ROK ZÁVISLOSTI

Na Slovensku sme v súčasnosti svedkami nekritického hodnotenia Andreja Kisku rok po jeho zvolení za prezidenta. Netreba sa tomu čudovať, ak bernou mincou tohto hodnotenia sú názory Grigorija Mesežnikova, šéfa Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorého pôvodné presvedčenie ateistu a marxistického filozofa ho priam predurčuje na zvláštne úlohy hodnotiť slovenskú politiku, politikov a všetko, čo sa na Slovensku deje.

Barometer demokracie

Keď za onoho času prekročila Iveta Radičová prah úradu vlády ako premiérka „tejto krajiny“, barometer IVO okamžite ukázal zvýšenie demokracie na Slovensku o jeden stupeň a naopak, keď padla jej rozkolísaná vláda a premiérom sa stal Robert Fico, barometer ukázal pokles demokracie. A rovnaký pohyb zaznamenal Mesežnikovov tím aj pred rokom. Len čo Andrej Kiska vykročil pravou nohou z prezidentského paláca, demokracia poskočila opäť hore. Dá sa očakávať, že po jeho gitarovom a speváckom vystúpení so skupinou Via Bona Band stupeň demokracie na Slovensku opäť porastie, pretože čo iné si môže priemerný slovenský občan priať, ako mať na čele štátu človeka s dušou rockera.

Odpoveď na otázku, čo vlastne urobil pre štát a pre národ náš prezident – mimochodom, mimoriadne závislý od svojich peňazí aj poradcov - je zahmlená v opare početných PR akcií zdôrazňujúcich jeho filantropiu a blízkosť k ľudu. Nie je to v politike nič nové, veď už František Jozef I. chodil občas medzi ľud, aby si s ním uchlipol polievky s kúskom komisárka, čierneho vojenského chleba. Jeho popredný lokaj Szmolen to dokázal veľmi dobre zmanažovať. Kiskove obedy s bezdomovcami v prezidentskej záhrade, s vybranými ženami na MDŽ, s chovancami polepšovne v Hlohovci a Rómami v Spišskom Hrhove sú, samozrejme, výdatnejšie ako obedy počas cisárskych návštev v chudobincoch monarchie. A pre imidž prezidenta sú oveľa užitočnejšie, pretože sú vždy za prítomnosti kamier. Prezident na po-hľadanie.

Malý rozdiel

Len si prezrime prezidentský album. Keď treba, pán Kiska fotografovi zapózuje, obleje sa vedrom studenej vody, a, aha, ešte rozdelí svoj plat postihnutým núdzou ako svätý Martin svoj plášť. Je tu však malý rozdiel. Svätý Martin nebol bohvieako bohatý, kým náš milionársky prezident podľa majetkového priznania len za rok 2012 zarobil 708 807 eur. Možno predpokladať, že aj v nasledujúcich rokoch sa jeho príjmy pohybujú v násobkoch tejto sumy, hoci v aktuálnom majetkovom priznaní o svojich zárobkoch cudne mlčí. On môže mlčať o svojich príjmoch, americký prezident nesmie. Barack Obama je po-pri hlave nášho štátu takmer o polovicu chudobnejší, lebo dokopy so svojou manželkou Michelle zarobí ročne 451 639 eur, v čom je zarátaný prezidentský plat a výnosy z predaja jeho kníh a prednášok. „Nešikovný“ Obama však nemá peniaze z podielov vo firmách a splátkových spoločnostiach ako „šikovný“ Kiska. Naozaj máme schopného prezidenta, stačí sa poinformovať u pána Bútoru a u súdruha Mesežnikova.