GENERÁL VESTENICKÝ: OHRÝZANIE ZVRCHOVANOSTI SR OSTRO POKRAČUJE

Spojenie „piata kolóna“ vynašiel španielsky generál Emilio Mola v čase španielskej občianskej vojny. V roku 1936 velil vojsku, ktoré malo dobyť Madrid a skladalo sa zo štyroch skupín, po španielsky kolón. Generál vtedy novinárom oznámil, že ďalšou, „piatou kolónou“ sú ich sympatizanti vnútri Madridu, ktorí im s dobýjaním mesta pomôžu. Odvtedy sa za piatu kolónu považuje skupina ľudí, väčšinou minoritná, menšinová, navonok vystupujúca ako súčasť štátu, ktorá však zvnútra narúša jeho fungovanie, a jej aktivity zvyčajne smerujú k jeho oslabeniu v prospech zahraničného hráča. 

Generálmajor v.v Emil Vestenický podpredseda politickej strany Práca slovenského národa, www.psn.sk

 

GENERÁL VESTENICKÝ: OHRÝZANIE ZVRCHOVANOSTI SR OSTRO POKRAČUJE

 

Pozvoľné ohrýzanie zvrchovanosti Slovenskej republiky ostro pokračuje. Neskôr sa nadhodí okliešťovanie územia, až napokon v podobe uľahčujúceho zlomu hrozivých následkov, nastúpi likvidácia štátu. Podmienky na takýto proces vytvárajú naši politici podliehajúci móde liberalizmu s bohorovnou samozrejmosťou, ale žiaľ s pasívnou ľahostajnosťou, a tým vlastne podporou, veľmi významnej masy občanov. Akoby sa zabudlo, alebo skôr nechcelo pamätať na historické skúsenosti. Chápu už voliči koalície dnes ovládajúcej Slovenskú republiku, kam ich vyvolenci smerujú? Ťažká otázka? Možno. Odhadujem, že na koniec následkov spôsobených konaním ex-predsedu vlády veru nedovidí ani sám pán Matovič. Takže, traste sa občania pred následkami možností, ktoré sa pred vami črtajú z avíza vyslaného 2. júna 2020. Prosím, zamyslime sa všetci aj nad tým či si voliči, ktorí svojim výberom vo voľbách dali dnešnej koalícii takú silnú moc nad štátom, lebo to už nie je moc v štáte, uvedomujú čo nastvárali. Niektorí určite, iní ešte aj pod tlakom situácie zrejme váhajú. Ich vzájomný pomer odhadovať nebudem. O jednom som však presvedčený, doslova bytostne. Premiér SR má dbať o prospech SR a nesmie vytvárať predpoklady na jej úpadok ani len svojou účasťou na žiadnom podujatí spochybňujúcom oprávnenosť jej vzniku. A už vôbec nie na búraní základových kameňov. To sa prinajmenšom rovnako týka Trianonskej ako aj Parížskej mierovej zmluvy a vývodov z každej z nich.

„Naša“ piata kolóna

Príkladom piatej kolóny boli sudetskí Nemci z čias prvej ČSR, ktorých lojalita k hitlerovskému Nemecku pomohla k Mníchovu a napokon i k vojne. A dnes do piatej kolóny možno pokojne zaradiť predstaviteľov najväčšej z našich národnostných menšín, totiž maďarskej.

Dali o sebe vedieť už v roku 1993 pri vstupe Slovenska do Rady Európy. Vtedy vypracovali žiadali okrem iného „zrušenie platnosti diskriminačného prezidentského dekrétu z obdobia 1945-1948 a zákonmi a reštitúciou zmierniť (jeho) negatívne následky.“ Pri 60. výročí vyhlásenia Košického vládneho programu (apríl 2005) žiadali, aby sa NRSR v mene slovenského národa ospravedlnila za (údajné) postihnutie časti obyvateľstva maďarskej národnosti orgánmi obnovenej ČSR v rokoch 1945-1948. Ak k týmto oficiálnym programovým proklamáciám prirátame vyjadrenia Miklósa Duraya, ktoré predniesol na konferencii Európske modely autonómie v roku 2006, že SMK sa uberá „podľa vzoru Kosova“, je zrejmé, že strategickým cieľom „našej“ piatej koĺóny je porušenie územnej celistvosti Slovenskej republiky. SMK má vypracovaný projekt autonómie južného Slovenska a dala ho na vedomie aj maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, pričom autonómny útvar na slovenskom juhu by mohol dostať názov „Región Horného Uhorska.“ A neváhala ho predložiť aj Matovičovi, keď ten na sté výročie Trianonu hostil sto menšinových Maďarov.

Jedným z ďalších dejstiev nekonečnej „drámy“ v podaní „našej“ piatej kolóny bolo odhalenie pamätníka „deportovaným maďarským rodinám po druhej svetovej vojne“, ktoré sa udialo 2. augusta v Šamoríne. Ako uviedol Denník N, dielo, ktoré vzniklo pri príležitosti 76. výročia vydania tzv. Benešových dekrétov, „znázorňuje železničnú stanicu s kamennými kufríkmi a je prácou známeho maďarského sochára z južného Slovenska Györgya Lipcseyho, ktorý je autorom mnohých verejných pomníkov v mestách a obciach južného Slovenska.“ Z toho istého prameňa vieme, že Eduard Beneš vydal 2. augusta 1945 dekrét, ktorým zbavil štátneho občianstva nemeckých a maďarských obyvateľov Česko-Slovenska, čím sa „začalo trojročné obdobie bezprávia, keď zatvorili maďarské a nemecké školy, zakázalo sa používanie maďarčiny a nemčiny na verejnosti a konali sa deportácie menšinového obyvateľstva.“

Neboli to „deportácie“, ale výmena

Lenka Mayerová, šéfredaktorka Extra plus

 

VLASTIZRADNÁ VLÁDA

 

Isto si spomínate na nedávne udalosti z 2. júna 2020, keď ex-premiér Igor Matovič zvolal tajné priateľské stretnutie na Bratislavskom hrade pri príležitosti 100. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy a Dňa národnej spolupatričnosti. Týmto stretnutím, kde bolo 100 osobností patriacich výlučne k maďarskej menšine prekročil všetky hranice „lojálnosti“ k Slovenskej republike. Maďari neváhali a Matovičovi, zástupcovia SMK rovno predložili niekoľko požiadaviek. „Uznanie Maďarov za svojbytný politický národ v rámci Slovenska. Vytvorenie Maďarského okolia, ktoré by spravovali Maďari prostredníctvom svojich volených zástupcov, ďalšou je jazyková požiadavka, aby mali možnosť na úradoch, na súdoch ako úradný jazyk používať maďarčinu. Doslova sa v memorande píše, že žiadajú jednu, slobodnú, konštitucionálnu vlasť a v nej slobodu, rovnosť a bratstvo národov! Títo predstavitelia žiadajú, aby sa zmenila preambula Ústavy SR a uznala maďarskú národnú komunitu za štátotvornú. Zsolt Simon vládnej koalícii a Igorovi Matovičovi odkázal cez sociálnu sieť, aby nepremárnili politickú šancu a zmenili preambulu z „My, národ slovenský“ na „My, občania Slovenskej republiky“. Ex-premiér Matovič povedal, že z osobného hľadiska vníma, že Maďarov môže bolieť Trianon, ale vyzval na budovanie južného Slovenska a podal ruku na to, aby spoločne vytvorili národnostný program vlády spolu s Józsefom Berényim. Prešiel rok a maďarskí štátni predstavitelia minister zahraničných vecí Péter Szijjártó a predseda parlamentu László Kövér, navštevujú slovenské mestá akoby sa ani nenachádzali na území Slovenskej republiky. Nuž potvrdzuje sa staré – kto ustupuje prehrá! Netreba zabúdať, že uzdu povolila bývalá koalícia, v ktorej sedel lišiak Béla Bugár, ktorý cez priateľstvo s predsedom SNS Andrejom Dankom dosiahol kultúrnu i školskú autonómiu a dnes sa na našom území maďarskí štátni predstavitelia preháňajú ako Nemci cez vojnu.

 

Národné sily na politickej scéne sú v totálnom rozklade vinou nekonečnej nadutosti a bohorovnosti niektorých jej lídrov. Smutný je však aj fakt, že tí, ktorí zakladali túto republiku, sa pozerajú na jej likvidáciu protislovenskými silami. A keby len to, svojím konaním pomáhajú ešte viac trieštiť národnú scénu. Mnohí z vás nám píšete, telefonujete do redakcie, že sa už nemôžete pozerať na likvidáciu republiky. Hovoríte, že Extra plus vám je nádejou v týchto časoch. Vaša priazeň nás, samozrejme, teší, no nestačí to na zvrátenie prebiehajúcej demontáže štátu. Ak vám záleží na Slovensku, priložte ruku k dielu, pridajte sa na stranu tých, ktorým úprimne leží na srdci samostatnosť, zvrchovanosť, územná celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc SR a najmä k tým, ktorí majú čistú košeľu a nesedeli tridsať rokov na politických stoličkách. Pridajte sa k tým, ktorí presadzujú zvrchovanú Slovenskú republiku, kde bude pánom každý občan z tradičnej rodiny, uznávajúci kresťanské i sociálne hodnoty, vážiaci si právo, spravodlivosť, presadzujúci poctivú prácu, z ktorej sa po koronových časoch ľahko môže stať nedostatkový tovar. Pridajte sa k tým, ktorí budú pracovať v prospech Slovenskej republiky a nie v prospech cudzích mocností, alebo iného štátu, pretože sa nám ľahko môže stať, že nám vlastné územie ukradnú spod zadku. 

V skutočnosti však nešlo o „deportácie“, ale o výmenu obyvateľstva, a to na základe dohody ČSR s Maďarskom z roku 1946, na vzniku ktorej sa významne podieľal vtedajší štátny tajomník zahraničných vecí Vladimír Clementis (a aj to mu prinieslo „povraz“). Z Maďarska prišlo 71 787 slovenských krajanov a počet odsťahovaných Maďarov zo Slovenska dosiahol 89 660. Na túto dohodu nadviazal protokol, prijatý na Štrbskom Plese 25. júla 1949, ktorý definitívne upravil majetkové otázky medzi ČSR/Slovenskom a Maďarskom. 

Napriek tomu dochádza od roku 1993 k spochybňovaniu dekrétov zo strany „našej“ piatej kolóny, a to aj na medzinárodných fórach. Dekréty sa dostali na rokovanie orgánov EÚ už niekoľkokrát. V roku 2002 vystúpil v Európskom parlamente aj maďarský premiér Viktor Orbán s tým, že dekréty nie sú v súlade s právom EÚ. Nedávno, 26. januára 2021 sa na jednom z výborov EÚ nanovo rokovalo o „Benešových dekrétoch“, pričom za vyšetrovanie Slovenska hlasovali už len „Sorošovi“ Maďari, zatiaľ čo Maďari z Orbánovho košiara nie. Revanšisti chcejúci za každú cenu odškodnenie – ktovie koľko miliárd eur, majetky a občianstvo(?), dôvodia akýmsi „historickým dlhom“ Slovenska, ktoré sa bráni vydávaniu majetku, zabaveného pred 70 rokmi. Majú teda Maďari v Karpatskej kotline „právo na odškodnenie“ – to je názor „karpatskej šľachty“ z Nových Zámkov. 

Pokiaľ ide o tzv. Benešove dekréty, od roku 1940 vydávala exilová „československá vláda“ dekréty (treba uviesť, že na Slovensku od prechodu frontu vydávala svoje Nariadenia SNR až do októbra 1945). Išlo o viac ako 140 právnych noriem, ktoré sa týkali rôznych oblastí spoločenského života, a všetky boli dodatočne schválené Dočasným národným zhromaždením v Prahe. (Jedným z dekrétov bola zrušená Slovenská národná banka.) 

Sú pochybnosti, či sa Slovensko (spolu s Českom) ubráni následkom, ak sa podarí zrušiť „Benešove dekréty“, lebo vedenie Slovenska od marca 2020 sa – napríklad aj v Bezpečnostnej stratégii – týmto problémom vôbec nezaoberá. Skôr naopak. Lebo hoci v parlamente nie je žiadna strana maďarskej národnostnej menšiny, menšinoví poslanci však v NRSR „anonymne“ sedia a činia sa. Napríklad György Gyimesi, ktorý do parlamentu kandidoval za OĽaNO ešte ako Juraj Gyimesi. V marci 2021 sa ako poslanec bez mandátu vlády stretol v Komárne a rokoval s maďarským ministrom zahraničných vecí Pétrom Szijjártóom o dvojakom občianstve. Keď minister zahraničia Korčokobvinili Gyimesiho z porušenia programového vyhlásenia vlády, Gyimesi obvinil Korčoka zo šovinizmu a prirovnal jeho rétoriku k mečiarizmu. Ten istý Gyimesi sprevádzal Matoviča v Maďarsku, keď už zastával funkciu ministra financií a nevzal so sebou zástupcov slovenskej diplomacie, lebo: „Neúčasť zástupcu slovenského veľvyslanectva bola predpokladom úspechu“(?!). Nielen v tomto prípade je správanie sa Matoviča prinajmenšom čudné. 

Zdá sa, že maďarská strana „diplomaticky“ využíva vnútrokoaličné rozpory na Slovensku, ale aj „diplomatické prešľapy“ Matoviča. Patrí sem aj kauza nákupu a vrátenia ruskej vakcíny Sputnik V, kauza „van tajm, next tajm“, čím odštartoval celoplošné testovanie (zrejme na želanie Merkelovej), či infantilné správanie pri francúzskom prezidentovi Macronovi.

Korčok nie je Clementis

Ako sa dozvedáme, pamätník dalo postaviť mesto Šamorín, mládežnícka organizácia SMK Via Nova a miestne občianske združenia (ktoré?). Na jeho slávnostnom odhalení sa zúčastnili okrem miestnych aj predstavitelia Maďarska, a hlavným rečníkom bol predseda maďarského parlamentu László Kövér, ktorý hovoril o historických krivdách voči Maďarom. Predstavitelia slovenskej vlády neboli prítomní. 

Nuž nemá pravdu podpredseda slovenského parlamentu Juraj Blanár, že Maďari spochybňujú povojnové usporiadanie Európy? A že využívajú pritom vajatanie ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka, „ktorý sa doteraz viac staral o venezuelské či bieloruské záležitosti, vyhosťoval ruských diplomatov.“ Možno myslel Blanár na časy, keď skutočne slovenská vláda nevpustila 21. augusta 2009 do Komárna maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma na odhalenie sochy sv. Štefana. 

Köverova návšteva i reč sa však nepáčili ani šéfovi slovenskej diplomacie. V reakcii na jeho vyjadrenia požiadal maďarských predstaviteľov, aby vážili slová, nenarúšali zmier a rešpektovali Slovensko ako rovnocenného partnera. Že spôsob, akým najvyšší maďarskí predstavitelia neustále otvárajú historické otázky, je v rozpore s deklarovanou snahou Maďarska o dobré bilaterálne vzťahy. Korčokovo ministerstvo v tejto súvislosti zaslalo Maďarsku diplomatickú nótu, v ktorej žiada, aby maďarská strana postupovala v zmysle zaužívaných a štandardných diplomatických postupov a vopred informovala slovenskú stranu o účele návštevy svojich štátnych predstaviteľov.

Pravda je, že vstupovanie a vystupovanie maďarských politikov na území Slovenska s požiadavkami spochybňujúcimi povojnové usporiadanie Európy, nemožno neodsúdiť. Korčok však nie je Clementis, a preto vyvstáva otázka, či nemožno za jeho „ráznym vyjadrením“ na maďarskú stranu vidieť aj osteň, ktorý by mal „vyfučať“ Vyšehradskú štvorku?

Maďarská fajta je neoblomná

Podľa Blanára je „dlhodobo maďarské vnímanie histórie príliš jednostranné voči iným národom“ a sofistikovaným spôsobom „spochybňujú povojnové usporiadanie Európy aj so vznikom samostatných národných štátov.“ A aj politika Viktora Orbána, pevného ochrancu práv Maďarov, je rafinovaná. Ten 6. júna 2020 pri stom výročí Trianonu, teda vymedzenia južných slovenských hraníc, rečnil na slovensko-maďarskej hranici pri Slovenskom Novom Meste a záujem Maďarska o Slovensko z jeho reči priam sršal. Odkryl svoje plány, z ktorých trčí maďarská chuť panovať nad inými. 

Doslova povedal: „Naša fajta je neoblomná, húževnatá a bystrá... Nasledujúce desaťročie nebude o úbytku a stratách, ale o rozmachu a budovaní krajiny... My sme tí, ktorí otočia osud Maďarska. Môžeme dúfať, že naša generácia, štvrtá generácia od Trianonu naplní svoje poslanie a Maďarsko privedie až k bránam víťazstva. Ale rozhodujúcu bitku musí vybojovať generácia po nás, piata generácia po Trianone... Začal sa návrat Maďarov do ich vlasti... Aby tomu bolo tak aj naďalej, rýchlo napreduje aj budovanie novej maďarskej armády. Sila kráča spolu so zodpovednosťou, a my si uvedomujeme bremeno našej zodpovednosti. Sto rokov trvajúca karanténa po Trianone sa skončila.“ 

Vtedy z našich politikov nereagoval nikto – iba autor ako donedávna predseda Matice slovenskej.