BÝVANIE V OHROZENÍ

Potreba mať strechu nad hlavou je stará ako ľudstvo samo. Doteraz bolo najmä pre mladých ľudí náročné zaobstarať si vlastnú nehnuteľnosť, a to najmä pre ich astronomické sumy a nedostatok úspor. Dnes sa už o bývanie obávajú aj ľudia, ktorí majú hypotéku roky a blíži sa koniec fixácie ich úrokovej sadzby. Ľudia s rodinami, ale i jednotlivci, ktorých príjem nestíha držať krok so zvyšujúcimi sa cenami potravín či energií, sa tak môžu dostať do zúfalej situácie.

Likvidačné úroky

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším percentom súkromného vlastníctva bytov a domov obyvateľov v rámci Európskej únie. V súčasnosti tu máme približne deväťstotisíc živých hypoték, pričom ich priemerná výška sa pohybuje na úrovni deväťdesiat- až stotisíc eur. Mnohí si hypotéku zaobstarali v časoch, keď boli úroky pod jedným percentom a nepotrebovali mať ani vlastné úspory. Hoci sa za posledné roky situácia, čo sa týka úspor, sprísnila, úroky začali razantne rásť iba vlani a naďalej sa zvyšujú, aj keď už pomalším tempom. Svojou výškou sa vracajú do rokov 2011 a 2012. Pokorená už bola hranica piatich percent pri päťročnej fixácii. Táto skutočnosť ovplyvňuje nielen tých Slovákov, ktorí si v súčasnosti hľadajú spôsob financovania nového bývania, ale aj tých, ktorých fixácia nízkej úrokovej sadzby hypotéky sa končí. Ich nové mesačné splátky budú vyššie o 30 – 60 percent. Takmer polovica Slovákov s hypotékou tak bude do konca roka 2025 čeliť extrémnemu navýšeniu mesačnej splátky. Za nárastom úrokov pri hypotékach nie sú iba stúpajúce základné úroky, ale aj marže bánk, ktoré úrokové sadzby ešte zvyšujú. V minulosti boli nižšie než 0,5 percenta, v súčasnosti sú na úrovni aj viac ako dve percentá. „V jednoduchosti sa dá povedať, že základná úroková sadzba je náklad banky. Teda to, za koľko si dané peniaze požičia a aký má náklad na to, že ich požičia niekomu inému,“ vysvetlil generálny riaditeľ poradenskej spoločnosti Sophistic Pro finance Radoslav Valko. V prípade, ak niekto už v predstihu vie, že sa mu zmenila finančná situácia a nebude schopný splácať úver, je potrebné ozvať sa banke dopredu. Existuje niekoľko východísk, ale ani jedno nie je úplne bezbolestné. Klient môže banku požiadať o predĺženie splatnosti, ktoré mu zabezpečí zníženie mesačnej splátky, ale tým sa hypotéka vo výsledku značne predraží. Ďalším riešením je zníženie splátky na šesť až deväť mesiacov, ale za cenu negatívneho záznamu v úverovom registri a následných zvýšených splátok. Pomôcť môže aj refinancovanie, v krajných prípadoch však budú ľudia nútení presťahovať sa do menšieho bytu či domu.

Bonifikácia ako riešenie

Téme zdražovania potravín, energií a hypoték sa na slovenskej politickej scéne venuje strana Smer-SSD, ktorá už dva roky upozorňuje na vážnosť situácie. „Ak sa nezačnú prijímať rýchle opatrenia, pokiaľ ide o zdražovanie, infláciu a zvyšovanie úrokových sadzieb, príde tragédia. Pohroma zdražovania hypoték zasiahne státisíce ľudí na Slovensku práve v najzákladnejšej ľudskej potrebe – mať strechu nad hlavou. V roku 2024 a v roku 2025 sa končí výhodná fixácia úrokových sadzieb v prípade štyristotisíc hypoték. Znamená to, že ak si títo ľudia zobrali hypotekárny úver pri úroku 0,9 alebo jedno percento, budúci rok automaticky skočí ich úroková sadzba na 4,7 percenta,“ upozorňuje predseda Smeru-SSD Robert Fico. Avizuje, že ak Smer-SSD dostane v septembrových parlamentných voľbách dôveru od ľudí, hneď v prvý deň zasadnutia vlády bude predložený návrh zákona o štátnej bonifikácii úrokových sadzieb. „To je model, ktorý sa za našich predchádzajúcich vlád osvedčil a fungoval perfektne. Navrhujeme sa vrátiť k tomu, čo tu bolo a čo reálne pomáhalo ľuďom pri kúpe ich bývania. Štát spoločne s bankami prispel tromi percentami na kompenzáciu úrokov, dve percentá zaplatil štát a jedno percento zaplatila banka. My navrhujeme, aby tento program bol na päť rokov, predpokladáme, že po piatich rokoch sa situácia môže znovu zmeniť alebo upokojiť a po piatich rokoch by sa opatrenie znovu prehodnotilo,“ vysvetľuje Fico. Zaplatené by to podľa jeho slov bolo z bankového odvodu. Banky totiž mali v roku 2022 rekordné zisky na úrovni 829 miliárd eur. Medziročne si polepšili o takmer 103 miliónov eur. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bol ich zisk v roku 2022 najvyšší v histórii a v roku 2023 budú mať opäť rekordné zisky. „Pre mladé rodiny a pracujúcich sa stáva neriešiteľná otázka ich vlastného bývania s takto vysoko nastavenými úrokmi a splátkami hypoték. Ak sa im účinne nepomôže, budú odkázaní na nájomné trhové bývanie a sen o vlastnom byte či dome bude pre nich nedosiahnuteľný,“ uzatvára Fico.

Mamahotel do tridsiatky

Hoci nejde o lichotivý údaj, mladí Slováci patria k tým, ktorí sa od rodičov poberajú najneskôr. Priemerný Európan sa osamostatní vo veku dvadsaťšesť rokov, u nás je to priemerne tridsaťjeden rokov a horšie sú na tom už len Chorváti. Príjmy ľudí mladších než 30 rokov sú v medzigeneračnom porovnaní najnižšie. Problémom nie sú len vysoké mesačné splátky, ale aj maximálny limit úveru, ktorý banka poskytne a jednoducho im na kúpu nehnuteľnosti nestačí. Mladých ľudí navyše odrádza od hypoték sentiment i strach. „Tí, čo už hypotéku majú, napríklad desať a viac rokov, zažili obdobie, keď sa úrokové sadzby pohybovali na úrovni štyroch až piatich percent a aj vyššie. A zvládli to. Čo vidím ako väčšiu neistotu, je skokový nárast splátky hypotéky u ľudí, ktorým sa skončí fixácia s nízkymi úrokovými sadzbami v nasledujúcich dvoch rokoch. No aj na ten sa dá vopred pripraviť,“ upozorňuje odborníčka na osobné financie z Partners Group SK Ivana Mikitová. Ideálny moment na kúpu nehnuteľnosti podľa odborníkov neexistuje, ale vždy bude výhodnejšie nehnuteľnosť vlastniť, ako bývať v prenajatej. Momentálne sa však realizácia tejto možnosti Slovákom stále viac vzďaľuje a výhľad do budúcnosti neprináša nič dobré.