ŽOLDNIER ZÁPADU

Tá pridala ďalší dielik do skladačky vytvárajúcej obraz Ruska ako krajiny, kde tvrdou rukou vládne krutý diktátor a kde si nijaký kritik Kremľa nemôže byť istý, či sa dožije ďalšieho rána. Takzvané demokratické médiá totiž podsúvajú ako hlavný dôvod násilnej smrti „obrancu slobody“ obavu ruskej vlády zo zverejnenia dôkazov o údajnom vtrhnutí ruskej armády na Ukrajinu, ktoré vraj Nemcov vlastnil a ktoré sa chystal vytiahnuť na svetlo sveta. A tak ho bolo treba umlčať. Súhlasiť možno azda len s tým, že nitky zločinu by mohli viesť na Ukrajinu. Aspoň tak znie jedna z verzií vyšetrovateľov.

Vražda na objednávku

Neúnavný bojovník za uskutočnenie farebnej revolúcie v Rusku a podporovateľ neoliberalizačných procesov sa upísal Západu ešte za prezidentovania Borisa Jeľcina. Za svoju činnosť dostával skutočne štedrý žold – oficiálne priznával mesačné príjmy vo výške 20-tisíc dolárov a podľa jeho hrdých vyhlásení by z ním zaplatených daní za rok 1998 bolo možné financovať jednu strednú školu. Pre vlastenecky orientovaných Rusov bol však tento milovník všetkého amerického jednoznačným zradcom. Keď sa mu nepodarilo vyvolať farebný prevrat vo svojej vlasti, pridal sa na stranu oranžovej revolúcie na Ukrajine a stal sa ekonomickým poradcom tamojšieho prozápadného prezidenta Juščenka.

Pripomeňme, že Borisa Nemcova zastrelili v noci z 27. na 28. februára v centre Moskvy. Jednou z najpravdepodobnejších verzií ruských vyšetrovateľov je vražda na objednávku ukrajinských tajných služieb. Nevylučujú však, že organizátormi samotného zločinu mohli byť čečenskí bojovníci zo zoskupenia Zaura Dadajeva, bojujúci na strane ukrajinskej bábkovlády proti Doneckej a Luhanskej republike.

Pešiak na geopolitickej šachovnici

Stále sú však v hre aj teórie, podľa ktorých mohlo ísť o pomstu za smrť čečenského vodcu Munajeva, ktorý zahynul pod Debaľcevom, prípadne o pomstu za Nemcovovu podporu islamských karikatúr po atentáte na redakciu francúzskeho časopisu Charlie Hebdo.

V samotnom Rusku najviac rezonuje presvedčenie, že nech už stlačil spúšť na zbrani ktokoľvek, v zákulisí stoja západné tajné služby. Ženie ich k tomu túžba akýmkoľvek spôsobom destabilizovať politickú situáciu v Rusku a vyvolať vnútorný konflikt. O diskreditáciu Kremľa sa Západ snaží už dlhší čas. Aj tentoraz sa hralo podľa osvedčeného scenára: vytypovať si vhodného opozičného politika, štedro ho podporovať a napokon ho obetovať tak, aby obvinenie z jeho vraždy padlo na vládu.

Boris Nemcov mal ako opozičný politik na svojej strane zhruba päť percent domáceho obyvateľstva. V porovnaní s 80-percentnou podporou Vladimira Putina je to zanedbateľné číslo. Prozápadnými médiami glorifikovaný mučeník bol teda len bezvýznamným pešiakom na geopolitickej šachovnici, ktorého možno ľahko obetovať pre „vyššie ciele“.