PROFESOR HUSÁR: SLOVENSKÁ EKONOMIKA JE V TROSKÁCH

Generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy Ministerstva financií SR Lívia Vašáková novinárom SME odpovedala na otázku, aká je jej vízia do roku 2026, keď sa plán obnovy skončí: „Mojím osobným úspechom bude, ak sa aspoň jedno z mojich troch detí rozhodne ostať žiť na Slovensku.“ V tom istom SME má Peter Schutz titulok: Guvernér v negližé a žiadny polexit s podtitulkom Zdá sa, že eskalácia politicko-spoločenského rozvratu bude jediným efektom reformnej jesene. Denník N má titulok Orbán si kupuje Slovensko. Elektrina pôjde hore aj po zásahu vlády, vyhlásil Sulík. Diaľnice sa predražujú, Kočner zanechal spúšť.

Profesor Jaroslav Husár vyštudoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Postgraduálne štúdium absolvoval na Jugoslavskom institute za ekonomska istraživanja – štúdium Úradu technickej pomoci OSN, je držiteľom diplomu s titulom magister z Ľubľanskej univerzity. Na Ženevskej univerzite študoval ekonometriu a makroekonómiu. Na študijno-prednáškovom pobyte bol v BEA vo Washingtone. Na základe konkurzu pracoval v EHK v Ženeve na projekte Komparácia krajín regiónu EHK na báze inut/output modelu. Ako expert Medzinárodného úradu práce OSN v Ženeve pracoval v Etiópii. Bol profesorom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Pravidelne prednášal na univerzitách v Taliansku v Neapole, v Nemecku v Halle, v Anglicku v Coventry, ale aj v Halifaxe v Kanade. Napísal šesť autorských kníh z ekonómie, veľké množstvo článkov v odborných časopisoch.

Vlajkové lode priemyslu

Pre mňa desivé slová. Práve preto musím spomenúť, že Ľubomír Olach v svojom diele o Imrichovi Karvašovi píše: „Ten obraz, keď ma prezident Tiso zavolal k sebe a ponúkol mi miesto guvernéra Slovenskej národnej banky, mám aj teraz pred očami… Po chvíli som sa spamätal a povedal som mu: ,Pán prezident, ja som ten najnevhodnejší typ na túto funkciu. Som slobodomurár, bol som posledným česko-slovenským ministrom obchodu, mám socialistické presvedčenie, moja manželka je Češka, evanjelička…‘,Pán profesor,‘ odvetil mi, ,toto všetko ja viem. Nechcem, aby ste robili politiku. To vám aj zakazujem. Chcem, aby ste svoje vynikajúce odborné vedomosti dali do služieb Slovenska. To, ako ste sa ako minister obchodu vedeli vyrovnať so stratou Sudet, ako aj ďalšie pozoruhodné hospodárske výsledky, vás bezpochyby plne kvalifikuje na guvernérske miesto. Takže, ešte raz sa vás pýtam, beriete to, alebo nie?‘“ Karvaš zabezpečil, že Česi platili za jednu slovenskú korunu sedem českých. Vyvoláva to hrdosť. Nuž zrejme to isté nemožno povedať o tom, ako sa dostal Peter Kažimír na guvernérske miesto. Jozef Makúch (bývalý šéf NBS) sa funkcie vzdal v prospech Kažimíra, ktorého prezidentka vymenovala a teraz ho vyzvala, aby zvážil svoj odchod. Nemôžem sa nevrátiť do minulosti. Za socializmu (bol som vyhodený zo strany aj z fakulty) sme mali vlajkové lode slovenskej ekonomiky ako Slovnaft Bratislava, Chemické závody J. Dimitrova, Matador Púchov, Duslo Šaľa, Chemlon Humenné, Chemosvit Svit, Chemolak Smolenice, CHZVP Nováky alebo Plastika Nitra. Tam pracovalo viac ako 50-tisíc zamestnancov, vysokokvalifikovaná pracovná sila, ale aj chemický priemysel mal silné vedecko-výskumné zázemie s približne 3 500 pracovníkmi, ako napríklad Výskumný ústav chemických vlákien Svit, Výskumný ústav organických syntéz Bratislava, Výskumný ústav spracovania a aplikácie plastických látok Nitra, Výskumný ústav petrochémie Nováky a ďalšie. Musím spomenúť Teslu Piešťany, kde vyrábali čipy, s ktorými máme dnes problémy. Ba nemôžem nespomenúť Teslu Vráble, ktorá ozvučila Moskvu.

Bohatosť vzťahov

Keďže som robil vo výskumnom ústave závlahového hospodárstva, musím spomenúť, ako sa prišli pozrieť na naše poloprevádzkové pokusné polia v JRD Lehnice Američania, Nemci a Francúzi. Brali si v máji vzorky plodín, či je pravda, že je taký potenciál úrody, ako o tom píšeme vo vedeckých článkoch, hoc boli v slovenčine. Každý zo spomenutých podnikov našej dedovizne riadil veľký odborník. Ale tých sme mali aj vo výskumných ústavoch. Výskum bol nasmerovaný na to, čo potrebovali výrobné podniky. Teda, napr. na rozvoj chemického priemyslu v SR, najmä chémie, na rozvoj drevospracujúceho priemyslu, celulózo-papierenského priemyslu, poľnohospodárstva, nábytkárskeho priemyslu, polygrafie, ale aj cestovného ruchu. Iba spomenuté podniky a ústavy indikujú potrebu obsiahnuť vedeckou ekonomickou teóriou obsahovú bohatosť vzťahov, súvislostí a javov ekonomického života. Viem to, lebo sme konštruovali ukazovateľ stupňa ekonomického rozvoja, ktorý bol založený na fyzikálnych jednotkách km, tony, kWh, ktoré vyjadrovali produkciu všetkých odvetví v SR. Bolo ich viac ako 75. Ten ukázal silu ekonomiky SR a zároveň aj ekonomickú silu všetkých okresov na Slovensku. O ničom takom dnes Lívia Vašáková nepíše. Nemá sa čím pochváliť?

Predchádzajúce úvahy som uviedol preto, že pri vstupe do EÚ sme nepočuli ani ekonómov EÚ, ani vládnych ekonómov SR, že EÚ chce zabezpečiť relatívne rovnocenné podmienky realizácie pracovnej sily národov a národností, ktoré žijú v EÚ. Ba vôbec nám vedci ekonómovia EÚ nepovedali hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania (Nemci nie sú na Slovensku ako elektromontéri). Pred vstupom žiadali od nás až 30 kapitol, ktoré sa pripravovali pod vedením ekonómov z EÚ. Prečo? A tak nemáme spomenutý priemysel a poľnohospodárstvo, iba autá.

Nerovnocenné podmienky

Potom, čo som uviedol vyššie, nevymysleli si v EÚ akési protirečenie medzi industriálnou úrovňou starých krajín EÚ a ekonomickou zaostalosťou strednej a východnej Európy? Ani v anglickej, ani vo francúzskej literatúre som nenašiel, aby sa ekonómovia Západu zaoberali, nazvem to „teoreticko-metodologickou expozíciou problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania“ v krajinách EÚ. Teda žiadne atribúty, príznaky medzioblastného ekonomického vyrovnávania. Totiž vyrovnávanie ekonomickej úrovne vystupuje v mnohostrannej zložitej podobe, čo naznačuje moja úvaha. Predovšetkým ako problém vyrovnávania medzi zaostalou, ako hovorí teória, oblasťou a vyvinutou oblasťou, alebo ako problém vyrovnávania medzi oblasťami. A vyššie spomenutá naša ekonomická orientácia a výsledky výroby aj na EXPO skôr dokumentujú, že sme mali rozvinutý priemysel. Nebolo lichotivé napríklad Kažimírovo lipnutie na funkcii. O švindľoch Deutsche Bank píše David Enrich v diele Dark Towers. Nerešpektovanie zákona kolobehu peňazí ECB rozhasilo ceny energií a stavebných materiálov. Poukázal som na naše bohatstvo odvetví a bohatstvo poznatkov našich ľudí. Mrzí ma, čo nám ponúkla EÚ, jej ekonómovia žiadali kapitoly. Viem, čo znamená porovnávať; poznám zložité metódy komparácie. Komplexnosť riešenia medzioblastných ekonomických problémov kladie zvýšené nároky predovšetkým na ekonomickú teóriu (neponúkli ju), vyžaduje od nej odpoveď na otázky, ktoré sú ozaj náročné (meranie zaostávania), koncepčne prepracovaného využívania zdrojov oblastí v záujme rozvoja ekonomiky, ktorá má uspokojiť potreby ľudí. Máme však niekoľko organizácií, ktorých úlohy sa križujú – RRZ, IFP, Útvar hodnoty za peniaze... Spomenuté inštitúcie by mal nahradiť Úrad pre hospodársku stratégiu a plán. Nevieme si totiž uctiť dedovizeň, ktorá predstavuje okrem miesta žitia a bytia našich starých otcov a materí najmä všetko to, čo tu pre nás naši predkovia zanechali a o čo sa musíme starať, aby sme to my zanechali pokoleniam po nás. Teda nejde iba o relatívne rovnocenné podmienky realizácie pracovnej sily v EÚ.