SLOVENSKO SMERUJE K UKRAJINSKÉMU ZDRAVOTNÍCTVU

Zdravotníctvo je už takmer dva roky najsledovanejším rezortom a nech už si o pandémii koronavírusu každý myslí, čo chce, odhalila obrovské rezervy, ktoré v tejto oblasti máme. Jedným z problémov je enormný odliv lekárov, sestier a zdravotníckeho personálu do zahraničia. Dôvodom sú najmä nízke platy. Mnohí vkladali nádej do ministra Vladimíra Lengvarského, lekára, ktorý by mal o problémoch v rezorte vedieť všetko. Po predložení návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rok sa však spustila lavína hnevu a znechutenia. Zdravotníci apelujú na vládu, aby sa spamätala a rozpočet prehodnotila. Minister financií Igor Matovič však len krčí plecami – nikto podľa neho nedostal nič navyše.

Odliv mozgov bude pokračovať

Podľa ministerstva financií dosiahnu výdavky zdravotníctva v roku 2022 úroveň 6,38 miliardy eur, čo znamená medziročný rast o 411 miliónov eur oproti schválenému rozpočtu v roku 2021. V oblasti liekov rozpočet počíta s vynaložením približne 57 miliónov eur s cieľom zrušenia doplatkov pre vybrané skupiny obyvateľstva a na zabezpečenie inovatívnej liečby. Na dobeh zdravotnej starostlivosti, ktorá bola odložená pre pandémiu, je vyčlenených 100 miliónov eur. Prostriedky na úrovni 125 miliónov eur umožnia dofinancovať zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR. Zároveň sú vo výdavkoch zahrnuté aj prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti v celkovej sume 219,9 milióna eur.

Slovenská lekárska komora považuje návrh rozpočtu na rok 2022 za výsmech politikov, ktorí rozprávali o význame a obetavosti lekárov a ostatných zdravotníkov v období pretrvávajúcej pandémie. Chýbajúce financie, ako aj zníženie platieb za poistencov štátu budú viesť k ďalšiemu odchodu lekárov a sestier do zahraničia. Rovnako sa obávajú odchodu študentov medicíny, ako aj poklesu záujmu mladých ľudí o štúdium zdravotníckych odborov.

Titanic

Rovnaký názor má i Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb, podľa ktorého sa aktuálnym návrhom štátneho rozpočtu vzďaľujeme vyspelým krajinám a naše zdravotníctvo sa potápa ako Titanic smerujúc k východu a juhu Európy. Podľa predsedu zväzu Antona Szalaya je návrh dokonca v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Najviac kritizuje fakt, že nepočíta s krytím zákonného nárastu tarifných platov od 1. januára 2022, čím ohrozuje už aj tak krehkú situáciu súvisiacu s nedostatkom zdravotníckych pracovníkov. Tí už teraz odchádzajú za prácou najmä do Českej republiky, Maďarska a Poľska, teda krajín, ktoré si uvedomili nevyhnutnosť a dôležitosť zdravotnej starostlivosti. „V období, keď denne počúvame o tretej vlne pandémie, ktorá plní nemocničné lôžka, keď je dlhodobo nedostatok personálu, keď sú ľudia vyčerpaní, psychicky vyhorení a zvažujú čo najskorší odchod z našich nemocníc, je to v podstate eutanázia na vlastnom národe,“ doplnil Szalay. „Spamätajte sa a smerujte napríklad platby štátu za svojich poistencov k úrovni päť percent, ktorú požadujeme celý rad rokov. S týmto rozpočtom sa nedá očakávať kvalitná a dostupná zdravotná starostlivosť občanom Slovenska. Myslite na to, že i vy osobne ste potenciálnym pacientom a raz budete potrebovať zdravotníkov, ale už tu nebudú,“ dodal Szalay. Súhlasí s ním aj prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko, podľa ktorého nás čaká apokalypsa. „Loď, ktorá sa volá slovenské zdravotníctvo, a ktorá donedávna chcela plávať po prúde s Českou republikou a Poľskom, otáčame proti prúdu a smerujeme k ukrajinskému zdravotníctvu,“ povedal.

Lengvarský sklamal

Ozvali sa i zdravotnícki záchranári, ktorých sklamal minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. V minulosti im sľúbil zvýšenie platov, no zdá sa, že vo výsledku zarobia ešte menej. „Našou požiadavkou bolo zvýšenie koeficientov pre záchranárov v objeme približne 12,5 milióna eur na rok 2022,“ upozorňuje prezident Slovenského zväzu zdravotných záchranárov František Majerský. „Ak nedôjde k zvýšeniu, mzda záchranára porastie v roku 2022 o 3,75 percenta, čo pri štvorpercentnej inflácii znamená, že zarobí ešte menej ako v roku 2021. A to uprostred tretej vlny pandémie,“ dodáva Majerský. „Personál v zdravotníctve čelí kríze, ktorá je tu už roky a pandémia ju len prehĺbila. Našim záchranárom a rovnako všetkým zdravotníkom nestačí len tlieskať a prijímať kytice od ústavných činiteľov. Je potrebné im vytvoriť podmienky, aby tu ostali žiť a pracovať. Vystaviť ich pandémii a následne ich nechať pracovať za reálne nižšiu mzdu ako pred rokom nie je cesta,“ upozornil Majerský.

Reforma nemocníc vyľudní regióny

V uplynulých týždňoch sa vo veľkom skloňuje i reforma nemocníc. Jej hlavným motívom nie je ich rušenie, ale špecializácia. Koncové nemocnice budú teda len tri až štyri, na komplexnej úrovni bude fungovať osem až desať nemocníc, na regionálnej dvadsaťosem až tridsaťdva a na komunitnej bude neregulovaný počet. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že ľudia už dnes pri plánovaných zákrokoch preferujú cestovanie za kvalitou, ak vedia, kde ju nájdu. Mnohé mestá však nesúhlasia. „Pokiaľ táto nemocnica mohla na začiatku 19. storočia slúžiť zhruba 3-tisíc až 4-tisíc obyvateľom, prečo nemôže slúžiť dnes, keď ju potrebuje 8-tisíc obyvateľov mesta Krompachy a zo spádovej oblasti ďalších 50-tisíc ľudí?“ Pýta sa primátorka Krompách Iveta Rušinová. „Aj keď ministerstvo hovorí, že žiadna nemocnica nezanikne, iba sa transformuje, dovolím si tvrdiť ako lekár, že zánik akútnych lôžok bude znamenať zhoršenie dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti,“ povedal člen parlamentného výboru pre zdravotníctvo Richard Raši. „Hnilecký región je znevýhodnený, lebo je tu vysoká nezamestnanosť. Bude mať vyššiu zamestnanosť, keď ani blízku krompašskú nemocnicu nebudeme mať? Mladí ľudia tu nebudú chcieť žiť,“ dodal starosta obce Margecany a poslanec Košického samosprávneho kraja Igor Petrik. Mnohí sa pýtajú, o čo tejto vláde ide a kam až dovedie Slovensko jej amaterizmus. Niekedy sa dokonca zdá, akoby Slovensku škodila naschvál a o to desivejšie to je v spojitosti s jedným z najdôležitejších rezortov každého štátu.