BUDEME NA STRANE ĽUDÍ

Narodil sa 5. októbra 1956 v Zlatých Moravciach. Po ukončení strojníckej priemyslovky pracoval v spoločnosti CALEX Zlaté Moravce, neskôr absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Bol krajským predsedom a neskôr ústredným tajomníkom SDĽ a v roku 2004 stál pri spájaní stredo-ľavých síl na Slovensku. V roku 2005 sa stal tajomníkom strany Smer-SD, od roku 2006 bol jej generálnym manažérom, poslancom a podpredsedom výboru pre obranu a bezpečnosť. V rokoch 2012 – 2020 bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, čo je doteraz najdlhšie funkčné obdobie na tejto pozícii v SR. Okrem iného vybojoval v roku 2019 v EÚ pre Slovensko sídlo prvej Európskej agentúry – ELA (európsky orgán práce). Posledné tri roky je poslancom a zároveň podpredsedom sociálneho výboru NR SR, v septembrových voľbách kandiduje za stranu Smer-SSD pod číslom 15. JUDr. Ján Richter.

Ako exminister práce, sociálnych vecí a rodiny patríte k najväčším kritikom bývalej vlády a jej prešľapov vo vzťahu k dôchodcom, zamestnancom i rodinám. Čo považujete za najväčšie zlyhania vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera?

Bohužiaľ, zlyhaní majú tieto vlády viac než dosť. Hneď, ako nastúpili, siahli ľuďom na sociálne benefity, ktoré pre nich presadila strana Smer-SSD. Seniorom vzali 13. dôchodky a zmrazili najnižšie penzie, zamestnancom znížili minimálnu mzdu a zmrazili príplatky za prácu v noci či cez víkend. Rodinám zobrali obedy zadarmo. Pritom sú to opatrenia, za ktoré hlasovala ešte z opozičných lavíc aj strana Sme rodina a koalícia dokonca krátko po voľbách vyhlasovala, že ich rušiť nebudú. O to viac je to nepochopiteľné. Jednoducho oklamali ľudí a to sa v politike nerobí. Ďalší „kopanec“ od vlády dostali ľudia počas extrémneho zdražovania. Tu sa vláda na ľudí úplne vykašlala a namiesto systémových opatrení, ktoré by pomohli všetkým, hodili omrvinky len vybranej skupine. Pritom vysoké ceny potravín, energií či nákladov na bývanie výrazne zasiahli do rodinných rozpočtov všetkých. No a nesmieme zabudnúť ani na neustále hádky, neodbornosť pri predkladaní zákonov a najmä chaos, ktorý vláda pravidelne vytvárala. Nemôžeme sa preto čudovať, že ľudia sú už z toho všetkého znechutení. Veď kto by nebol?

Bývalá vláda siahla dôchodcom na 13. dôchodky, ktoré presadil Smer-SSD, a nahradila ich vlastnou verziou 13. dôchodku. Viete ľuďom vysvetliť rozdiel?

Zákon o 13. dôchodku z dielne exministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka je obyčajným podvodom na našich senioroch. Namiesto priemerného starobného dôchodku dostávajú iba vianočný príspevok v rôznej výške. Náš 13. dôchodok bol totiž nastavený na výšku priemerného dôchodku daného druhu pre každého poberateľa. Každý starobný dôchodca tak mal v roku 2020 dostať 13. dôchodok vo výške 460 eur a každý ďalší rok by bola jeho výška, samozrejme, vyššia. Vinou Krajniaka však dostali po tieto roky starobní dôchodcovia od 50 do 300 eur podľa výšky svojho dôchodku. Preto v tomto prípade vôbec nemôžeme hovoriť o 13. dôchodku, lebo ja 50 eur rozhodne nepovažujem za 13. dôchodok, ale iba za vianočný príspevok. Ak budeme súčasťou budúcej vládnej koalície, seniorom ukradnutý 13. dôchodok čo najskôr vrátime.

Aký je váš názor na dôchodkovú reformu a zrušenie dôchodkového stropu? Skutočne hrozí, že budeme pracovať do sedemdesiatky?

Dôchodková reforma z dielne exministra Krajniaka priniesla do systému viac zlého ako dobrého. Definitívne sa zrušil dôchodkový strop 64 rokov, budúcim penzistom sa znižujú dôchodky a zaviedol sa diskriminačný rodičovský bonus. Táto reforma je len čistým sociálnym inžinierstvom. Krajniak jednou rukou s úsmevom dáva vybraným rodičom za výchovu detí, druhou rukou však všetkým berie, aby bolo z čoho tieto rodičovské dôchodky zaplatiť. Pokiaľ ide o zrušenie dôchodkového stropu, považujem to za veľmi nešťastný krok. Tým, že sa vek odchodu do dôchodku naviazal na strednú dĺžku dožitia, hrozí, že mladšie generácie budú podľa aktuálnych prepočtov pracovať aj do sedemdesiatky. Môžeme preto len dúfať, že sa ľudia budú dožívať vyššieho veku v zdraví, lebo podľa posledných štatistík sa ženy dožívajú v zdraví v priemere 54,6 roka a muži 55,5 roka. Predstava, že budú pracovať až do sedemdesiatky, mrazí. A nepomôže ani skorší odchod na penziu po štyridsiatich odpracovaných rokoch. Ak sa preň totiž ľudia rozhodnú, penzia sa im bude krátiť za každý mesiac na takomto predčasnom dôchodku o 0,3 percenta. Zastropovanie dôchodkového veku preto bolo dobrým riešením a je potrebné ho do systému vrátiť.
 

V čom a koho diskriminuje rodičovský bonus?

Hoci je Krajniakov vysnívaný rodičovský bonus na prvý pohľad ľúbivý, je aj diskriminačný. Nárok naň totiž nebudú mať rodičia, ktorých deti nemôžu napríklad zo zdravotných dôvodov pracovať, pracujú v zahraničí alebo už nie sú medzi nami, no aj oni deti vychovali. A nižší ho majú tí, ktorí viedli deti k spoločensky nenahraditeľným, ale menej ohodnoteným profesiám, aj to je nefér. Efektívnejšie by preto v tomto prípade bolo, aby štát platil za mamičky na rodičovskej dovolenke viac do sociálneho systému, vďaka čomu by sa im budúce dôchodky neznížili len preto, že sú doma dlhšie s deťmi. Veď to bol aj hlavný dôvod zavedenia tohto dôchodku, aby sa dorovnali penzie matkám, pretože ich majú nižšie ako otcovia či ženy bez detí. Také riešenie by bolo určite objektívnejšie. Možno len menej marketingovo ľúbivé a zložitejšie v nastavení, aby to zastihlo aj súčasných seniorov. Tých chcel týmto Krajniak uchlácholiť a zmierniť ich hnev za všetky chyby a kroky, ktoré im ublížili. Preto tak veľmi za tento dôchodok bojoval.
 

Uvažovali by ste nad novou dôchodkovou reformou? Ktoré zlyhania bývalej vlády vo vzťahu k dôchodcom by ste riešili ako prvé?

V prvom rade by sme dôchodcom vrátili reálny 13. dôchodok, to je aj naša podmienka pre účasť vo vláde. Taktiež chceme opäť otvoriť otázku primeraného ústavného zastropovania dôchodkového veku a pozrieť sa aj na valorizáciu dôchodkov tak, aby viac zohľadňovala rast životnej úrovne krajiny a miezd. V neposlednom rade chceme presadzovať ďalšie možnosti kompenzácie nízkych dôchodkov najstarším seniorom, aby sa zastavilo otváranie nožníc medzi „staršími“ a novopriznanými dôchodkami vrátane problematiky invalidných dôchodkov.

Aj z opozičných lavíc ste dokázali ľuďom pomáhať, o čom svedčí vaša úspešná snaha o rozmrazenie dôchodkov. Čo považujete za svoj najväčší úspech v pozícii opozičného politika?

Je to práve rozmrazenie minimálnych dôchodkov. Keďže koalícia hneď po nástupe nepochopiteľne zmrazila minimálne dôchodky na úroveň roku 2020, mnohí seniori museli po celé roky vyžiť mesačne z necelých 335 či 410 eur, čo pri nezastaviteľnom raste cien pre nich nebolo jednoduché. Vláda totiž ani v časoch extrémneho zdražovania nemala toľko slušnosti, aby dôchodcom najnižšie penzie rozmrazila a zvýšila. Nezaujímalo ich, že mnohí už mleli z posledného a prepadávali sa dokonca pod hranicu chudoby. Ja som sa však na takúto nespravodlivosť prizerať nemohol a v parlamente sme s kolegom z opozície úspešne presadili rozmrazenie a zvýšenie minimálnych dôchodkov. Po takmer troch rokoch sa tak v júli aj dôchodcovia s najnižšími penziami dočkali nápravy krivdy, ktorú na nich spáchala Matovičova koaličná úderka.

Ľudia na Slovensku, žijúci z minimálnej mzdy, majú neraz problém z danej sumy vyžiť. Ako hodnotíte Krajniakovu zmenu automatu na výpočet minimálnej mzdy, ktorý ľuďom uberá ešte aj z toho mála?

Rozhodne to bol veľmi zlý krok, na ktorý navyše vôbec nebol dôvod. Minister pri znížení minimálnej mzdy buď podľahol tlaku zamestnávateľov, alebo sú mu zamestnanci úplne ukradnutí. Keď sme ešte v roku 2019 nastavovali automat na výpočet minimálnej mzdy, vychádzali sme z odporúčania Európskeho výboru pre sociálne práva a nastavili sme, aby bola výška minimálnej mzdy v prípade nedohody sociálnych partnerov vo výške 60 percent z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Krajniakovi sa to však asi zdalo veľa a vzorec upravil tak, aby minimálna mzda predstavovala iba 57 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Tým v podstate už tri roky oberá Krajniak zamestnancov, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, každý mesiac o eurá navyše. A povedzme si pravdu, ľuďom, ktorí pracujú za najnižšiu mzdu, rozhodne pomôže každé euro navyše. Strana Smer-SSD nikdy nepôjde proti zamestnancom a v prípade účasti v budúcej vláde budeme podporovať automatické naviazanie minimálnej mzdy na reálne makroekonomické ukazovatele. Minimálna mzda musí jednoznačne rásť, nie sa znižovať. Nemôžeme nechať ľudí každý mesiac žiť od výplaty k výplate, to neprospieva nikomu. Nikto tu nechce pracujúcu chudobu. Musí platiť, že ľudia vedia z príjmu z práce slušne vyžiť. Zároveň musí byť výhodnejšie pracovať ako poberať sociálne dávky.

Po tom všetkom mala vláda ešte odvahu zmraziť príplatky za prácu v neštandardnom čase. Koľko ľudí to postihlo?

Státisíce ľudí prichádzali od januára 2022 pre zmrazené príplatky o desiatky eur mesačne navyše. Ľudí, ktorí pracujú v noci či v nedeľu, je viac ako 300-tisíc a v sobotu chodí do práce dokonca viac ako 400-tisíc zamestnancov. Týmto všetkým Krajniak jednoducho bezdôvodne siahol na mzdy, lebo sú mu zamestnanci ukradnutí. Našťastie sa nám z opozičných lavíc podarilo aj túto krivdu napraviť a príplatky sú už zvýšené a rozmrazené.

Kandidáti a priatelia: poslanec NR SR Ján Richter na Nitrianskom hrade s poslancom NR SR Mariánom Kérym, kandidátom na poslanca Tiborom Gašparom a poslancom NR SR Antonom Stredákom. 

Aké konkrétne opatrenia by ste chceli presadiť na zlepšenie pracovných podmienok zamestnancov?

Tých opatrení je hneď niekoľko. Chceli by sme napríklad prijímať ďalšie opatrenia na obmedzenie práce v noci, počas voľných dní a štátnych sviatkov, ako aj na obmedzenie nadmernej nadčasovej práce. Slováci pracujú v neštandardnom pracovnom čase najviac v porovnaní s inými krajinami EÚ. Taktiež chceme pre zamestnancov opäť presadiť Krajniakom zrušené výhody silného kolektívneho vyjednávania, ktoré vždy zabezpečuje rýchlejší rast miezd a zamestnaneckých výhod či stabilitu pracovného času. No a pozrieme sa opäť aj na minimálnu mzdu, ktorú Krajniak znížil, a naviažeme jej rast na reálne makroekonomické ukazovatele.

Po covidovej kríze nastala kríza inflačná. Dlho ste upozorňovali na enormný nárast cien energií a potravín, no vláda nebola schopná ľuďom efektívne pomôcť. V čom tkvela ich neschopnosť?

Už od konca roka 2021 sme vládu upozorňovali, že nás po covidovej kríze čaká ďalšia kríza, a to inflačná. Viackrát sme sa vlády dokonca pýtali, ako chce Slovákom pomôcť zvládnuť enormný nárast cien potravín, služieb či energií, no reálnej odpovede sme sa nedočkali. A ani ľudia sa nedočkali reálnej pomoci, pretože vláda Matoviča aj Hegera sa na nich v najťažších časoch doslova vykašlali. Zopár ľuďom síce hodili omrvinky v podobe jednorazovej stoeurovej pomoci, no väčšina Slovákov zostala bez pomoci. Enormné zdražovanie totiž neohrozuje iba ľudí v hmotnej núdzi či nezamestnaných, ale aj seniorov s nízkymi penziami či pracujúcich. A pre túto skupinu nepripravili bývalé vlády žiadne systémové opatrenie, ktoré by napríklad stlmilo rast cien potravín, pretože tie narástli v priemere o 30 percent a niektoré základné potraviny zdraželi o 50 až 75 percent. Jednoducho nemali záujem pomôcť a zrejme ani nevedeli ako.

Nakoniec to bola až strana Smer-SSD, ktorá presadila opatrenia brzdiace rast cien potravín. Aké konkrétne opatrenia to boli?

Keď sme videli, že vláda je pri riešení inflačnej krízy úplne neschopná, vzali sme to do vlastných rúk a nakoniec sme z opozičných lavíc presadili opatrenia, ktoré majú zabrzdiť nekončiaci sa rast cien potravín. Tieto opatrenia sú výsledkom viacerých rokovaní so zástupcami potravinárskeho sektora, aby sme mali istotu, že v konečnom dôsledku vďaka nim zostane ľuďom v peňaženkách viac peňazí. Ja som konkrétne predložil návrh na dočasné zníženie ceny práce pre potravinárov v podobe odpustenia časti odvodov na sociálne poistenie, ktoré platia zamestnávatelia za zamestnancov. Samozrejme tak, aby to zamestnanci na dávkach zo systému sociálneho poistenia v budúcnosti nepocítili. Kolegovia presadili napríklad povinnosť pre ministerstvo financií vykonať analýzu cenového vývoja základných druhov potravín.

Mnohí vidia v strane Smer-SSD nádej a dúfajú v návrat k sociálnej stabilite. Čo ľuďom v tejto oblasti ponúkate za prejavenú dôveru vo voľbách?

S kolegami zo strany Smer-SSD máme jasný cieľ – vrátiť ľuďom dôstojnosť do života, ktorú im amatérske vlády Matoviča a Hegera veľmi rýchlo vzali. Nepochopiteľné rušenie sociálnych istôt, nekonečný chaos a amaterizmus či ignorovanie skutočných problémov ľudí spôsobili, že mnohí sa prepadli pod hranicu chudoby alebo na nej balansujú a potrebujú, aby im štát urýchlene podal pomocnú ruku. Smer-SSD takouto pomocnou rukou je a vždy bude stáť na strane ľudí – seniorov, rodín, mladých ľudí, zamestnancov aj ľudí so zdravotným znevýhodnením či ľudí bez práce.

Ak získate dôveru voličov a zostavíte vládu, nadviažete na silné a populárne sociálne programy z obdobia vašich predchádzajúcich vlád?

Jednoznačne. Opatrenia, ktoré boli zrušené alebo zmenené, ľuďom vrátime a prispôsobíme novým podmienkam. A prinesieme aj ďalšie opatrenia, aby sa ľuďom na Slovensku žilo lepšie.