ZODPOVEDNOSŤ ZA MILIÓNOVÝ MANDÁT

V jeho rezorte sa uskutočňuje reforma verejnej správy ESO, reforma verejného obstarávania, projekt zvyšovania odolnosti Slovenska proti prírodným katastrofám a projekt podpory dobrovoľných hasičských zborov. Minister vnútra, podpredseda vlády a podpredseda strany Smer-SD Robert Kaliňák.

Priniesol už nejaké hmatateľné výsledky váš program ESO - koncept moderného fungovania štátnej správy?
Reforma ESO je spolu s rozpočtom na rok 2015 zhruba v cieli. Ľudia už začínajú pociťovať prvé výsledky budovania klientskych centier, čo pre nich znamená, že chodia vybavovať svoju agendu na jedno miesto – teda prežijú na úrade čo najmenej času, ako sa patrí na 21. storočie.

Koncom minulého roka ste sa zúčastnili na zasadnutí snemu Slovenskej akadémie vied, na ktorom ste boli vysvetľovať reformu verejnej správy ESO, týkajúcu sa Slovenskej akadémie vied. Niektorí vedci túto reformu kritizovali a vraj to bolo príčinou zosadenia predsedu SAV Jaromíra Pastoreka z funkcie. Pripúšťate takúto mediálnu interpretáciu?
Myslím si, že ak by toto bolo príčinou odvolania predsedu SAV, bolo by to smiešne, pretože nemôžem vstupovať do rozhodovania členov SAV. Pravdou je, že SAV-ka a niektorí jej predstavitelia sa sťažujú na nedostatok finančných prostriedkov a práve ESO malo usporiť prostriedky vynakladané neefektívne. Rozpočet SAV pre rok 2015 sa oproti predchádzajúcemu roku neznížil – my sme len chceli, aby sa tie peniaze transformovali.

Čo máme rozumieť pod transformáciou finančných prostriedkov pre SAV?
Uvediem príklad: Po reforme ESO majú ministerstvá od 7 do 15 percent obslužného personálu a Slovenská akadémia vied ho má 25 percent. Ministerstvo vnútra má 50-tisíc zamestnancov a osem rozpočtových organizácií a SAV ich má celkovo 68, z toho 48 rozpočtových a 20 príspevkových. Druhá vec, na ktorú som v diskusii na sneme upozornil, sú veľké rozdiely medzi ústavmi. Napríklad jeden zo spoločensko-vedných ústavov má priemerné mzdové náklady na úrovni 1 700 eur a iný, technický či lekársky ústav iba 900 eur. Podobne sú obrovské rozdiely v nákladoch na hlavu, keď jeden ústav má náklady 2 500 eur a iný 6-tisíc eur. Dokonca experimentálne vedecké pracoviská, u ktorých by ste predpokladali väčšie náklady na energiu a materiál, sú na tom horšie. To je podľa mňa veľký problém. Poukázal som aj na ďalšie nezrovnalosti: Prečo nie sú prepojené ústavy ako Geologický ústav Dionýza Štúra a Geologický ústav SAV? To isté platí pre Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý má zhruba sto hydrologických pracovníkov, Výskumný ústav vodného hospodárstva, ktorý má tiež veľký počet hydrológov, a Hydrologický ústav SAV.

„Aj keď v Smere, prirodzene, vznikali búrlivé diskusie, nijaké napätie tu nikdy neexistovalo, naše vzťahy boli vždy korektné.“

Každý z týchto ústavov si robí svoj výskum, svoju vlastnú politiku...
Prirodzene. Viete si predstaviť, že by sme mali tri policajné zbory? Jeden pre finančnú, jeden pre kriminálnu a jeden pre dopravnú políciu? Vedci by mohli mať lepšie finančné podmienky, mohli by mať viacej zahraničných stáží, viacej grantov, keby boli ochotní pristúpiť na lepšiu vnútornú infraštruktúru. Spýtal som sa: Máte pocit, že vláda zvýšila financovanie akadémie v prvej vláde Roberta Fica o tretinu? Dostal som odpoveď, že nie. A v tom je problém. SAV začínala so 49 miliónmi a dostala 79 miliónov. Ak pracovníci nepocítili zlepšenie financovania, potom je kdesi zrada, potom peniaze tiekli do nejakého piesku. A túto zradu sa usiluje vyriešiť ESO.

Podľa kritikov možno otázku položiť aj takto: Prečo sa vláda stará do chodu Slovenskej akadémie vied?
Preto, lebo dáva peniaze. Vláda chce, aby peniaze, ktoré dostala SAV, skončili u vedcov a vo vede.

Spustili ste projekt zvyšovania odolnosti Slovenska proti prírodným katastrofám a ďalší veľký projekt podpory dobrovoľných hasičských zborov. Čo to znamená v praxi?
V praxi to znamená, že pri rôznych pohromách, povodniach či požiaroch je pripravené zasiahnuť veľké množstvo ľudí. Máme vybavených 1 700 dobrovoľných hasičských zborov, čiže sme schopní zásadne eliminovať národohospodárske škody i škody na ľudských životoch. Zoberte si veľkú povodeň v roku 2013: Dunaj si vytvoril inundačné pásmo na severe Maďarska, ktoré malo obrovské škody. Veľké následky mali povodne aj v Nemecku, Rakúsku a Česku. Ale po určitých protipovodňových opatreniach Slovensko nezasiahla veľká voda z dunajského koryta. Oplatilo sa nám investovať do tohto náročného protipovodňového projektu, ktorý bude v roku 2015 repasovaný novou technikou na prospech obcí.

Ešte ste nespomenuli daňovú kobru, ktorá sa stala vzorom aj pre Českú republiku. Mohli by ste stručne konkretizovať výsledky tohto programu?
V roku 2012 naša vláda zdedila rozbitú daňovú správu, čo malo za následok 500-miliónový prepad vo výbere daní. V priebehu dvoch rokov sa nám podarilo podstatne zvýšiť efektivitu výberu daní a zmeniť polmiliardové manko na plusové číslo 700 miliónov eur. Preto má dnes Slovenská republika dôveru u zahraničných investorov, preto bola naša konsolidácia verejných financií taká úspešná, preto je náš štátny rozpočet na rok 2015 najlepší v histórii samostatnosti a patrí medzi štyri najlepšie rozpočty Európskej únie popri Nemecku, Holandsku a Luxembursku.

„V hodnotení Open Knowledge Foundation sa vláda stala skokanom roka v otvorenom vládnutí.“

Pristavme sa pri polícii. V minulosti bola pomerne nízka objasnenosť trestných činov. Aká je dnes?
Objasnenosť trestných činov má v mnohých oblastiach až prekvapujúci vzostup, najmä Bratislava išla razantne hore. Pamätám sa na svoje prvé obdobie vo funkcii ministra vnútra, keď sme bojovali o to, aby sa Bratislava dostala v objasnenosti cez 25 percent. Dnes sme na úrovni 40 percent, čo nebývalo v hlavnom meste zvykom. Máme za sebou druhý najúspešnejší rok v oblasti dopravných nehôd, klesá majetková aj násilná trestná činnosť a lúpeže.

Z pohľadu vecí, ktorým sa venuje vnútro, bol zrejme rok 2014 veľmi úspešný. Lenže opozícia má na to iný názor...
Prirodzene, od opozície chválu nečakáme, ale zato sme dostali viacero ocenení z medzinárodných inštitúcií. Napríklad sme sa v hodnotení Open Knowledge Foundation stali skokanom roka v otvorenom vládnutí.

Prezident republiky Andrej Kiska sa stotožnil s názorom opozície a vrátil do parlamentu novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá má znemožniť schránkovým firmám s neznámymi vlastníkmi účasť na verejných zákazkách, pretože by vraj bola v praxi neúčinná. Aký je váš názor na túto otázku?
Odpoviem veľmi jednoducho: som prekvapený. Opozícia tvrdí, že zákon má diery, ale nikto nepovedal aké. Nečítal som pripomienky prezidenta, neviem prečo zákon zamietol, preto sa nemôžem k tomu vyjadrovať, ale ak konštatoval, že novela nebude účinná, musím povedať, že to nie je pravda. Tento zákon jednoznačne zamedzí zúčastniť sa na verejných zákazkách firmám s komplikovanou jurisdikciou, keď nie je možné identifikovať majiteľa.

Ako funguje v poradí už tretia zbraňová amnestia a aké sú jej výsledky?
Za prvé dni bolo odovzdaných 211 zbraní. Vždy som tvrdil, že ten zákon bude úspešný, ak bude odovzdaná čo len jediná nelegálne držaná zbraň. Dôležité je, že po dvoch kolách zbraňovej amnestie klesol počet trestných činov so zbraňami o 50 percent. Nehovorím, že je v tom priamy súvis, ale amnestia mala na tom istý podiel. Sťahovanie nelegálnych zbraní z trhu je vždy prospešná činnosť.

V akom štádiu je príprava novely zákona o slovenskom štátnom občianstve?
Novela je pripravená. V súčasnosti sa vedú diskusie ministerstva zahraničných vecí s niektorými medzinárodnými organizáciami. Treba objektívne priznať, že zo strany medzinárodných organizácií je dnes najhorúcejším predmetom sporu Ukrajina a naše záležitosti sú skôr v závoze. Rozhodli sme sa čakanie skrátiť tým, že nariadením ministerstva vnútra spolu s ministerstvom zahraničných vecí vrátime slovenské občianstvo tým, ktorí získali cudzie štátne občianstvo na základe trvalého pobytu. Napokon, takéto riešenie predpokladá aj pripravená novela zákona.

Kedysi, pred voľbami do vyšších územných celkov ste hovorili, že si viete predstaviť územné usporiadanie na tri kraje. Zmenilo sa niečo na týchto vašich predstavách?
Nezmenilo. Stále si viem na Slovensku predstaviť tri kraje, ale potrebujeme o tom širokú diskusiu. Za najväčší problém považujem Bratislavskú župu, ktorá len veľmi málo prečnieva nad vplyv magistrátu a mesta. Považujem ju za prvok navyše. Podľa mňa je magistrát hlavného mesta natoľko veľká inštitúcia, že by úlohy VÚC dokázala zvládať bez problémov. Ostatné kraje začínajú mať svoju tradíciu, ale povedomie o vyšších územných celkoch nie je veľké. Máme dostatok času, aby sme toto všetko analyzovali.

Nemáme hneď na mysli zmenu zákona o územnom usporiadaní, veď niektoré veci sa dajú riešiť racionalizačnými úpravami. Prídete s nejakými opatreniami napríklad v usporiadaní mestských častí či v regulovanom počte poslancov mestských a obecných zastupiteľstiev?
Áno, prídeme s určitými opatreniami, ktoré navrhneme samosprávam. Pôjde o šetrenie rôzneho typu, napríklad aj o zníženie počtu poslancov a počtu mestských častí. Zoberte si, že len Košice majú 22 mestských častí, čo je neefektívne.

Akú úsporu by tieto vaše návrhy priniesli pre Košice?
Neviem povedať, koľko konkrétne by usporili pre Košice. Ale ak by sa upravili počty miestnych poslancov a ich odmeňovanie, ako aj platy starostov a primátorov, bolo by to asi štyridsať miliónov eur ročne.

V novinách sa objavila správa, že naprieč Slovenskom sa po železnici presúval vojenský transport a nikto nevie, ani minister obrany nie, o akú armádu a aký vojenský materiál išlo. Neviete to ani vy ako minister vnútra?
Neviem, prečo by som mal o tom vedieť. Takých transportov nie je málo a je to otázka licencie. Každý vojenský materiál má určitú formu licencie, ktorá sa povoľuje veľmi jednoducho, ak ide o tranzit, ak sa materiál preváža na miesto cvičenia, alebo keď sa prepravujú nové tovary do daných krajín. Nie je to nič výnimočné, neschvaľujú to predstavitelia jednotlivých ministerstiev – štandardné sú postupy licenčných komisií, alebo samotný prepravca požiada o tranzit vojenskej techniky. Ak sa nemýlim, v tomto prípade išlo o tranzit maďarskej armády, ktorá sa vracala odkiaľsi z cvičenia.

Vedci by mohli mať lepšie finančné podmienky, mohli by mať viacej zahraničných stáží, viacej grantov, keby boli ochotní pristúpiť na lepšiu vnútornú infraštruktúru. Vláda chce, aby peniaze, ktoré dostala SAV, skončili u vedcov a vo vede.

Ste podpredsedom strany Smer-SD, preto je namieste otázka: Aká je momentálna situácia v Smere po zemetrasení v strane a vo vláde?
Situácia je taká istá, ako bola predtým. Nijaká iná nie je. Premiér Robert Fico je tým dostatočne známy aj z minulej vlády, že sú veci, na ktoré si vyhradil právo razantne reagovať a dodržiava to do bodky. Na každú vec vyvolávajúcu podozrenie premiér reagoval a bude reagovať vždy jasne a nekompromisne, čoho nebola schopná nijaká pravicová vláda. Na kauzu daňového riaditeľstva nereagovala Radičovej vláda nijako. Jediný odvolaný minister za kauzu odpočúvania novinárov bol len Galko, ale až potom, keď už vláda nemala dôveru.

O Dzurindových vládach je škoda aj hovoriť. Nerobí však opozícia priveľa kriku a osočovania Smeru v čase, keď premiér dôrazne rieši už len podozrenia z prešľapov zodpovedných ľudí?
Treba sa spýtať, čo pán Matovič konkrétne urobil v prípade kauzy platinové sitká alebo v prípade daňového riaditeľstva. Koľko podal návrhov na odvolanie niektorého člena vlády? Keď sa politici, ktorí sú na politickej scéne 15 rokov, chcú hrať na nové tváre, vzbudzujú pobavený úsmev.

Nebola za odchodom Pavla Pašku z funkcie predsedu parlamentu dohoda s vedením Smeru?
V Smere neboli o tom nijaké dohody. On sa rozhodol preto, aby nevyhrocoval situáciu. Podľa mňa urobil štátnické gesto, aké história doteraz v politike nezaznamenala.

Hovoríte, že pán Paška urobil štátnické gesto. Ale predsa, nebolo za tým gestom aj premiérovo rozhodnutie o jeho uprataní z druhej významnej funkcie v štáte len do straníckeho aparátu?
Nie. Sám sa rozhodol, že odíde z funkcie aj z parlamentu. Nikto predsa nepredložil nijaký dôkaz, ktorý by ho spájal s nejakou pochybnou činnosťou. Pavol Paška je zakladajúcim členom Smeru a je prirodzené, že bude pokračovať v politickej činnosti v Smere ako výkonný podpredseda. Viete, nikdy nemôžem tvrdiť, že sa neobjaví vykonštruovaná kauza, ktorú bude ktosi spájať so mnou, a tiež sa budem musieť rozhodnúť, ako zareagujem. Paška zareagoval štátnicky.

Čo pán Matovič konkrétne urobil v prípade kauzy platinové sitká alebo v prípade daňového riaditeľstva? Koľko podal návrhov na odvolanie niektorého člena vlády?

Nesúvisela tzv. kauza Paška s klebetou o košickom krídle Smeru, ktoré bolo v opozícii s bratislavským krídlom?
Veľmi dobre sme sa na tom s Pavlom Paškom zabávali, keď sme si to prečítali v novinách. Aj keď v Smere, prirodzene, vznikali búrlivé diskusie, nijaké napätie tu nikdy neexistovalo, naše vzťahy boli vždy korektné.

Na demonštráciách organizovaných politikmi marginálnych politických strán sa ozývalo volanie po odstúpení premiéra Roberta Fica. Máte pocit, že predčasné voľby by boli riešením pre Slovensko?
Nemám ten pocit. O predčasných voľbách sa dá hovoriť, keď vláda stratí väčšinu, ale súčasná vláda je stabilná a má pred sebou perspektívu plnenia svojho volebného programu aj v roku 2015. Neviem si predstaviť, ako by sme voličom vysvetlili, že máme položiť ten vyše miliónový mandát, ktorý sme od nich dostali.

Nedávno bol zverejnený prieskum, v ktorom má najlepšie predpoklady zastávať post predsedu vlády Robert Fico, a po ňom ste sa ocitli na druhom mieste vy. Prijali by ste kreslo premiéra?
Odpoviem vám presne tak, ako ste sa pýtali: Áno, najlepšie predpoklady na funkciu premiéra má Robert Fico. Povedal som jasne, že do politiky som prišiel s Ficom a s ním aj z politiky odídem.