EURÓPA PRED KOLAPSOM

Európska únia dnes vinou vlastnej krátkozrakej a nesamostatnej politiky prežíva najhoršie obdobie od začiatku svojej existencie. Štáty európskeho Stredomoria zaplavuje exodus obyvateľstva z krajín Ázie a Afriky, ktoré sa vo veľkých migračných vlnách tlačí cez schengenské hranice do stredu a na sever Európy. Názory európskych politikov, ako riešiť denné prílevy tisícov ilegálnych migrantov, sa rôznia a vyvolávajú vášnivé diskusie nielen na politickom kolbišti, ale aj u radových občanov EÚ.

Najhoršie riešenie

Európska komisia si z možností, ako čeliť tejto nečakanej, ale predvídateľnej situácii, vybrala najhoršie riešenie: vnucuje jednotlivým štátom EÚ predbežne prvé kvóty utečencov. Administratívne stanovuje konkrétne počty ľudí podobne, ako sa prideľujú kvóty pre chov zvierat.

A kto k nám vlastne prichádza? Ľudia v ohrození života, zúbožení vojnou vyzerajú inak, lebo tí stratili strechu nad hlavou, prišli o majetok a nemajú tisíce dolárov pre pašerákov na prevoz do zasľúbenej zeme.

Ak sa dnes pred i za bránami Európy tiesni milión migrantov žiadajúcich o azyl, tak toto súčasné, na prvý pohľad ohromujúce číslo o pár mesiacov podstatne narastie a kvótam nemusí byť konca-kraja. Zamýšľa sa v Bruseli niekto nad tým, kam povedie takáto zúfalá a bezradná politika? Slová o solidarite a zodpovednosti rôznych tzv. ľudskoprávnych nadácií sú iba neúprimné sentencie. Pozdvihla svoj hlas proti bezpráviu slovenská mimovládna organizácia Človek v ohrození, keď lietadlá NATO bombardovali Líbyu, keď v Iraku zahynulo stotisíc ľudí počas operácie Púštna búrka, vedenej americkou armádou? Alebo sa ozvala vtedy, keď v pásme Gazy izraelská armáda rozstrieľala školy, v ktorých sa skrývali rodiny s deťmi? Protestuje niektorá z našich početných ľudskoprávnych nadácií proti zabíjaniu civilného obyvateľstva v Donecku a Luhansku ukrajinskou Národnou gardou, protestuje proti dodávkam zbraní povstalcom v Sýrii, teroristom ISIS a proti barbarskému vyčíňaniu amerického spojenca - Saudskej Arábie v Jemene? Chceme riešiť následky zla bez toho, aby sme pomenovali a odstránili jeho príčiny. Prirodzene, mali by sme byť ako kresťania solidárni, mali by sme pomáhať ľuďom morálne, materiálne aj politickou váhou tam, kde sa deje bezprávie, kde ohrozujú životy bezbranného obyvateľstva ozbrojené konflikty. Tam, v ohrozených regiónoch a bývalých kolóniách, kde predávame zbrane, kde sme sa priamo i nepriamo podieľali na vzniku chaosu a chudoby. To je európska (nie stredoeurópska) zodpovednosť, ktorú nezmažú ani miliónové kvóty.

Sofistikovane riadená nestabilita

Na svete sa v súčasnosti vedie 40 nezmyselných vojen – regionálnych, občianskych, kmeňových, koristníckych, často rozdúchavaných západnými mocnosťami pod rúškom nastolenia demokracie. Nebola náhodou Európa pri šírení globálnej nestability potupným prisluhovačom istej zámorskej veľmoci, ktorá sa hrdí prívlastkom najdemokratickejšej krajiny sveta? Teraz sa nám všetko vracia. Nám, ale nie iniciátorom sofistikovane riadenej nestability. Riadi ktosi aj masový prílev imigrantov do Európy? Alebo ide len o spontánnu akciu zločineckých gangov, ktoré ohromne bohatnú na pašovaní ľudí do európskeho raja? A kto k nám vlastne prichádza? Ľudia v ohrození života, zúbožení vojnou vyzerajú inak, lebo tí stratili strechu nad hlavou, prišli o majetok a nemajú tisíce dolárov pre pašerákov na prevoz do zasľúbenej zeme. V televíznych reportážach vidíme v preplnených prístavoch na juhu Talianska väčšinou mladých, dobre oblečených mužov a iba sem-tam utrápené matky s deťmi. Koho z nich ohrozila vojna, kto prichádza s dobrými úmyslami a kto je ekonomický imigrant? Komu má patriť naša solidarita? Rozhodne o tom europoslankyňa Monika Beňová, ktorá napáda svojho kolegu zo Smeru, ministra vnútra Roberta Kaliňáka pre jeho racionálne postoje a odmietanie nič neriešiacich kvót?

Naši poslanci Európskeho parlamentu, odtrhnutí od reálneho života doma, plnia takmer unisono pokyny svojich frakcií, zahľadení len do Bruselu a svojho profitu. Treba im povedať, že najmenej 70 percent Slovákov si takúto prácu europoslancov a takéto fungovanie Európskej únie nepredstavuje. Panie a páni poslanci za Slovenskú republiku v Európskom parlamente, tí, ktorí zdvihli ruku za prideľovanie kontingentov utečencov, tak ako sa prideľuje neživý materiál, by mali byť uzrozumení s tým, že nezastupujú svoje frakcie, ale záujmy svojej krajiny a jej voličov. Pravda, ak ešte chápu Slovensko ako zvrchovaný štát a nie iba regionálnu administratívnu jednotku Európskej únie.

Proces rozpadu

Musíme si položiť aj otázku: Ako dokážeme integrovať pridelených imigrantov iného civilizačného okruhu, iného náboženstva, keď nevieme integrovať rómske obyvateľstvo, ktoré tu žije neprispôsobivé od 13. storočia?

Vo veľkých krajinách EÚ multikulturalizmus ako sociologický experiment neuspel, krok za krokom prerastá do medzicivilizačného boja a nikto, ani Merkelová, Cameron či Hollande netušia, čo ich čaká v najbližších rokoch a desaťročiach.

Spojené štáty sa pred ilegálnymi imigrantmi z Mexika chránia dobre stráženou, päť metrov vysokou železnou oponou s impozantnou dĺžkou 1 100 kilometrov. Aj Maďari plánujú postaviť vysoký plot na hraniciach so Srbskom, odkiaľ prichádzajú imigranti z Kosova po tisícoch. Ľudí z odtrhnutej mafiánskej republiky, protiprávne splodenej Západom, vyháňa z domova chudoba, veľká nezamestnanosť a neznesiteľná korupcia. Mnohí kosovskí Albánci by sa radi vrátili do Srbska, keby to bolo možné. V Srbsku zostať nemôžu, nuž utekajú cez Maďarsko s vidinou lepšieho života ďalej do Európy. Podľa nemeckej ambasády v Prištine Kosovo opúšťa ročne 300-tisíc ľudí, čo je asi šestina obyvateľstva. Obrovskú migračnú vlnu však nezastavia múry, ani železné ploty, ani strážne lode.

Európa stráca pôdu pod nohami podobne ako Rím pred pádom impéria. Vo veľkých krajinách EÚ multikulturalizmus ako sociologický experiment neuspel, krok za krokom prerastá do medzicivilizačného boja a nikto, ani Merkelová, Cameron či Hollande netušia, čo ich čaká v najbližších rokoch a desaťročiach. Migračné lavíny proces rozpadu európskej civilizácie ešte urýchlia. Hladné, ponižované národy podnecované náboženským fanatizmom sa dali do pohybu, len v komisiách EÚ a pridruženom parlamente to ešte nevedia. Možno je nádej, ale muselo by jej predchádzať spytovanie svedomia. V Ríme nebolo na to dosť odvahy. A v Európe?