STOPKA: ZASTAVME BAŠOVANIE MATOVIČOVCOV

Chamtivosť a nenávisť sa nedá láskou poraziť.

Preto poctivec žobre a nadúva sa pýchou parazit.

Kedysi dávno mi priateľ pri hodnotení možností spoločenského odporu pripomenul slová klasika, ktoré uvádzam ako motto. Dnešná vládna koalícia už nastvárala priveľa rizikových situácií, ktorých naplnenie a z nich plynúce škody sú ešte len pred nami. Napätie, ktoré svojím konaním vláda vyvoláva, sa časom netlmí, ale stupňuje. Je na podivenie, že je to práve opozícia, ktorá búrku z konania vládnej koalície zažehnáva. Snaží sa búrke predísť upriamením pozornosti voličov na konanie nového referenda. Síce s tým istým cieľom, odstrániť vládu Matovičovcov, ale s prípravou dôslednejšie sústredenou na mocenské a právne možnosti jeho marenia.

Mainstreamová propaganda

Pravda je, že riešenie každého problému sa začína jeho pomenovaním a opisom jeho podstaty. Jedno i druhé sa už u nás vykonalo zásluhou masmédií a autorov označovaných za konšpirátorov, ale hlavne vzájomnou výmenou informácií medzi ľuďmi, ktorých myseľ je natoľko jasná, že odmietajú byť poslušným psíkom manipulátorov. Na pripomenutie si zopakujme aspoň časť z toho časovo najbližšieho, čo ľudia už vidia tak jasne, že to nemožno zamaskovať či prekrútiť ani nahlúplymi frázami propagátorov. My, Slovenská republika, s oficiálne známym štatútom chudobnejšieho člena EÚ, podporujeme vojnu na Ukrajine ešte aj darmi toho, čo nám ohrozujúco chýba. Na príklad môžeme menovať protilietadlové systémy, vrtuľníky, obrnenú techniku, kanóny, muníciu, zdravotnícky materiál, a to nie je ani zďaleka všetko. Slovenský občan podporuje vojnu na Ukrajine nanúteným platením umelo zvýšených cien už aj takého tovaru ako potraviny, nafta, benzín, energie vôbec, pričom cena sa mení diktátom predstaviteľov EÚ, pod nátlakom USA a ich NATO. Nie je nezmysel, aby ten chudobnejší zo spoločenstva znášal škody spôsobené nadnárodnou štruktúrou a tá bohatla ďalej? Nie je nezmysel, aby ten chudobnejší v EÚ či v NATO veľkoryso rozdával obrovské dary, zatiaľ čo ten, ktorý to všetko spôsobil, udeľuje tvrdo podmieňované a dobre poistené pôžičky tomu istému režimu na Ukrajine, na ktorom sa bezohľadne a dávno nabaľuje? Mainstreamová propaganda nám popri tom podsúva predstavy, ako na nás a všetkých okolo ešte vraj doplácajú. Nevynášajme na svojich pleciach do nebies tých, čo sankcie vymysleli a nastolili. Nechajme ich, nech sami za ne zaplatia, lebo oni z nich ťažia a nás poškodzujú.

Vazali Bruselu a Washingtonu

Už nielen proroctvá naznačujú, ale aj racionálne prognózy dokazujú, že príde realita, ktorú mainstream skrýva, dnešná vládna koalícia ju pred verejnosťou tají a v svojich postupoch ignoruje, škodoradostne kalkulujúc, že to hodí na plecia svojich nástupcov. Tej realite nová generácia politikov neunikne. Bude ju musieť znášať a štátu príde zaplatiť. Ale čím? Ďalším letiskom Sliač či novou nekontrolovateľnou základňou na našom území? Zlatými baňami, uránovými ložiskami, čistou vodou, masou vyvážaného dreva, exportom ľudských mozgov...? O čo neskoršie sa ľudia zbavia nedôstojnej štátnej moci, o to bude cena platenia vyššia. To hádam pochopili i tí, ktorí hľadajú iné cesty odstránenia občianskej nespokojnosti, než je nabiehajúce referendum. Môže to byť až deštrukcia štátu so všetkým, čo s tým súvisí. Predstavu následkov nám ponúka sama história nášho národa.

Na čele politických síl, usilujúcich sa zastaviť bašovanie Matovičovej vládnej koalície cestou referenda, stojí politická strana Smer – sociálna demokracia na čele s Robertom Ficom, respektíve to skalné, čo z nej zostalo po Pellegriniho odchode. Cieľ je v podstate taký istý, aký malo verejnosťou vysoko podporené konanie referenda, zmarené prezidentkou Čaputovou pomocou ústavného súdu. Osud predošlého pokusu o nápravu stavu v štáte z iniciatívy občanov ukazuje každému pozorovateľovi, aké obštrukcie sú schopní vyvinúť dnešní mocipáni v SR, aby si udržali opraty od chomúta nasadeného slovenskému občanovi. Hoci dostali len dočasný mandát na výkon moci, sami sa povýšili na „vlastníkov“ moci. Verte mi, keby za nimi stála iba domáca voličská základňa, čo sa v demokracii považuje za samozrejmé, už by boli dávno vyhodení z parlamentu, prinajmenšom na uličnú dlažbu. Na tomto príklade sa jasne ukazuje, aký význam pre štátnu moc má zahraničné vlastníctvo masmédií a čo znamená naše vazalstvo voči Bruselu a Washingtonu. Navyše existujú aj ďalšie hrozby voči existencii SR. Sú síce asymetrické, ale časovo súbežné a o to efektívnejšie. Veď iste nie bez postranného úmyslu šíria iredentistickí propagandisti po celom juhu Slovenska sugestívne podávanú myšlienku, že Slováci si nevedia vládnuť. Prejav Viktora Orbána k stému výročiu Trianonu tomu dal vyčkávacou taktikou stelesnenou vo vetách, dosť presne preložených, „… Pripravujte sa. Každý deň sa pripravujte. Maďarsko predovšetkým…“, aj cieľ.

Ľudia chcú istoty

Čo dnes zaujíma ľudí, je istota. Nie sľuby, ale výsledok. Opisovať problém nestačí, to sa už stalo. Nestačí ani návod na realizáciu nápravy. Treba konať. Odhodlanie správne konať si vyžaduje aj orientáciu na vhodnejších geopolitických spojencov. Pretože záujem tých dnešných sa ukázal v plnom svetle. Dáva obraz bezohľadnej a pre nás likvidačnej zištnosti. Načo opakovať staré chyby a sľuby v podobe vianočných moriakov na streche. Ľudia sú sklamaní, podráždení, chorí, zanedbaní. Nemocnice bezmocné a vláda s celou propagandistickou mašinériou sa zmôže iba na ďalšie strašenie novými chorobami, o ktorých jej matematici už presne vedia, kedy prídu. Nevidíte ten výsmech? Ale ani sama dnešná koalícia nie je slepá. Jej predstavitelia, ako aj ich mecenáši za oponou veľmi dobre vedia, do akého stavu dostali štát. Im však nezáleží na štáte, ale na vlastných ziskoch. Majú dostatok prostriedkov a ochotných redaktorov na ovplyvňovanie verejnej mienky. Koncentrujú sa na rozdelenie postojov ľudí. Snažia sa rozdrobiť jednotu sústreďovanú na demontáž vlády. Preto sa z úst i pier nejedného, či už ich vedomého, alebo nevedomého podporovateľa predkladajú názory, zdanlivo stojace za záujmom verejnosti. Vraj referendum je drahé a sú aj lacnejšie cesty, že opoziční politici sa sústreďujú len na vymenovávanie existujúcich problémov, ale návrhy na riešenie spoločenskej krízy nepredkladajú. V podstate iba ženú štát do kolapsu, aby lepšie vynikla ich významnosť a tým aj oprávnenosť viesť štát. Snažia sa vytvoriť zdanie, že celej opozícii nejde o nič iné, len o vlastné mocenské pozície. Akoby opozícia videla v prebiehajúcej kríze len svoju príležitosť na prevzatie moci a nie potrebu presadiť a chrániť záujmy štátu a jeho občanov. Snažia sa ľuďom vsugerovať predstavu, že Slovenskej republike v tejto situácii viac poslúži slepá poslušnosť než aktívna snaha občana chrániť svoj štát. Celkom vzaté, na ich úroveň dosť chytrý ťah. Ale aj tak u nás stále platí, že národ neoklameš a ak predsa, tak len dočasu, ako povedal florentský politik Niccolo Machiavelli.

Naša politická strana, Práca slovenského národa, vidí síce aj iné cesty nápravy, ale stavia sa celou svojou váhou na podporu pripravovaného referenda.

Autor je predseda politickej strany Práca slovenského národa, www.psn.sk​