HVIEZDY NEHASNÚ

Prvý októbrový deň roku 2019 zasiahla Európu smutná zvesť. Na večnosť odišiel jedinečný spevák a idol viacerých generácií majster Karel Gott. Do umeleckého neba sa pobral rovno ako 80-ročný.

Najpopulárnejší československý popový spevák všetkých dôb opäť spojil v zármutku bratské národy na oboch brehoch rieky Moravy. Medailóny s ním a relácie, v ktorých Gott spieval či inak účinkoval, vysielali bez výnimky všetky české aj slovenské televízne či rozhlasové stanice. Od roku 1964 ho o titul Zlatý slávik obrali len Miroslav Žbirka, Peter Nagy a Dalibor Janda. V tých časoch reálneho socializmu nevídaná senzácia! „Túto cenu dostávate Karel Gott za to, že vás má celý národ rád!“ povedal spevákovi pri udelení titulu Národný umelec v roku 1985 vtedajší prezident ČSSR Gustáv Husák. 

Úprimný vlastenec

Skvelý český filmový režisér Jiří Sequens (svokor môjho brata) počas letných rozhovorov pod stromami záhrady pri jeho vile v Dejvicích odmietal, že by sa bol samotný Gott niekedy považoval za „božského Káju“... „Vždy chcel byť obyčajným človekom z mäsa i kostí, omylným punktičkárom.“ Vždy dokonale pripravený, bezchybne upravený aj trendovo odetý, usmievavý tenor bol najlepším vývozným artiklom Československa. Cestoval po celom svete. V Nemecku, Rakúsku aj Sovietskom zväze ho považovali za „svojho“. Splnili sa mu tie najtajnejšie sny aj túžby, dosiahol všetky umelecké vrcholy a na výslní slávy sa v žiari reflektorov dokázal nielen pohybovať suverénne a so šarmom svetovej hviezdy, no umne sa celých šesťdesiat rokov vyhýbal rôznym škandálom i lacnému bulváru. Kým iní umelci a niekoľko športovcov emigrovalo po roku 1969 na Západ, Gotta na to nepresvedčili. Hoci ho na emigráciu počas zahraničného turné tvrdo nahovárali, hoci mal v cudzine na pohodlný a luxusný život všetko nachystané s lákavou ponukou. Karel sa rozhodol naopak, vrátiť. A nielen preto, že mu vtedajší prezident Husák poslal osobný list s naliehavou žiadosťou o návrat i s garanciou slobodnej tvorby bez obmedzení a nepríjemností sprevádzajúcich normalizáciu po období Pražskej jari. Karel Gott bol pravý a úprimný vlastenec.

Po roku 1989 tohto „Sinatru Východu“ či „Zlatý hlas z Prahy“ spochybňovala len hŕstka nežičlivcov z pražskej kaviarne a ešte zopár pivných trampov z českého undergroundu. Tí mu neodpustili jeho postoj v Anticharte z januára 1977. Ale tiež vystúpenie na balkón Melantrichu na Václavskom námestí a spoločné zaspievanie štátnej hymny v úvode nežnej revolúcie v novembri 1989 spolu s emigrantom Karlom Krylom. Poprevratoví víťazi ho chceli zničiť, popľuť, odstrániť z verejného života. Nedokázali to, lebo nemohli. Gottovu slávu, spevácke kvality, životné postoje ani obľubu a popularitu verejnosti neodviali kaviarenské vetry závistlivcov, ba neodfúkol ich ani mediálny ponovembrový tajfún „slobody, demokracie a pravdolásky“.

Vzor profesionality

Obdivoval som jeho energiu aj nezlomnosť v tej nežičlivej dobe posmeškov, prenasledovanie, mediálneho otravovania, verejného ohovárania a spochybňovania v začiatkoch 90. rokov. On však nezbalil „krám“, nedal sa znechutiť a všetkým dokázal, že rovnako ako bol najlepší v socializme, najlepším zostal aj v ére divokého kapitalizmu a pseudodemokracie. Písal sa rok 2009 a vtedajší prezident Českej republiky Václav Klaus vyznamenal na Pražskom hrade Zlatého slávika Karla Gotta štátnym vyznamenaním Za zásluhy. Na návštevu do Lán ho opakovane pozýval aj terajší český prezident Miloš Zeman, ktorý si Gotta nesmierne vážil a nikdy mu k narodeninám nezabudol poslať osobný blahoprajný list. Nebolo významnej estrády, galašou, silvestrovského televízneho kabaretu či iného vrcholného spoločenského eventu, aby na ňom – ako zlatý klinec – nezaspieval on.

Ja si toho mladého ušatého elektromontéra pamätám z detstva, keď som ho prvý raz v roku 1963 zazrel vo videoklipe na malilinkej čiernobielej obrazovke v kovbojskom oblečení s pesničkou Krávy málo dojili... Až o mnoho rokov neskôr som sa dozvedel, že pesničku zložila legendárna dvojica Suchý so Šlitrom s oficiálnym názvom Zdvořilý Woody. Je fakt, že Karel Gott bol a ostal zdvorilým a skromným celý život. No najmä bol vzorom pedantnosti, profesionality, dokonalosti v príprave. Keď som sa s ním v roku 2010 stretol v zákulisí športovej haly v Hlohovci, neodpustil som si pred ním zanôtiť song, ktorý som si pamätal ešte z čias mojich krátkych nohavíc: „Ze zdi na mně tupě zírá po trezoru velká díra...“ V konverzácii som nadhodil i tému jeho vývoja na javisku. Od nesmelých až smiešnych pohybov cez rozpačitú choreografiu zo začiatku kariéry, od nesmelých a nevydarených slovných pokusov medzi pesničkami až po sofistikované a do detailov prepracované zábavné vystúpenia špičkového profesionála v seniorskom veku so schopnosťou vydarenej improvizácie. Karel Gott pozorne načúval, šibalsky sa usmial: „Myslíte?“ zareagoval maestro, „každú jednu improvizáciu si vopred a vždy dosbre pripravím...“ Preto bol obdivovaným idolom a vzorom pre mnohých.

Najväčší Čech

Nikým nepohŕdal, nikoho nepodceňoval. Bol jedným z mála svetových umelcov, ktorí si dokázali vystreliť sami zo seba. Čím viac ľudsky aj umelecky dozrieval, tým pribúdalo jeho kreatívnych etúd a rolí na javisku či na filmovom plátne. V televíznej ankete Největší Čech sa v roku 2005 spevák Karel Gott umiestnil na 13. priečke. Nespočetné množstvo Slovákov ho po správe o jeho smrti označilo za najväčšieho Čecha – známejšieho a užitočnejšieho ako všetci ponovembroví prezidenti dokopy...

Najmladšie publikum si získal naspievaním ústrednej melódie v kreslenom seriáli pre deti Včielka Maja. A mládež visiacu na sledovaní festivalu Bratislavská lýra či Televízny klub mladých nadchol naspievaním duetu so začínajúcou detskou hviezdičkou z Košíc. Slávne Zvonky štěstí prvýkrát zazneli 7. decembra 1983 v pražskej Lucerne. Teda v deň 11. narodenín malej Darinky Rolincovej. Odštartoval tým budúcu hviezdnu kariéru stále väčšej a väčšej Dary. Z úcty pred majestátom smrti zvykne sa skonštatovať, že „kruh sa uzavrel“. Odišiel veľký umelec s úprimným chlapčenským úsmevom, no ešte stihol videoklipom osudovo uviesť do šoubiznisu ďalšie malé dievčatko. Posledný dojímavý duet Srdce nehasnou si Karel Gott strihol v éteri s jeho 13-ročnou dcérkou Charlotte Ellou v máji tohto roku. Speváci odchádzajú. Hviezdy však nikdy nehasnú a niektoré ich pesničky ostávajú večné.