VO VLAKU

Život v železničiarskej rodine so sebou prináša dve nevyhnuté pravidlá: naučiť sa otvárať ťažké dvere na starých vagónoch a uprednostňovať tento typ dopravy pred ostatnými. Vlakmi som preto jazdila všade – na rodinné návštevy, denne do školy, cez víkendy a prázdniny na výlety po Slovensku. Pochádzam z regiónu, do ktorého prišli novšie železničné súpravy vždy až nakoniec, ak vôbec. Aj dnes tam premávajú vagóny, aké si pamätám z detstva a aké vídavať na nespočetných úsekoch Slovenska. Staré, rozhegané, často pomaľované grafitmi, s neútulným interiérom a hrôzostrašnými toaletami. V detstve som to brala ako samozrejmosť, myslela som si, že vlaky tak jednoducho majú vyzerať. Dnes už viem, že nemajú a nemusia.

Nekonečné meškania

Problémov železničnej dopravy je podľa sťažností cestujúcich mnoho. Od neadekvátne vysokých cien cestovných lístkov cez niekoľkohodinové meškania až po zlú hygienu. Naše vlaky patria k najpomalším v Európe, za čo môže z veľkej časti samotná železničná infraštruktúra. Keď sa k tomu pripočítajú niekoľkohodinové meškania, nikomu sa nemožno čudovať, že z vlaku vystupuje zúfalý či nahnevaný. V súvislosti so sťažnosťami cestujúcich na služby poskytované národným prepravcom sme sa obrátili na hovorcu Železničnej spoločnosti Slovenska Tomáša Kováča. Ten nám ozrejmil, že najčastejšími dôvodmi meškaní vlakov sú stavebné a údržbové práce na tratiach, obmedzenia jazdy, zrážky s motorovými vozidlami, poruchy techniky, operatívne situácie v prevádzke a ďalšie nepredvídateľné okolnosti, medzi ktoré patrí napríklad krádež zariadení infraštruktúry. V niektorých prípadoch vyvoláva ZSSK meškania i cielene. Ide o prípoje k vlakom vyššej kategórie, ktorých meškanie môže následne ovplyvniť i ďalšie regionálne spoje. Ak cestujúci nestihne svoj prípoj a vzdá sa ďalšej plánovanej cesty, ZSSK je povinná poskytnúť mu bezplatný lístok späť. Ak by vo svojej ceste chcel pokračovať, ale v daný deň mu už nijaký prípoj nejde, dopravca mu preplatí náhradnú dopravu, prípadne ubytovanie v maximálnej sume 20 eur.

Obrovské komplikácie vznikajú i v čase sviatkov, keď sa ľudia z rôznych kútov Slovenska presúvajú vo zvýšenej miere za svojimi rodinami. Železničná spoločnosť sa na túto situáciu každoročne pripravuje – tento rok pridala v dušičkovom období dva mimoriadne rýchliky, tridsať posilových vlakov a takmer sto vozňov na 68 rýchlikov, no i napriek tomu sa opakoval chaos, tlačenica a nervozita, ktorá dodáva každému začiatku a koncu sviatkov horkastú pachuť. Pravidelne kolabujú služby reštauračných vozňov v rýchlikoch a ojedinelým prípadom nie sú ani nevrlí a arogantní zamestnanci, ktorých správanie však s prižmúrením oka možno pripísať enormnej psychickej záťaži.

Špina a smrad

Komfort a hygiena vo vlakoch je ďalšou pálčivou otázkou. V okolí Bratislavy či Žiliny už síce jazdia aj slušné vozňové súpravy, vo väčšine regiónov však stále ľudí prepravujú desiatky rokov staré vagóny. Chytiť kľučku takého vozňa znamená mať po zvyšok cesty pocit špinavých rúk, ktoré si niet kde ani čím umyť. V zime je v takýchto súpravách pre netesniace okná chladno, v lete sa ľudia varia vo vlastnej šťave. Použitie nedôstojnej toalety si každý niekoľkokrát rozmyslí a ak ju nakoniec predsa len musí navštíviť, ešte dlho mu v nose rezonuje nepríjemný pach. Železničná spoločnosť však trvá na tom, že čisteniu vlakov sa poctivo venuje. „Všetky vozne absolvujú takzvané veľké čistenie raz za mesiac, InterCity vlaky dvakrát mesačne. Prevádzkové čistenie podstúpia osobné a diaľkové vlaky raz denne a podľa možnosti viackrát denne i redukované prevádzkové čistenie,“ vysvetľuje Kováč. Denné prevádzkové čistenie by malo zahŕňať vyprázdnenie nádob na odpadky, vyčistenie podlahy, čistenie sedadiel, vnútorných stien, stolíkov a rámov okien, čistenie a dezinfekciu umyvární a toaliet, vybavenie vozňa hygienickými potrebami, výmenu návlekov operadiel hláv, čistenie stúpadiel spojovacích mostíkov a madiel a v prípade technických podmienok aj vysávanie kobercov a sedadiel. Cestujúci, ktorí vlakmi denne cestujú, si však iste sami urobia názor na reálne vykonávanie prevádzkového čistenia v uvedenom rozsahu.

Čas na zlepšenie

A ako vyzerá cestovanie vlakmi vo svete? Najrýchlejším vlakom sa môžu pochváliť v Číne – dosahuje rýchlosť až 430 kilometrov za hodinu jazdiac na trase medzi šanghajskou stanicou Longyang a tamojším medzinárodným letiskom Pudong. V Európe dosahuje najväčšiu rýchlosť – takmer 360 kilometrov za hodinu – taliansky vlak AGV Italo spájajúci Rím a Neapol. Jednotkou v presnosti sú podľa očakávaní zase Japonci, ktorých vlaky sú v drvivej väčšine presné - priemerný čas meškania je 18 sekúnd. V západnej Európe sú samozrejmosťou čisté a príjemné vlaky, ktoré pasažierom poskytujú patričný komfort a bezpečie. Hovorcu ZSSK sme sa opýtali na plánované zmeny, ktoré by ľuďom dodali aspoň majú nádej do budúcnosti a neprinútili ich celkom zanevrieť na železničnú dopravu. „Najbližšou veľkou zmenou je zavedenie zvýšenej rýchlosti vlakov na 160 kilometrov za hodinu. V lete mali naši zákazníci možnosť otestovať rôzne typy sedadiel do vlakov a ovplyvniť ich výber. Neskôr sa mohli vyjadriť aj k testovacej prevádzke aromatizérov, ktoré osviežujú vzduch vo vozňoch,“ objasnil Kováč. „Začali sme tiež s modernizáciou 31 diaľkových vozňov 1. aj 2. triedy vo vlastnej réžii v celkovom objeme 3,1 milióna eur. Okrem toho modernizujeme 16 vyradených starších vozidiel na osem moderných dvojdielnych motorových jednotiek, ktoré do konca kalendárneho roka nasadíme na regionálnych tratiach v okolí Zvolena a na linke Kraľovany – Trstená,“ uzavrel Kováč. Dúfajme, že sa národnému prepravcovi napokon podarí postaviť na nohy a postupne vráti železničnej doprave status serióznosti, ktorý stráca podobne ako štátne nemocnice a iné inštitúcie, na ktoré slovenská vládnuca garnitúra od pádu železnej opony kašle.