CHCEME ZASTAVIŤ ÚPADOK ŠTÁTU

Poslanci strany Smer-SSD vopred avizovali, že nepodporia Ódorovu vládu a tak sa nakoniec aj stalo. Prečo vás nedokázali presvedčiť, že si zaslúžia vašu dôveru?

Strana Smer-SSD hovorí dlhodobo a konzistentne, že jediným riešením vládnej krízy mali byť predčasné voľby. A tie mohli byť už v marci, ak by pani prezidentke a rozpadnutej Hegero-matovičovej vláde záležalo na Slovensku. Oni však robili a robia všetko pre to, aby boli pri moci čo najdlhšie, a aj preto pani Čaputová ustúpila od svojej podmienky, že sa voľby mali konať do 30. júna 2023 a svoju vládu vymenovala len preto, aby mohla ďalej plniť pokyny niekoho iného, pretože záujmy Slovenska a jeho občanov u nej nie sú na prvom mieste. Ale treba aj pripomenúť, že po kauze dotácie Vlčanovej firme od Jána Budaja bola Hegerova poverená vláda neudržateľná.

Do parlamentných volieb máme tri mesiace. Čo očakávate od úradníckej vlády?

Nič dobré. Ukázalo sa to krátko po nástupe Ľudovíta Ódora na uvoľnenú premiérsku stoličku. Požiadali sme ho za náš poslanecký klub, aby vláda schválila skrátené legislatívne konanie (je to kompetencia vlády), ktoré by mohlo pomôcť prijať naše zákony už na májovej schôdzi, a tak by ministerstvo financií muselo konať okamžite pri znižovaní cien základných potravín. A čo myslíte, ako zareagoval predseda Čaputovej vlády? Ani neodpísal, neodpovedal, nereagoval.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová uviedla, že odmietnuť Ódorovu vládu je nezrelý postoj. Pritom zo 136 zákonodarcov iba 34 vyslovilo dôveru jej nominantom. Nie je to fiasko?

Máte pravdu, je to fiasko, ale fiasko Zuzany Čaputovej, ktorá nezvláda svoju funkciu prezidentky. Zdá sa, že si to aj ona a jej poradcovia uvedomili a rozhodla sa nekandidovať. Prezidentka totiž sama priznala, že nerozumie našej krajine a po mnohých jej krokoch je očividné, že ani národ nerozumie jej. Aj preto má historicky vysokú nedôveru u ľudí.

Slovenská republika sa po trojročnom vládnutí Matoviča a Hegera nachádza v žalostnom stave a dostáva sa na ekonomické dno. Strana Smer-SSD sa netají, že má ambíciu vyhrať voľby. Ak sa tak stane, čo bude nutné vyriešiť ako prvé?

Je toľko oblastí, ktoré rozpadnutá koalícia zanedbávala a zanedbala, že to nie je o konkrétnych riešeniach, ale o obnovení dôvery ľudí v právny a sociálny štát ako taký. Smer je strana, ktorá je často medzi ľuďmi na Slovensku, a keby ste sa spýtali ktorejkoľvek skupiny ľudí, tak by vám veľmi presne povedali, čo nefunguje, čo treba zmeniť a čo zlepšiť. Nemáme čarovný prútik, že sa všetko podarí hneď a na počkanie, ale dosluhujúca prezidentka a ani rozpadnutá koalícia neprejavovali ani len minimálny záujem o to, či ľudia majú z čoho žiť, ako ich trápia vysoké ceny potravín a energií, koľko liekov si budú môcť dovoliť a kde a za koľko budú bývať. O tom, že nemajú istotu ani pred tým, či náhodou nebudú zneužité orgány činné v trestnom konaní, radšej ani nehovorím. Len si spomeňme na záhadné úmrtia ľudí vo vyšetrovacej väzbe, ako bol generál Milan Lučanský alebo advokát Ľubomír Krivočenko.

 

V máji tohto roka oslávil 57 rokov. Pochádza zo Žiliny a napriek dlhodobému pôsobeniu v Bratislave naďalej zostáva verný Žilinskému kraju, kam sa po rokovaniach NR SR vracia naspäť domov k rodine. Vo vrcholovej politike pôsobí od roku 2002, keď mu voliči dali dôveru a stal sa poslancom slovenského zákonodarného zboru. V strane Smer-SSD je takmer od začiatku a na pozíciu jej podpredsedu sa prepracoval postupne od radového člena. V strane Smer-SSD sa o ňom hovorí ako o jej stabilnom prvku, čo potvrdzuje aj tohtoročná kandidačná listina do parlamentných volieb, na ktorej mu právom patrí číslo 2. Hovorí, že sa cíti takým stabilným prvkom ako tisícky členov Smeru a nepovažuje sa za niečo výnimočné. Je hrdý, že je členom práve tejto strany, pretože Smer-SSD má svoje štruktúry v každom okrese, kraji a má spätnú väzbu na politiku, ktorú robí. V rozhovore pred rokom nám prezradil, že prvým sociálnym demokratom, ktorého stretol, bola jeho mama. Boli siedmi súrodenci a rôzni, ale mama robila všetko pre to, aby si každý našiel to svoje miesto pod slnkom a dokázal byť šťastný. A myslí si, že to sa skrýva aj v sociálnej demokracii – solidarita, súdržnosť a normálne prerozdeľovanie toho, čo všetci vyprodukujú, pre tých, ktorí to potrebujú. Juraj Blanár

Pred pár týždňami Slovákov prekvapila informácia, že vysokí štátni predstavitelia Hegerovej vlády boli v Bruseli a tvrdili tam, že opozícia na Slovensku predstavuje hybridnú hrozbu. Predstaviteľom EÚ a NATO oznamovali, že ak opozícia vyhrá voľby, Slovensko vystúpi z NATO a dokonca priamo žiadali štruktúry EÚ a NATO, aby zasiahli na Slovensku, lebo podľa nich je vývoj na Slovensku nepriaznivý v neprospech rozpadnutej vládnej koalície. Ako je možné, že ľudia platení z daní slovenských občanov pracujú v neprospech vlastného štátu?

Nechcem ich nijako obhajovať, ale keď vidíme, že aj ministri, premiér či prezidentka, ktorí sú platení z daní slovenských občanov, pracujú v neprospech vlastného štátu, ak konajú v rozpore s Ústavou SR a zákonmi, ak nepočúvajú názory ľudí a idú vyslovene proti verejnej mienke, tak sa nemôžeme čudovať, že tieto ich praktiky si osvojili aj vysokí štátni úradníci. Im vyhovuje, ak vládne na Slovensku takýto chaos a nestabilita, pretože môžu ovplyvňovať situáciu u nás aj bez toho, aby sa uchádzali o podporu voličov a aby museli niekomu skladať účty spolu s politicky angažovanými mimovládkami. Je to neakceptovateľné a trestuhodné konanie, ktoré rozkladá a polarizuje demokratickú spoločnosť pred voľbami. Použijem ich výraz „hybridne“ – vytvárali z opozičných strán hybridnú hrozbu, že po ich víťazstve SR vystúpi z NATO, a žiadali bruselskú centrálu NATO o tím boja s hybridnými hrozbami, lebo treba riešiť situáciu pred voľbami. A pani prezidentka opäť mlčala, ako aj mainstreamové médiá.

Nemali by za takéto konanie úradníci niesť zodpovednosť?

Určite mali. Každý človek je zodpovedný za vlastné činy a ak sú v takomto príkrom rozpore s demokratickými princípmi, takíto ľudia nemajú čo robiť na svojich miestach. A tu sa nič nedeje. Počujete to ticho?! A nájdu sa aj takí, ako napríklad Tomáš Valášek z PS, ktorí to obhajujú.

Viete si predstaviť, že by takto konali úradníci počas Ficovej vlády proti opozícii?

Viete, presne to vykresľuje situáciu, keď bol Smer súčasťou troch vlád. Vtedy stačilo už len vyfabulované podozrenie, že by sa niečo mohlo stať, a mainstreamové médiá to nafúkli a spravili kauzu na tri dni. Aj teraz to zažívame, že sú schopné vracať sa k záležitostiam aj spred desiatich rokov len preto, aby mali niečo na Smer. I keď pravda môže byť celkom iná. Spoliehajú sa na to, že si ľudia nepamätajú podrobnosti a že môžu vykresľovať našu stranu v negatívnych a podotýkam – vymyslených súvislostiach. A teraz k vašej otázke. Keby sa takéto konanie úradníkov počas vlády Roberta Fica stalo, tak by toho boli plné médiá, na protestoch by sa umelci predbiehali v útokoch na našu vládu a boli by schopní urobiť z každého úradníka „smeráka“, hoci na tú pozíciu mohol prísť za vlády Radičovej alebo Dzurindu. Tento dvojaký meter je už taký okatý, že to ľudia neberú.

Slovenská republika minulý rok zažila cenzúru a boli sme svedkami vypínania webových spravodajských portálov, preto je na mieste otázka, v akom stave sa nachádza demokracia a sloboda v Slovenskej republike.

Stav je to žalostný. Ukázalo sa, že aj tri roky stačia na to, aby rozbili to, čo sa tu 30 rokov budovalo. Mysleli sme si, že Slovenská republika má pevné demokratické piliere, ale Igor Matovič, Richard Sulík, Boris Kollár a Veronika Remišová sa, obrazne povedané, do nich pustili kladivami. A keď im došli, tak im ďalšie podávala Zuzana Čaputová. Zablokovanie nepohodlných spravodajských portálov sa stalo iba preto, že si dovolili byť kritické voči vládnym predstaviteľom. A to sa neodpúšťa. Zablokovali ich bez rozhodnutia súdov, čo priam zaváňa fašistickými praktikami. Nevedia poraziť svojich oponentov argumentmi, tak sa ich snažia kriminalizovať a zatvárať za mreže. Nemajú vysvetlenia svojich činov, tak nepohodlné médiá zakážu. Dalo by sa to nazvať aj koniec demokracie, ale dúfam, že sa Slovenky a Slováci nedajú zastrašiť a 30. septembra im odkážu, že stačilo!

Hlava štátu už nebude opätovne kandidovať, pretože jej podpora neustále klesá a ona sa nestala hlasom všetkých Slovákov. Je správne, že sa nebude uchádzať o tento post?

Ak by bola uvedomelou političkou, ktorá obhajuje záujmy ľudí, pracujúcich, rodín s deťmi, sociálne odkázaných či seniorov, tak by si ju voličská podpora našla. Ale ona stála vždy na opačných pozíciách ako ľudia protestujúci v uliciach proti covidovým opatreniam, ktoré obmedzovali ľudské slobody, neraz boli za hranou ústavy a navyše ani medicínsky nepriniesli dobré výsledky. A keď predstavitelia vtedajšej vlády ľuďom nadávali, ani tak sa ich pani Čaputová nezastala. Dnes je jasné, že nebude opätovne kandidovať a pripravujú ďalšieho rovnakého kandidáta do radu po Kiskovi a Čaputovej.

Má strana Smer-SSD už predstavu, koho by poslala alebo podporila v zápase o prezidentské kreslo?

Aktuálne sú pred nami parlamentné voľby a na ne sa maximálne sústreďujeme. Ak chceme zastaviť úpadok Slovenska a naprávať chyby, ktorých sa dopustila rozpadnutá koalícia počas tri a pol roka, potrebujeme vo voľbách získať čo najväčšiu podporu. Nestačí len vyhrať, ale každý jeden hlas bude rozhodovať o budúcom charaktere našej vlasti. Nedokážeme to bez ľudí, ktorí by nemali zabúdať na všetky príkoria a ústrky počas týchto rokov. Aby sa taká situácia už nezopakovala, bude potrebné sa aktívne zúčastniť na týchto voľbách. Až po nich bude priestor na to, aby sme hľadali spoločného kandidáta, ktorý bude skúsený, politicky zrelý a so silným vlasteneckým srdcom.

Podpredseda NR SR a strany Smer-SSD Juraj Blanár s kolegami na Slavíne počas výročia oslobodenia Bratislavy.

Prieskumy verejnej mienky favorizujú Smer-SSD, že vyhrá septembrové parlamentné voľby, avšak mnohí mu vyčítajú, že má slabý koaličný potenciál a ten, kto by mu mohol byť najbližší, je Hlas-SD a Peter Pellegrini, no zdá sa, že líder Hlasu je priam posadnutý kritikou Smeru. Viete si predstaviť, že by sa tie vzťahy urovnali?

Jedna vec je, čo predstavitelia Hlasu hovoria, iná vec je, ako rozhodnú občania SR. Ak si zvolia Smer a Hlas v takej zostave, aby mohli spolu zostaviť vládu, tak to bude silný záväzok. Dúfam, že Peter Pellegrini nezahodí za hlavu to, o čom rozhodnú ľudia. Iba so Smerom je možné vytvoriť silnú a stabilnú sociálnodemokratickú vládu. Uskutočňovať sociálne opatrenia, posilňovať domáce hospodárstvo, ekonomiku a zároveň byť sebavedomým členom medzinárodných spoločenstiev, presadzujúcim národnoštátne záujmy Slovenska. Je nevyhnutné, aby sme im ukázali, kde sú hranice a kde sú červené čiary. A Hlas si musí vybrať, vládnutie s liberálmi a progresívcami, alebo silnú hodnotovú vládu s nami, pretože jeho elektorát, podľa našich informácií, má záujem o druhú možnosť.

Robert Fico uviedol, že SR nikdy nebola taká kontrolovaná inými štátmi, ako je to dnes, a preto voláte po návrate suverenity do slovenskej zahraničnej politiky. Čo chce Smer-SSD pre zmenu urobiť?

Základ je, aby sa dodržiavala Ústava SR a zákony, ktoré schválil parlament. Len tak môže existovať naša demokracia, ktorá sa nesmie ohýbať, prispôsobovať a meniť podľa toho, ako sa to zapáči Igorovi Matovičovi alebo Eduardovi Hegerovi. Ich infantilné vystupovanie na zahraničnopolitických rokovaniach nevrhalo dobré svetlo na našu krajinu, a preto sa musíme vrátiť k normálnosti a k fungovaniu základných princípov suverénnej štátnosti. Sme jedna z mála politických strán, ktorá má na svojom webe prístupné programové tézy toho, čo by sme chceli meniť a robiť v oblasti sociálneho i právneho štátu, pôdohospodárstva a životného prostredia, školstva, zdravotníctva. Oblasť, na ktorú sa pýtate, sme spracovali v samostatnom materiáli s názvom Návrat suverenity do slovenskej zahraničnej politiky. Myslím, že už jej názov prezrádza to najdôležitejšie. My sme strana, ktorá je konzistentná roky a nemení svoje principiálne postoje k členstvu EÚ a NATO, porušovaniu medzinárodného práva, v obhajovaní záujmov nášho štátu atď.

Pred niekoľkými týždňami boli predstavitelia Smeru nútení napísať otvorený list generálnemu tajomníkovi NATO Jensovi Stoltenbergovi vo veci plánovanej informačnej kampane NATO pred našimi parlamentnými voľbami, NATO nakoniec presunulo kampaň na jeseň. Ako si vysvetľujete tento ich zámer, mali záujem vmiešavať sa do vnútorných záležitostí SR?

Jednoznačne to smerovalo k záveru, aký ste pochopili i vy, pani redaktorka. Bolo to jasné každému a keby sme sa k tým informáciám nedostali vopred, určite by takúto kampaň spustili. Až pod naším tlakom sa podarilo zvrátiť ich rozhodnutie a takáto kampaň sa počas predvolebného obdobia neuskutoční. Ale nemám pri tomto konštatovaní pocit satisfakcie či víťazstva. Zamýšľam sa totiž nad tým, čoho všetkého sú schopní predstavitelia rozpadnutej koalície, len aby si udržali moc v rukách...

Smer-SSD od začiatku konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou hovorí, že máme pomáhať humanitárne, ale nie vojensky a žiadate rokovania, aby sa skončilo slovanské krviprelievanie. Hovoríte o mieri, avšak bývalá koalícia i súčasná Čaputovej vláda hovorí, že Ukrajina bojuje za nás a za EÚ a naďalej trvajú na dodávaní zbraní Ukrajine. Prečo podľa vás nehovorí EÚ o mieri?

My podporujeme sebavedomé členstvo v EÚ, lebo keby ste si prečítali jej zakladajúce listiny, tak by ste sa dočítali, že to mal byť mierový projekt. Na základe mieru sa mali spájať európske štáty a spolupracovať. To, čo však vidíme posledný rok, je všetko iné, len nie podpora mierových riešení. Aj Európsky mierový nástroj slúži na financovanie zbraní a munície. Nemyslím, že je to tá EÚ, do ktorej sme vstupovali plní očakávaní, a že je taká, akú by si ju priali občania nielen Slovenskej republiky. Ak by sme boli súčasťou vlády, ako prvé by sme zastavili dodávanie zbraní zo skladov slovenskej armády a presadzovali maximálne úsilie zo strany EÚ na mierové riešenie konfliktu čím skôr. Opäť by sme naštartovali zoskupenie V4, v rámci ktorého sa nám pred ôsmimi rokmi podarilo zastaviť povinné kvóty na prerozdeľovanie nelegálnych migrantov.

Dlhodobo sa venujete zahraničnej politike. Ako vidíte ďalší vývoj vzťahov SR a Ruska, vzťahy medzi EÚ, Ruskom a Čínou, ale aj USA a Ruskom?

Tak toto je otázka na samostatné tematické číslo vášho mesačníka a aj tak si nie som istý, či by sa doň zmestili všetky dôležité fakty a súvislosti. Geopolitika sa totiž nedá vnímať zjednodušene a každá udalosť má svoj pôvod neraz v ďalekej histórii. My v Smere nepozeráme na veľmoci cez ružové okuliare a uvedomujeme si, že v niektorých momentoch siahajú po silových riešeniach. Pre nás, ako relatívne malú krajinu, je najdôležitejším nástrojom dodržiavanie medzinárodného práva bez ohľadu, či je to naša partnerská krajina alebo nie. Bohužiaľ, v súčasnosti sme svedkami neskrývaného pokrytectva v tejto oblasti. Napríklad drvivá väčšina štátov EÚ uznala Kosovo, ktoré vzniklo narušením územnej celistvosti zvrchovaného štátu v rozpore s medzinárodným právom, a dnes to isté vyčítajú Rusku na Ukrajine. Náš postoj je po rokoch nemenný, a preto som rád, že Slovensko dodnes neuznalo Kosovo. Lebo iba takto sa môžu malé štáty brániť. S veľmocami musíme byť v kontakte, udržiavať s nimi vzťahy v záujme toho, aby sme s dostatočným predstihom dokázali identifikovať potenciálne riziká a predchádzať zbytočnému napätiu. A medzi ne patrí aj Ruská federácia, či sa nám to páči alebo nie. Nikto si neželá v EÚ novú železnú oponu, lebo toto v konečnom dôsledku najviac poškodí Európu a ostatný svet bude z toho len a len profitovať. Odmietame tvrdenie, že konflikt na Ukrajine vznikol 24. februára 2022, a preto je potrebné seriózne posúdiť dôvody jeho vzniku. Preto podporujeme okamžité prímerie, sadnutie si k rokovaciemu stolu a zastavenie nezmyselného zabíjania na oboch stranách. Preferujeme zahraničnopolitickú orientáciu na všetky svetové strany v tomto globalizovanom svete, pretože vzťahy a súvislosti úzko nadväzujú jedna na druhú. Napríklad Západ svojím pokryteckým prístupom podcenil vývoj na Ukrajine, a tým Ruskú federáciu viac zblížil s Čínou. A až teraz si to začal uvedomovať.

Na Slovensku je podľa mimovládneho sektora, mainstreamových médií, ale aj podľa Ódorovho kabinetu problém s dezinformáciami, ktoré zvyšujú zraniteľnosť Slovenska. Preto chce vraj zlepšiť informovanosť Slovákov v otázkach členstva v EÚ a NATO. Zároveň chce zvýšiť dôveru v štát a jeho demokratické inštitúcie. Vyplýva to z Koncepcie strategickej komunikácie SR, ktorú vláda schválila 13. júna. Čo to podľa vás znamená? Je to o tom, že ľudia nemôžu rozmýšľať inak a myslieť si niečo iné, ako je oficiálna propaganda štátu?

Použijem príklad, ktorý asi videli aj vaši čitatelia. Vo verejnoprávnej televízii sa počas diskusie s predsedom našej strany Robertom Ficom udiala slovná prestrelka, ktorá veľmi presne pomenúva to, čoho sme svedkami a čo sa tu vôkol nás deje. Moderátor mu vyčítal, že to bol Smer, a teda opozícia, kto spôsoboval bývalej vláde ťažkosti. A keď sa Robert Fico dopytoval, čím spôsoboval tie ťažkosti, tak sa nakoniec s moderátorom dostali k tomu, že pre vlastný názor. Počujete dobre – vlastný názor opozičných politikov patrí medzi základné ťažkosti vládnej moci. A ako teda proti tomu bojovať? Jednoducho nás označovali za šíriteľov dezinformácií, hoaxerov, konšpirátorov. A to všetko preto, že sme sa nenechali stádovito strhnúť k tomu, aby sme pritakávali všetkému, čo povedala pani prezidentka (napr. vakcína je sloboda) alebo vláda (napr. celoplošné testovanie ako druhé slovenské národné povstanie). Dôvetok na záver k tejto otázke. Prezidentkina vláda pána Ódora utrpela fiasko, keď jej programové vyhlásenie nepodporili takmer štyri pätiny poslancov (celkom 116). Preto nemá žiadnu legitimitu riadiť sa podľa tohto programového vyhlásenia vlády. Mali by sa zaoberať pomocou pre občanov. Za toto, že to nerobí, je plne zodpovedná pani prezidentka, ktorá poverila vládu Ľudovíta Ódora do predčasných volieb 30. septembra.

Mnohí sa obávajú, čo urobí prezidentka SR po vyhlásení volebných výsledkov, pretože ona je schopná nepoveriť víťaza volieb zostavením vlády. Majú sa občania obávať?

Myslím, že by sa nerozpakovala dať poverenie na zostavenie vlády hoci aj Progresívnemu Slovensku. Výhovorky typu „lebo Smer“, „lebo Fico“ sa určite nájdu o to viac, keď už nebude kandidovať za prezidentku. Aj preto chceli mať predčasné voľby čo najneskoršie, aby mali čas povymýšľať si scenáre, ktoré by nebrali do úvahy rozhodnutie ľudí. Veď si len spomeňme na dve zmarené referendá, kde ich spoločne podpísalo viac ako milión ľudí.

Často sa stretávame s názormi, že voľby môžu byť zmanipulované. Aké majú slovenskí voliči záruky, že sa nestanú obeťami volebnej manipulácie?

Trváme na tom, aby naši zástupcovia v okrskových volebných komisiách paralelne spočítavali výsledky. Potrebujeme mať istotu, že voľby prebehnú férovo. Tiež ešte chceme v legislatíve zakotviť, aby sa zápisnice z volebných komisií zverejňovali, aby sa dali aj spätne verejne skontrolovať.

Politológ Eduard Chmelár hovorí, že bez Smeru je nemožné dosiahnuť zmenu k lepšiemu. Znamená to, že vaša strana musí vyhrať doslova zdrvujúco, aby porazila nielen politických súperov, ale aj tretí sektor i mainstreamové médiá. S čím pôjdete do septembrových volieb?

Mimovládky alebo mainstreamové médiá nie sú súčasťou volebného zápasu, a tak by to malo aj ostať. Ak chcú robiť politiku, nech si vytvoria stranu a uchádzajú sa o podporu ľudí. S tým súvisí aj následné skladanie účtov voličom, pretože nešvár súčasných „demokratických“ strán je v tom, že tesne pred voľbami si poprezliekajú tričká a už sa tvária, že oni nie sú OĽaNO, ale Demokrati, že oni nie sú Za ľudí, ale SaS, a tak podobne. Tým sa nezbavujú iba nepohodlného politického trička, ale tiež všetkej zodpovednosti za to, v akom stave sa nachádza naša spoločnosť. A najmä nemusia dávať odpočet toho, čo nasľubovali pred voľbami, či to aj skutočne naplnili. Politickí turisti sa s ľahkosťou vánku zbavia minulosti a všetci sa tvária ako noví a demokratickí politici. Dúfam, že im už nikto neuverí. Naša strana tu pôsobí na politickej scéne 24 rokov a nesieme si so sebou i všetky neúspechy. Ale aj úspechy a podarené kroky, ktoré prispeli k znižovaniu nezamestnanosti, zvyšovaniu sociálnych dávok i stabilizácii Slovenska v medzinárodných spoločenstvách (napríklad schengen alebo euro). Ak sme v niečom pochybili, tak sme sa z toho poučili, a nemeníme stranu. To, čo ponúkame občanom Slovenska, je kontinuita stabilného a skúseného vládnutia bez chaosu a poškodzovania národno-štátnych záujmov našej vlasti. Slovensko je úspešný príbeh samostatnej štátnosti a nezaslúži si tento úpadok.