy na Slovensku v roku 2022. Najväčšími zadávateľmi sú obchodné reťazce a operátori. Podľa dostupných informácií v roku 2023 čisté reklamné investície na Slovensku prekročili 450 miliónov eur. Odhady na rok 2024 očakávali štvorpercentný rast. Najsilnejším mediatypom ostáva televízia, kam podľa Unimedie smerovalo 198,1 milióna eur a medziročne rástla o 8,8 percenta. Online bol druhým najsilnejším mediatypom so 190,6-miliónovým objemom reklamy. Toto číslo obsahuje aj investície slovenských zadávateľov do Facebooku či Googlu. Tieto dva mediatypy zhltnú značnú časť reklamného trhu: televízia s 44-percentným podielom a online so 42-percentným, čím na zvyšné druhy médií ostáva necelých 14 percent trhu. Polepšil si outdoor aj print (o 2,8 percenta na 21,8 mil. eur), pri ktorom je pokles dlhodobý a za päť rokov stratil skoro tretinu reklamných príjmov. Výdavky do digitálnej reklamy na Slovensku dosiahli za rok 2024 14-percentný rast, v absolútnej hodnote sa do nej preinvestovalo v roku 2024 233 miliónov eur (HNonline.sk/Strategie).

Zvyšovanie transparentnosti

A čože to tie mediálne psiská, ktoré mali strážiť demokraciu, znepokojilo? Ministerka kultúry Martina Šimkovičová chce totiž vedieť, komu štát platí za reklamu a ktoré médiá majú inzerciu zo zahraničia. Ak si vydavatelia túto povinnosť nesplnia, hrozí im pokuta do 20-tisíc eur. Hlasno zavýjať na mesiac (ani na ten ukrajinský) nemôžu, lebo novela z rezortu kultúry prichádza so zmenami, vyplývajúcimi z Európskeho aktu o slobode médií. „Nariadenie je reakciou na rastúce obavy v EÚ týkajúce sa politizácie médií, ako aj nízkej transparentnosti vlastníctva médií a prideľovania štátom platenej reklamy poskytovateľom mediálnych služieb,“ vysvetľovala vlani na jar Rada EÚ. Jeho cieľom majú byť záruky týkajúce sa boja proti politickému zasahovaniu do práce súkromných aj verejnoprávnych médií, ochrana novinárov a ich zdrojov a záruka slobody a plurality médií. „Veríme, že aj pri prerokovaní návrhu v NR SR nepríde k takým zmenám, ktoré by negatívne ovplyvnili výkon práva na slobodu prejavu a fungovanie médií v Slovenskej republike,“ uviedol zástupca vydavateľov Alexej Fulmek. Nemá problém ani s pokutami, ktoré má zákon zaviesť, naopak, víta zverejňovanie informácií o štátnej reklame. „Vítame záujem o transparentnosť v zadávaní štátnej reklamy,“ vysvetlil Fulmek. Je teda podľa neho nevyhnutné, aby verejnosť, ale i samotné médiá mohli kontrolovať, ako a komu je zadávaná štátna reklama. Kontrola prerozdeľovania štátnej reklamy je totiž podľa neho možná len v skutočne prehľadnom prostredí, a to tak, aby sa peniaze rozdeľovali podľa sledovanosti a čítanosti jednotlivých médií.

Novela z ministerstva Martiny Šimkovičovej prináša aj povinnosť vydavateľov „deklarovať finančné prostriedky od orgánov verejnej moci alebo verejných subjektov z iného členského štátu alebo z tretieho štátu na inzerciu“. Informáciu musia zverejniť na webe a zároveň oznámiť Rade pre mediálne služby, ktorá ich zverejní v registri. „Nemáme v zásade výhrady k takejto povinnosti, ktorá ide nad rámec definovaný európskym aktom,“ reagoval na inzerciu zo zahraničia Fulmek. Na Slovensku je však podľa jeho slov len výnimočne zadávaná reklama financovaná z verejných zdrojov iného členského štátu EÚ alebo z tretej krajiny. „Ide vo väčšine o propagáciu turizmu v určitej krajine, ale podiel tejto reklamy v SR je zanedbateľný,“ dodal. Najviac si u nás asi všetci pamätáme reklamu z Maďarska – od vlády Viktora Orbana – zacielenú proti nelegálnej migrácii...

Zrkadlo médií

Okrem legislatívneho rozmeru zasiahol slovenský reklamný trh aj „guľový blesk“ z Očovej. Lebo okamžite po usadení sa v ministerskom kresle Rudolf Huliak odvolal celé predstavenstvo aj dozornú radu štátnej lotériovej spoločnosti Tipos. Štedrý inzerent, stopercentná štátna akciovka, donedávna patril pod Ministerstvo financií SR a celý mainstream si spokojne krochkal. Za všetky prípady spomeniem napríklad zmluvu Tiposu za 240-tisíc z roku 2021 (za vlády Hegera, s ministrom financií Matovičom), ktorej detaily roky tajili. Štvrť milióna eur doputovalo do mladej bratislavskej firmy Republeague Group bez verejnej súťaže – na organizovanie turnajov v počítačových hrách. Podľa verejnej účtovnej závierky Republeague Group v roku 2021 zamestnávala štyroch ľudí, ktorí v hrubom dostávali plat po 3500 eur. No keď sa Tipos dostal pod krídla nového ministerstva športu a cestovného ruchu (pod kuratelu SNS), snajperi, hypotekárni batôžkári a duševní maloroľníci z opozície „hučali“, že Tipos platí reklamu webovým stránkam a internetovým televíziám, ktoré propagujú poslanca SNS Romana Michelka. Dalo by sa povedať, že našli zrnko piesku v ohromnom súkolesí protivládnej mašinérie, ktorá ľavou rukou od štátu hrabe obrovské sumy a pravou rukou trieska predstaviteľov štátu nielen do hlavy... Mňa osobne táto téma začne ozaj úprimne zaujímať až vtedy, ak zo svahu pod Kolibou začujem hlasy oznamujúce transparentné presmerovanie peňazovodov zo zákerného mainstreamu do slobodných médií a smerom k nezávislým novinárom, ktorí dnes oslovujú oveľa viac čitateľov, poslucháčov, divákov a followerov a ktorí získali vo verejnosti väčší vplyv aj dôveru než dlhoroční redakční „šmejdi“. Bez financií od politických think tankov, bez peňazí od českých „protificovských uhoľných“ agentúr, dokonca bez reklamy či inej štátnej pomoci...