KOALÍCIA POKRSTENÁ AMERIKOU

Verbálne útoky a osočovanie budúceho premiéra SR Igora Matoviča voči odchádzajúcemu ministerskému predsedovi Petrovi Pellegrinimu kvôli koronavírusu, boli iba maskovacím manévrom a odvedením pozornosti od dôležitej operácie v sídle prezidentky. Občania vo voľbách rozhodli a rozdelili svoje hlasy, na základe čoho dostal od Zuzany Čaputovej poverenie zostaviť vládu obyčajný Trnavčan. Snažil sa, čo mu sily stačili a napriek odlišnostiam, nevraživosti i vzájomným útokom štyroch lídrov budúcej vládnej koalície, prišiel po trinástich dňoch so svojou domácou úlohou za pani „učiteľkou“.  V sobotu 14. marca 2020 po rokovaniach s Borisom Kollárom (Sme rodina), Richardom Sulíkom (SaS) a  Veronikou Remišovou (Za ľudí) dezignovaný premiér Igor Matovič (OĽaNO) oznámil, že sa im podarilo dohodnúť na štvorkoalícii a rozdelení rezortov. S rúškami na tvári nakráčali pred uniformovanú prezidentskú čestnú stráž deklarujúc pripravenosť a schopnosť nastoliť vládu ústavnej väčšiny. Konkrétne mená budúcich ministrov však „nažhaveným“ novinárom neprezradili. „Oznámim vám ich, až keď sa s nimi oboznámi prezidentka“. 

Veľký brat je spokojný

Práve tento moment najviac zaujal skúsených politických komentátorov, ústavných právnikov i politológov. Považujú ho nielen za výraz neistoty neskúseného politika, akým Igor Matovič nesporne je. Odovzdanie menoslovu navrhnutých ministrov prezidentke na schválenie potvrdzuje obavy, že nová vláda Slovenskej republiky sa kreuje v temnote kdesi za oponou. Ústava SR nepredpisuje ani neumožňuje hlave štátu prekádrovať návrhy víťaza volieb na zostavenie vládneho kabinetu. Prezidentka môže, ale aj nemusí návrh prijať ako celok. Základný zákon republiky jej umožňuje odmietnuť vládu ako celok, no tiež vysloviť výhrady iba k niektorému členovi vlády a odmietnuť ho menovať. Postupoval tak napríklad už aj prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč, keď v roku 1993 odmietol vymenovať Ivana Lexu za šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) a neskôr aj do čela Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR. Zdôvodnil to slovami, že „pán Lexa nespĺňa predpoklady na vykonávanie tejto funkcie a nemá ani moju osobnú dôveru.“ Čakanie Igora Matoviča na súhlas prezidentky je teraz dôkazom kádrovania budúcich ústavných činiteľov Slovenska v šedej politickej zóne. Nie je ťažké pochopiť súvislosti. Najmä po tom, čo už na druhý deň po parlamentných voľbách – v nedeľu 1. marca - pristihli očití svedkovia pred rezidenciou americkej veľvyslankyne v Bratislave dve parkujúce vozidlá Trnavského samosprávneho kraja patriaceho víťaznému hnutiu OĽaNO a pri stĺpe navyše postávajúcu Sviňu, pardon, autora románu a filmu s týmto názvom Arpáda Soltésza. Núka sa jedno jediné vysvetlenie - to transparentné a bez nádychu akejkoľvek konšpirácie - koordinovanie postupu a prevzatie pokynov od „Veľkého brata“.

Čaká nás ohýbanie paragrafov?

Mňa osobne to neprekvapuje, veď súčasne s tým sa našinec dozvedá o aktivite ministra zahraničných vecí v demisii Miroslava Lajčáka, ktorý sa podporným grantom potichu postaral o rozšírenie knižky „Dve/Dvaja“ (dve ženy, dvaja muži), propagujúcej homosexuálne zväzky a dúhové partnerstvá na slovenských školách. Alebo o mohutnom prepravovaní desiatok tisíc amerických vojakov do Európy na cvičenie NATO Defender 2020. Rýchlo sa šíriaca  pandémia koronavírusu našťastie škrtá i zámery generálov. Nemecký Bundeswehr a ústredie USA vo Wiesbadene oznámili, že namiesto plánovaných 20-tisíc amerických vojakov spoza oceánu, sa na cvičení zúčastní „iba“ 5 500 Američanov, ktorí v Európe už sú. Po niekoľkodňovom prelustrovaní špeciálnej personálnej databázy v Grasalkovičovom paláci (alebo na inom serveri a inde?) a po dôslednom prekádrovaní sa manekýnka, prezidentka, učiteľka či „cárovná“ rozhodla nominácie do Matovičovej vlády schváliť. Oznámila to v pondelok 16. marca 2020 na stretnutí s Pellegrinim a Matovičom. Napriek obavám odborníkov, upozorňujúcich na nevhodnosť odovzdávania štátnej moci v tak zložitej mimoriadnej situácii, Zuzana Čaputová sa rozhodla čím skôr uspokojiť mocibažnosť Igora Matoviča. Verejnosť informovala, že ustanovujúca schôdza Národnej rady Slovenskej republiky bude v piatok 20. marca. Dosluhujúca vláda podá - podľa ústavy - demisiu a novú vládu vymenuje prezidentka následne v sobotu 21. marca 2020. Sformovaná rozporuplná, no na všetko odhodlaná vládna štvorka teda rozbehne svoje panovanie „zmeny“ ešte počas vyčíňania životunebezpečného vírusu COVID-19. Ústavná väčšina v slovenskom parlamente jej umožní kúzliť, čarovať a ohýbať zákony i samotnú ústavu ako sa jej zapáči. Pamätníci sa znepokojene pred televíznymi obrazovkami zahniezdili. Lebo doteraz si živo spomínajú, ako  spoľahlivú ústavnú väčšinu využila a zneužila prvá vláda Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 až 2002. V kúzelníckom privatizačnom klobúku vtedy pod zlodejskou trhovou paličkou zmizol nenávratne ostatok štátneho majetku v účtovnej hodnote 70 miliárd. Zázračne sa objavil v rukách cudzích zahraničných majiteľov, mľaskajúcich spokojne nad miliardovými ziskami dodnes. Ústavná väčšina v parlamente môže predvídateľne a účelovo priniesť ďalšie noci dlhých nožov, prekrucovanie pravdy a ohýbanie paragrafov. Podľa vôle aj zlovôle kauzami, podozreniami, premlčanými či zabudnutými zločinmi obvinených a podozrivých nominantov v čele štátu. Môže však priniesť aj zásadné a nezvratné zmeny našej ústavy a tým aj našich životov. 

Straty a škody sa rátajú vždy až po skončení vojen, povodní, kalamít a pandémii. Želajme si, priatelia, aby sme po roku či dvoch videli chodiť s rúškami na tvárach od hanby už iba tých, čo volili podľa Matoviča „najlepšiu vládu, akú kedy Slovensko malo.“