SŤAHOVANIE UMELCOV

Slovensko nemajú radi najmä ľudia, ktorí okrem rapotania cudzích textov a v súkromí aj cudzích myšlienok nič iné robiť nevedia. Taký Arpád Soltész, Dorota Nvotová, Martin Klus, lady Vášáryová, Iveta Radičová, Richard Stanke, a agresívne sa vyjadruje aj Oliver Andrásy, Fica by skopal dole schodmi Prezidentského paláca... A Milan Kňažko, práve tento „tribún novembra“ známy vytváraním koridorov, poradil v svojom blogu na Aktualitách.sk správkyni paláca naozaj vzorovo „demokraticky“: „Možno je lepšie riskovať porušenie ústavy nevymenovaním (Ficom) navrhovaných ústavných funkcionárov.“ Naozaj „demokrat“, ktorý keď kandidoval za prezidenta, pred voľbami ťahal medové motúzy. Dvadsiateho druhého novembra 2013 oznámil svoju kandidatúru a vyhlásil: „O post hlavy štátu sa chcem uchádzať ako nestranícky a nezávislý kandidát, ktorý bude vždy dodržiavať ústavu, zákony a demokratické pravidlá.“ Dobre čítate: „Vždy dodržiavať ústavu!“ Ale po voľbách o desať rokov neskôr mu už na ústave nezáleží.

Hviezda spomedzi slušných

Takto na to reagoval jeden „dezinformátor“ na Telegrame: „Milan Kňažko potvrdil svoje postihnutie stareckou demenciou. Ľutujem deň, keď som mu dal hlas pri prezidentských voľbách.“Nuž nie, Kňažko sa, žiaľ, zo Slovenska nezberá.A nezberá sa ani Rišo Stanke, ten už totiž preč je. Tento podľa liberálno-agresívno-progresívnych plátkov „obľúbený herec“, ktorý nedávno oslávil 56 rokov, táto hviezda spomedzi „slušných“ žije totiž v harmonickej „rodine“ so svojím partnerom – manželom a „synom“ Vojtíškom v Česku. Na Slovensko chodí iba zarábať peniaze, teda po výplaty, organizovať mítingy a byť tribúnom „slušných“, za čo mu palác, v ktorom prvostupňovým súdom uznaný za vinného Andrej Kiska prijímal aj kozie návštevy, prepožičiava – štátne rady a vyznamenania.

Je to ten „obľúbený herec“ s faustovsko-mefistovským vzhľadom, ktorý v máji 2019 – podľa denníka Nový Čas – spôsobil dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu, priamo na mieste činu nafúkal 0,75 promile. Mainstreamové médiá vtedy incident dokonale ututlali, veď ich priaznivci sú niečo viac ako ľudia, pravda o nich sa nenosí. Je na ňu jednoducho uvalené embargo. Ak by sa to stalo predstaviteľom iného politického spektra, tzv. nepriateľa západných hodnôt, médiá hlavného prúdu, „mainstreamu“, ktorým však lepšie pristane pomenovanie „fakestream“ (falošný prúd), by ich zničili za 24 hodín. Tie titulky! „Vieme prví“, „Mimoriadna správa“...

Sodoma a gomora

Tento „obľúbený herec“, nezameniteľný nielen svojím výzorom, ale aj chrapľavým hlasom, to v živote nemal úplne jednoduché. Ako píšu informované médiá, tomuto Stankemu, ktorý sa otvorene prihlásil k homosexualite, rakovina vzala jeho bývalého partnera, scénografa a kostýmového výtvarníka Aleša Votavu, ktorý pre neho „nesmierne veľa znamenal“. Dnes je však „obľúbený herec“ opäť šťastný. Údajne ho zmenilo „otcovstvo“. Nuž, otcovstvo. Už roky žije s iným priateľom, anestéziológom Štěpánom Rusínom, a vychovávajú spolu syna Vojtíška, ktorý údajne zmenil Riša samého. Synčeka im, vlastne Štěpánovi, ktorý je biologickým otcom, porodila blízka kamarátka Katka. „Richard pri pôrode nebol, pretože by vraj asi omdlel,“ smial sa priateľ Štěpán a dodal pre českú Queer TV: „Sme dvaja muži a dve ženy a máme spolu jedno dieťa. Dohodli sme sa na tom pred rokmi s kamarátkou, ktorá v tom čase premýšľala, akým spôsobom by si mohla zaobstarať dieťa, hoci v tom čase žila s priateľkou.“ Moja mama by to vyhodnotila ako „sodomu a gomoru“.

Portál Topky.sk zaujímalo, či neplánujú rodičovské povinnosti zdvojnásobiť. A odpoveď? „To neviem, ešte nie som rozhodnutý,“ odpovedal s úsmevom Rišo, ktorý sa údajne v minulosti netajil ani tým, že premýšľa aj nad „vlastným potomkom“.Takže osud Riša Stankeho je podobný ako osud Ďura Kemku v tom zmysle, že ani tento milovník slovenských honorárov neuteká „preč“, lebo už preč je. Žije na západ od rieky Moravy a na východ od nej chodí po zárobky.

Fiasko vo voľbách

A čo ostatní spomenutí i ďalší? Autor Svine a iných podobných čerešničiek na progresívno-liberálnej torte, Arpi Soltész je už za horami, za dolami. Konkrétne údajne v Prahe. On ako jeden z prvých dodržal slovo. Ďakujeme.

Dorotka Nvotová, kandidátka za stranu Demokrati, sa po voľbách najprv rozplakala. „Zobudila som sa do rána, v ktorom som chvíľu nevedela, kto som. Vedela som len, že sa naplnila moja predtucha z čias, keď som napísala pieseň Requiem za krajinu. A to bolo jediné, čo som vám dokázala k tomu pocitu povedať. Celá uplakaná, vystrašená a zlomená som sadla do auta, zapriahla karavan a odišla na tri dni za hranice. Niekam bližšie, kde budem sama, bez ľudí, bez Slovákov, bez výčitiek, posmeškov, pľuvancov a vyhrážok,“ napísala Dorotka. Takže po fiasku vo voľbách utiekla za hranice, ale „musí sa vrátiť domov“. Prečo, preboha? Lebo sa nevie zmieriť s prehrou: „Nie, nie som zvyknutá prehrávať. Ťažko to nesiem, a stále rozmýšľam, čo som mohla spraviť lepšie. Okrem tisícok nenávistných komentárov, ktoré mi každým dňom pribúdajú na sieťach, mi však chodia v desiatkach aj povzbudivé správy od vás... Keď vidím, ako naša prezidentka dáva Ficovi poverenie, už mi do čaju žblnkajú slzy. Neprehrala som ja a moja pýcha, ani Demokrati, prehralo Slovensko.“ A preto na politickú kariéru Dorotka nezanevrela: „Naďalej budem v Demokratoch. Som presvedčená o tom, že naša krajina potrebuje slušnú stredovú stranu. Sme mladá strana, a nestihli sme si vybudovať potrebné povedomie.“

Dezinformácie, hoaxy a propaganda

Po Arpim Soltészovi a Dorotke Nvotovej odišiel zo Slovenska aj neúspešný uchádzač o miesto audítora v Európskom dvore audítorov Maťo Klus. Zamieril do priateľských USA, „ako by povedal klasik, samozrejme, po inštrukcie k ujovi Georgeovi. Osobitne po týchto voľbách. Realita je však podstatne menej konšpiračná, no rovnako zaujímavá“, napísal na sociálnej sieti. Do spriatelenej Ameriky ho pozvala organizácia Eisenhower Fellowship, vybrali ho za účastníka tzv. Eastern European programu. „Mojou úlohou je skúmať o. i. vplyv dezinformácií, hoaxov a propagandy na politický život v USA a v Európe. Ale aj možnosti, ktoré sa v tejto oblasti ponúkajú s nebývalým rozvojom umelej inteligencie, či narastajúcim záujmom o kritické myslenie a overovanie faktov u istej časti obyvateľstva.“ Nuž, máme sa načo tešiť my i on. My na sliedenie, on na vizitku „zahraničný agent“, ktorú dostane, ak parlament čoskoro prijme obdobu US zákona FARA.

Spomedzi zhasínajúcich hereckých hviezd sa najväčšmi a nevídane drasticky vyjadrila o tomto národe umelkyňa z Banskej Štiavnice, Magduška Vášáryová. Nielen herečka a všetko, čo podľa Boleka Polívku s tým súvisí, ale aj bývalá diplomatka. Z jej papuľky vyšli nediplomatické tirády nenávisti k všetkému slovenskému. Na dunajskom nábreží pre ktorúsi českú televíziu pokrstila slovenských voličov, predovšetkým teda asi 75 percent z nich, ktorí nevolili jej srdcu milých progresívcov, podobne ako autor Svine. Slováci sú národ neofašistov, neonacistov, ktorí predtým volili ĽSNS, sú spodina. Ľudia ako Fico sú vypáchnutí, a tak ďalej. Reakcia prišla z pera bývalej učiteľky Márie Škultétyovej, poslancov na čele s Jánom Podmanickým, aj europoslankyne Beňovej. Mne však napadli súvislosti.

Poďme na ne.

Agresívny udavač

Marxizmus na Slovensko prišiel spoza rieky Moravy. To je fakt. Najprv sa Klement Gottwald v septembri 1921 nasťahoval do Banskej Bystrice, v roku 1922 do Vrútok, a stade vydával až do roku 1924 komunistickú Pravdu. Už vtedy na Slovensko prišli aj iní Česi, Bacílek, Jilemnický, Benada. Po vojne v roku 1947 zdedil komunistickú Pravdu starý otec Michala Šimečku, Edmund Frisch zo Starej Ľubovne, zatiaľ čo v šírení marxizmu medzi Dunajom a Tatrami pokračoval druhý starý otec Michala Šimečku, Milan Šimečka z Brna. Ten bol nielen marxista, ale aj agresívny udavač. Tak, ako dnes útočí herečka Magduška, ale i sociologička Iveta Radičová – z toho istého podpníka –, útočil v 50. rokoch starý Šimečka na budúceho Magduškinho manžela, Milana Lasicu. Že ako študent VŠMU ničil socialistickú organizáciu mladých, ČSM. Aj druhý starý tato Michala Šimečku bol udavač. „Prisolil“ pôvodne svojmu spolubojovníkovi Gustávovi Husákovi, keď z neho robili „buržoázneho nacionalistu“.Všetko marxistické a neomarxisické je útočné. Najprv sa útočilo v mene robotníckej triedy proti buržoázii, teraz v mene „novej kultúry“ proti kultúre tradičnej, proti rodine a národu. A ako chameleóni menia iba farby. Z tmavočervenej, po česky „rudej“, sa dnes prezliekli do slovenskej nebovo belasej. Ale marxistické srdce v nich tvrdo bije naďalej.A tak „pevne veríme“ – ako radi hovoria oni i Miki Dzurinda –, že všetok ten neslovenský nános odíde. Začal to teda autor Svine Soltész, a mali by ho, aspoň podľa predbežných prísľubov, nasledovať všetci ostatní. Kemka a Stanke sú dlhodobo preč, ale čo taký Hríb, Havran, Handzuš i Borbély, a tak ďalej...? Nech sa páči aj Ivete Radičovej a starnúcej Vášáryovej, hlboko zakorenenej medzi nepozerateľnými hercami, ktorí okrem jazyka, ktorý používajú, často len šušlú, nemajú v sebe nič slovenské. A ten jazyk podľa stredného Šimečku, najnovšie ostrého kritika „neláskavého kresťanstva“, je „fialový, drevený a napuchnutý ako jazyk obesenca“...

V zahraničí sú už aj dvaja eseťáci. Anton Zajac, spolumajiteľ Esetu, ktorého vyhlásili za sedemnásteho najbohatšieho Slováka s odhadovaným majetkom 230 miliónov eur, žije v luxusnej vile v rakúskej obci Wolfsthal už od roku 2019. Aktuálne ohlásil odchod zo Slovenska ďalší eseťák, jeden z najbohatších Slovákov Miroslav Trnka. Jeho majetok odhaduje rebríček časopisu Forbes na 800 miliónov eur. Firmu nám tu však ponechá, veď idú ďalšie voľby...

Mnohí chceli, no zatiaľ len podaktorí odišli. Veď kde by im tak dobre bolo? Ale nech sa páči aj ďalší! Bude sa nám voľnejšie dýchať. Odíďte a už neotravujte slovenské ovzdušie. A to ani na diaľku, cez éter, ktorý je, zdá sa, ešte stále slobodný pre všetkých. Len dokedy.