KĽÚČ K DEJINÁM SLOVANOV (1)

Alanov súčasná historiografia charakterizuje ako indoeurópske kmene iránskeho pôvodu. Viacerí starovekí autori ich radia medzi Skýtov, Ammianus Marcellinusje konkrétnejší a uvádza, že pochádzali od Massagetov a dodáva, že nevedia, čo je otroctvo, pretože „všetci sú splodení z urodzeného semena“. Sú urastenía pekní, majú stredne plavé vlasy, naháňajú strach už svojím pohľadom. Vďaka ľahkým zbraniam sa pohybujú šikovne a rýchlo.

Podľa Hérodota boli Massageti pôvodom skýtske kmene, uctievali slnko, boj viedli na koni aj pešo. V boji používali oštepy, šípy a ich obľúbenou zbraňou boli bojové sekery zvané sagaris. Na výrobu zbraní a brnenia používali len meď a zlato. Kraj Massagetov Hérodotos kladie na východ od Kaspického mora, do oblasti povodia rieky Syrdarja východne od Aralského jazera.

Matthia Meccouita píše, že Alani, Vandali, Svévi a Burgundi pochádzali z poľských zemí a hovorili jedným a tým istým poľským alebo slovanským jazykom.

Naproti tomu Ammianus Marcellinusopisuje Alanov vedľa Massagetov a tých vedľa kmeňa menom Aremfai. Kmeň menom Aremfai identifikuje pomerne presne. Na ich území sa končia Rhipaiské hory (Tatry – Bieščady) a obtekajú ho rieky Chronios (Hron) a Bisula (Visla). Obyvateľstvo tejto krajiny charakterizuje ako ľudí spravodlivých, známych svojou prívetivosťou. Presne na tomto území severného Slovenska a juhovýchodného Poľska sú v neskoršom období zaznamenaní Bieli Chrobati. Ich meno je identické s deformovaným zápisom Aremfai, pôvodne Charembai – Chareb(ai) – Chrob(ai).

Symbol rozvodia

Na prvý pohľad sa črtajú dve odlišné lokality s obyvateľstvom rovnakého mena. Massageti v oblasti Aralského jazera a Massageti na území historického Mazovska. V historiografii to však nie je nič ojedinelé. Je veľmi pravdepodobné, že tieto lokality obývalo rovnaké etnikum, pričom jedna z lokalít bola krajinou pôvodu. Názvy „massa-geti“ (maza-geti) a „mazov-sko“ majú rovnaký etymologický pôvod v tvare slova „maz“. Maz je označenie pre blato, bariny a Mazovsko je meno barinatej krajiny. Rovnaký charakter krajiny Massagetov v Ázii opisuje aj Hérodotos. Sulimierski nám pripomína, že meno Massageti pochádza od slova označujúceho rybu. Je zaujímavé, že toto slovo „massa“ je identické so sanskritským „matsya“, v rovnakom význame – ryba. Tento text „massa“ v tvare „MACCIUS“ nachádzame aj na minci typu Biatek, ktorá bola nájdená výlučne na území dnešnej Bratislavy. Minca MACCIUS je známa tým, že je na nej zobrazený vlk, z ktorého pysku vyvierajú dva pramene – symbol rozvodia. Na druhej strane je zobrazený úhor – ryba. V súlade s doposiaľ uvedeným nebude náhoda, že v rámci územia Poľska má práve oblasť Mazovska najvyššiu koncentráciu toponymických názvov nesúcich meno úhor, po poľsky węgorz (čítame „vengož“).

Povedľa „mazovských“ Massagetov, v súlade s výpoveďou Ammianusa, umiestňuje Alanov do oblasti prameňov Dnepra, Volgy a Západnej Dviny aj Ptolemaios. Kraju dominuje Valdajská vrchovina (Volchonský les), ktorú on nazýval Alaunské vrchy, a vedľa nich žijúci národ Alanov.

Ideologické zásahy

Pôvod Alanov v týchto končinách potvrdzuje aj Mavro Orbini, ktorý uvádza: „O pôvode Alanov napísal Pietro Crusber vo svojej práci o severných národoch, kde poznamenáva, že boli venedským alebo slovanským plemenom. To isté potvrdzuje i Matthia Meccouita v 13. hlave I. knihy, kde píše, že Alani, Vandali, Svévi a Burgundi pochádzali z poľských zemí a hovorili jedným a tým istým poľským alebo slovanským jazykom. O tom píše i Geremia Russo vo svojich letopisoch. Giambulari a Irenico potvrdzujú, že Česi (Bohemi) vzišli zo spomenutých Alanov, ktorých Carlo Vagriese nazýva slovanským plemenom.“

Spojenie Čechov s Alanmi možno vidieť v povesti o Čechovi a jeho bratovi menom Lech. Obaja so svojimi družinami žili Charvátskej zemi pri rieke Visle, čiže v Chrobatii. Východnú časť územia Chrobatov tvorila Halič, kde sídlili Alani a severne bolo Mazovsko s tam žijúcimi Massagetmi. Ako je známe z povesti, Čech opustil krajinu a usídlil sa v Bohemii.

Stredoeurópsky pôvod Massagetov a Alanov potvrdzuje i Prokopios z Kaisareie uvádzajúci, že rímsky vojvodca Belisar bol pôvodom z tej časti Germánie, ktorá sa nachádza medzi Thrákiou a Ilýriou, teda z oblasti trojuholníka: Panónia – Matra – Biharsko. K tomuto dodáva: Aigan, jeden z jeho veliteľov, bol z rodu Belisarovho a pochádzal z krajiny Massagetov, ktorí sa teraz nazývajú Huni. Samotné meno Belisar má slovanské meno prameniace v slove „beli“ (biely) alebo „beliš“. Priezvisko Beliš a jeho deriváty sú dodnes frekventovaným menom na východe Slovenska.

Meno obľúbenej zbrane Massagetov, bojovej sekery zvanej sagaris, je foneticky identické so slovanským slovom sekera. Táto bojová sekera bola typickým prvkom kultúry šnúrovej keramiky, rozkladajúcej sa na rozľahlých územiach strednej Európy, v ktorej centre sa nachádzalo Mazovsko. Bojová sekera ako prvok hmotnej kultúry našich predkov je ďalším čriepkom, ktorý poodhaľuje nešťastné ideologické zásahy na poli historiografie.

Identita pojmov

Meno Alanov podľa Ammianusa pochádza od názvu hôr a zároveň dodáva, že kedysi sa volali Massageti a Albani. Slovo Alba, odvodené od ich mena Albani, je výraz, ktorý sa naozaj používal na pomenovanie pohorí (napr. Alpy). V latinčine „alba“ značí biely a takéto meno možno vnímať aj v spojení so zasneženými – bielymi štítmi vrchov. Lenže v mene Alani, respektíve Halani, ako ich nazýva Ammianus, na prvý pohľad nijakú horu nevidieť. Ak však vezmeme do úvahy častú deformáciu pôvodných slovanských slov, ktoré pri latinskom zápise strácajú počiatočný znak, nejasný obraz nadobudne presné kontúry. Vložením „B“ na začiatok dostaneme totiž slovanské slovo „Belani“, ktoré je pojmovo identické s latinským „alba“, od ktorého pochádza ich iné meno – Albani.

Giambulari a Irenico potvrdzujú, že Česi (Bohemi) vzišli zo spomenutých Alanov, ktorých Carlo Vagriese nazýva slovanským plemenom.

Je očividné, že meno Alan – Alani má slovanský pôvod. Ten je čitateľný nielen v samotnom mene „biely“, ale aj stavbou koncovky „-an“, respektíve „-ani“ (Belani – Alani). Ammianusov tvar „Halani“ má veľmi blízko ku gréckemu slovu Χέλι (xéli), čo v preklade značí úhor. Úhor je ryba a hovorili sme, že na území mazovských Massagetov je vysoká koncentrácia toponymických názvov nesúcich meno úhor. V súvislosti s tým vieme, že meno Massageti pramení v mene ryby a Alani predsa pochádzali od Massagetov! Tento vzťah „úhor – biely“, ktorý niesli v svojom mene Alani, sa v tvare aal (Ala-ni) dochoval aj v dnešnej nemčine v rovnakom význame – úhor. Grécke slovo xéli: úhor – hada pripomínajúcu rybu nachádzame i u súčasných kaukazských Alanov v slovách xilag, xelage, xelun, yelgina, uallon. Tieto alanské slová však už neoznačujú rybu úhora, ale tvarovo príbuzného hada – zmiju. V osetskom digorskom dialekte xælagæ (zmija) vyplýva zo slovesa xelun – plazím sa. Nuž a úhor je ryba, ktorá sa plazí po zemi. Podobnosť s osetskou formou naznačuje i bulharské хлъзгам се (kĺžem sa). Bulharský výraz chala označuje mýtické, rozprávkové zviera, spravidla opisované ako ohromný, plazu podobný drak.

Spriaznenosť s rybami

Berúc do úvahy túto etymológiu, môžeme povedať, že slovenský ekvivalent mena Alani bude tvar Uhri, alebo azda ešte výstižnejšie Bieli Uhri. Je iba náhoda, že slovenské slovo „úhor“, ktorým boli pomenovaní Uhri, „pochádza od názvu hôr“, ako hovorí Ammianus, teda od samotného slova „hor – hora“? Slovo úhor je pomenovanie ryby, ktorá bola charakteristická pre horské oblasti európskeho rozvodia. Ryby, ktorá sa plazila po vlhkej tráve horou, teda „u hory“. Túto rybu plaziacu sa horou bolo možné nájsť napríklad na rozvodí v Suebskej Hure (dnes Jura), v podhorí Tatier (Šuňava, Šoldov), ale aj v Alanských vrchoch (Valdajská vrchovina). Na rovinách na strednom toku rieky Visly, medzi Tatrami a Alanskými vrchmi, na hranici rozvodia, sídlili aj európski Massageti. Ako nám zaznamenali starovekí autori, celú túto oblasť obývali biele, vojnou pobláznené kmene. Spriaznenosť Masagetov – Alanov s rybami musela byť kedysi naozaj mimoriadna, pretože poznačila mnohé európske jazyky. Meno mazovskej rieky Visla sa v tvare „viš“, respektíve „fiš“ dostalo do jazykov západnej Európy vo význame „ryba“. Naproti tomu Maďari pre pojem ryba používajú nedeformovaný tvar „hal“, podľa mena „Halani“, ktorý spomenul v súvislosti s Alanmi Ammianus. Skrátenú formu v tvare „aal – eel“ nájdeme však aj v mnohých európskych jazykoch. Tieto už slúžia na pomenovanie konkrétneho druhu ryby, u nás známej ako „úhor“.

Dokončenie v nasledujúcom čísle