BOLI SME UPROSTRED REÁLNEHO SOCIALIZMU

Pamätáte si ešte, ako ste skladali pioniersky sľub a zúčastňovali sa na povinných prvomájových sprievodoch, žuli žuvačky Pedro a zbierali farebné céčka?

Ako ste v puberte za dobrý prospech dostali vytúžené rifle z Tuzexu a snívali o platniach zahraničných spevákov a skupín? Ako ste po nástupe do zamestnania dostali pečiatku do občianskeho preukazu a bezúročnú pôžičku na byt? Na dovolenku trabantom k Balatonu, do Juhoslávie či Rumunska?

Mnohí z vás majú na obdobie socializmu aj po viac než dvoch desaťročiach živé spomienky. Jedni sa zachmúria, iní sa nostalgicky pousmejú a tí najmladší často netušia, o čom je reč. Pre jedných i druhých ponúka najrozsiahlejšie múzeum socializmu na svete vo východonemeckom Radebeule jedinečnú možnosť odcestovať na moment do minulosti a pripomenúť si časy, ktoré boli nie tak dávno našou prítomnosťou.

Štyri podlažia spomienok
Neveľké mesto Radebeul, ktoré bolo vyše štyri desaťročia súčasťou bývalej Nemeckej demokratickej republiky, leží neďaleko Drážďan, len pár kilometrov od českých hraníc. Turistami je vyhľadávané najmä vďaka dvom unikátnym múzeám - Múzeu Karla Maya a Múzeu socializmu, ktorého originálny názov znie DDR Museum Zeitreise, čo možno doslovne preložiť ako Múzeum Nemeckej demokratickej republiky - Cesta v čase.

Otvorili ho symbolicky v deň sviatku práce 1. mája 2006. Toto charakterom i veľkosťou jedinečné múzeum sídli v sklobetónovej priemyselnej budove postavenej v sedemdesiatych rokoch, vďaka čomu získalo ešte autentickejší nádych. Navštevujú ho predovšetkým niekdajší východní Nemci, ktorí si chcú zaspomínať na dôverne známu minulosť, ale aj tí, čo socializmus nikdy nezažili.

A skutočne sa je na čo pozerať. Na štyroch podlažiach sa nachádza takmer 40 000 exponátov získaných prevažne zo súkromných zbierok, dočasných výpožičiek a darov verejnosti. Hlavným cieľom tejto rozsiahlej zbierky je zdokumentovať život v Nemeckej demokratickej republike od jej počiatku v roku 1949 až po jej zánik znovuzjednotením Nemecka 3. októbra 1990.

Politike ako takej sa však múzeum venuje len okrajovo. Ťažiskom je každodenný život obyvateľov a všetky aspekty života v krajine bývalého socialistického bloku.

Trabantom do práce i k moru
V múzeu úctyhodných rozmerov vás charakteristická atmosféra obklopuje od prvej chvíle. Už pri vstupe získa návštevník dojem, že sa presunul o niekoľko desaťročí do minulosti a každým ďalším exponátom sa toto zdanie umocňuje.

Prízemie múzea je venované autám a doprave. Dominujú za socializmu mimoriadne obľúbené trabanty vo všetkých možných i nemožných verziách. Nájdeme tu však aj wartburgy, moskviče, škodovky, mopedy a motorky.

Na prízemí vedľa pokladne si možno zakúpiť suveníry, ako inak, socialistické. Pohľad na obľúbenú náhradu kedysi nedostupných cukríkov Tic Tac vyčarí úsmev viac dospelým ako deťom.

Druhé podlažie je venované predovšetkým práci. Nazrieť môžete do kompletne zariadenej úradníckej kancelárie, poobzerať si zbierku všakovakých písacích strojov alebo sa poprechádzať po autodielni, navštíviť obuvníka či optiku.

Steny každého podlažia sú oblepené tlačovinami a fotografiami, dobovú atmosféru dotvárajú v pozadí znejúce rozhlasové správy a tlmené prejavy politikov. Monitor ktorejkoľvek z obrazoviek dookola premieta zábery z výstavby socializmu.

Takí sme boli
Ak ste detstvo alebo dokonca väčšinu života prežili za „socíku", určite si pamätáte na ťažkopádny, no veľmi odolný nábytok typický pre toto obdobie. Mnoho z vtedajších kúskov možno v nejednej domácnosti nájsť aj dnes, tretie podlažie múzea v Radebeul vám však ponúkne pohľad na kompletne vybavené miestnosti bytu či domu so všetkým, čo si dokážete predstaviť.

Jedno celé priestranné oddelenie je venované kočíkom a hračkám a v inej si zase môžete pripomenúť vtedajšiu prísne konfekčnú módu. Na rovnakom poschodí nájdete aj exponáty prezentujúce kultúru, súhrn voľnočasových aktivít, výstavu športových potrieb či kempingové súpravy, pri ktorých nesmú chýbať propán-butánové variče, skladacie stoličky a plechové hrnčeky.

Posledné, štvrté podlažie múzea je venované štátu, verejným inštitúciám a združeniam. Dozvieme sa niečo z histórie leteckej dopravy v NDR, navštívime poštu, školu, školskú triedu či políciu.

Zovšadiaľ na nás hľadí portrét Ericha Honeckera a fotodokumentácia prvomájových pochodov či spartakiád. Nájdeme tu však aj na tie časy špičkovú východonemeckú a česko-slovenskú elektroniku a optiku, či tzv. tuzexový tovar.

Najdôležitejší sú ľudia
Radebeul nie je jediným mestom, v ktorom sa nachádza múzeum Nemeckej demokratickej republiky. Okrem Berlína ho možno nájsť v Jene, Malchowe, Pforzheime či dokonca v holandskom Monnickedame. V čom okrem veľkosti sa však to v Radebeuli od ostatných líši?

„Štátna bezpečnosť a uzavreté hranice sú dôležitým aspektom, ale najdôležitejší sú ľudia, ktorí tu žili," vyjadril sa v roku 2007 pre nemecký internetový magazín Online Focus riaditeľ múzea v Radebeule Hans-Joachim Stephan, paradoxne pochádzajúci zo západného Nemecka. „Nechceme socializmus velebiť, no radi by sme prezentovali NDR v rámci širšej perspektívy, nielen ako bezprávny štát. Ukazujeme vývoj i úpadok, ale nikoho nesúdime," dodal Stephan.