KONIEC SYMBOLU NEZÁKONNOSTI

Úrad špeciálnej prokuratúry sa stal symbolom. Žiaľ, nie symbolom niečoho dobrého, ale práve mocenskej svojvôle, ktorou sa vyznačovala bývalá Hegero-Matovičova garnitúra. Jej oddaným služobníkom v úrade špeciálneho prokurátora sa stal bývalý politik Daniel Lipšic. Teda rozhodne nie neutrálne pôsobiaci človek, ale taký, ktorého zaujatosť voči strane Smer-SSD bola dlhodobo známa. Myšlienka, že tento človek, ktorý predtým navyše nikdy nepôsobil ako prokurátor, bude v svojej funkcii nestranný, bola už od začiatku absurdná. Bývalej vládnej koalícii však práve takýto káder vyhovoval, lebo jej zďaleka nešlo len o nejaké „rozviazané ruky“ orgánov činných v trestnom konaní a justície, ale o tvrdý mocenský boj proti politickému oponentovi, ktorým bola najmä strana Smer-SSD a sekundárne aj osoby, nejako s touto stranou v súčasnosti či v minulosti spojené.

Rozklad právneho štátu

Manipulácie trestných konaní prostredníctvom výpovedí kajúcnikov, nezákonné väzobné stíhania, úmrtia vo väzbe – aj toto boli škandály, ktoré nemožno oddeliť od vládnutia bývalej Hegero-Matovičovej vlády. Rovnako tak však tento rozklad právneho štátu nie je možné oddeliť ani od rozhodnutí Lipšicovho Úradu špeciálnej prokuratúry. Úmysel a plán novej vlády, špeciálnu prokuratúru zrušiť, sa preto v plnej miere dá pochopiť a môžeme konštatovať aj to, že ide o priam nevyhnutný krok. Hoci, určité pochybnosti môže vzbudzovať fakt, že nová garnitúra sa tento krok snaží presadiť cez skrátené legislatívne konanie.

Ako na toto konanie zareagovala súčasná parlamentná aj mimoparlamentná opozícia? S najväčšou zúrivosťou sa vrhla do ostrej kritiky zámeru Ficovej vlády a do boja proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry. Jej predstavitelia zároveň podporili protesty namierené proti tomuto úsiliu vlády. Keď človek sleduje mainstreamové médiá, môže nadobudnúť pocit, že dôležitejšie problémy, ako je zrušenie ÚŠP, naša krajina ani nemá. Boj za zastavenie zrušenia špeciálnej prokuratúry je vykresľovaný ako zápas za právny štát – hoci je to práve Lipšicom vedená inštitúcia, ktorá po právnom štáte v posledných rokoch ustavične šliapala. Ale zbytočne budeme opozícii hovoriť niečo o zneužívaní inštitútu kajúcnika, manipuláciách trestných konaní, úmrtiach vo väzbe či o odporných rečiach vyšetrovateľov NAKA čurillovcov o ich kolegyni Diane Santusovej. Tej totiž ide v prvom rade o boj proti vláde na čele s nenávideným Smerom. A keď aktuálne má byť hlavným nástrojom proti nej kritika zrušenia špeciálnej prokuratúry, tak sa opozícia – zastúpená Progresívnym Slovenskom, SaS, KDH, Matovičovým hnutím (že vraj) Slovensko a stranou Demokrati – neváha chopiť aj tejto príležitosti.

Chrlenie síry a ohňa

Kým pre opozíciu je zrušenie špeciálnej prokuratúry vecou výsostne politickou, svoj odborný pohľad na tému poskytol dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Jednoznačne sa vyslovil za zrušenie úradu a zároveň vyjadril, že cíti spoluzodpovednosť za to, čo sa na Slovensku v tejto súvislosti deje, lebo sám Daniela Lipšica do jeho funkcie navrhol. Na tento slušne vyslovený názor odbornej autority reagovala veľmi nemiestne Mária Kolíková z SaS – áno, tá bývalá ministerka spravodlivosti, za ktorej úradovania prišiel vo väzbe o život Milan Lučanský – ktorá sa vyjadrila, že dekan Burda je vraj „hanbou akademickej obce“. Ale nakoniec, čo iné sa vlastne od tejto opozície a zvlášť od tejto strany bývalej koalície (teda SaS) dá očakávať? Asi ozaj len chrlenie síry a ohňa voči každému, kto nemá ten istý zápal v boji proti „smerohlasáckej mafii“ ako ona sama.

Daniel Lipšic sa v súvislosti s plánom koalície na zrušenie jeho úradu pokúsil zahrať aj na „bohatiera“, ktorému nezáleží na vlastnej kariére, ale v prospech vyššieho cieľa – teda zachovania ÚŠP – je ochotný rezignovať na svoju funkciu. Na predstaviteľov koalície však tento prísľub príliš nezapôsobil a od svojich plánov ukončiť existenciu problematickej inštitúcie nijako neupustili.

A načo by to aj robili – keď sú to práve vedúci predstavitelia Smeru-SSD ako súčasný premiér Robert Fico či minister obrany Robert Kaliňák, ktorí predsa obaja majú v čerstvej pamäti, ako boli ešte nedávno trestne stíhaní? O Ficovi sa rozhodlo v napätom hlasovaní v parlamente, že nakoniec nebude vydaný na väzobné trestné stíhanie, a Kaliňák sa dokonca v tej väzbe na istý čas aj ocitol. Týmto starým politickým harcovníkom by asi ťažko niekto vysvetľoval, že Lipšicovo odstúpenie bude nejakou náplasťou, ktorá zahojí všetky nespravodlivosti, ktoré sa tu za bývalej Hegero-Matovičovej vlády – aj s pričinením špeciálnej prokuratúry – vyskytli. Pochopiteľne, ťažko by niekto zachovanie špeciálnej prokuratúry nanucoval napríklad aj bývalému policajnému prezidentovi a súčasnému poslancovi Národnej rady SR za Smer Tiborovi Gašparovi, ktorý v tej väzbe sedel celý rok.

Odstrašujúci príklad

Za špeciálnou prokuratúrou rozhodne nebude potrebné smútiť. Stala sa takým prvkom nášho právneho systému, ktorý mu nepomáhal, ale celkom jednoznačne škodil. Spojená bola s vyčíňaním neslávne známej Hegero-Matovičovej vlády v rokoch 2020 – 2023. Na toto obdobie budeme ešte dlho spomínať – a určite nie v dobrom. Jednak v súvislosti s tvrdými opatreniami, ktoré zaviedla v spojitosti s pandémiou covidu, ale potom aj pre nezákonnosti v súvislosti s trestnými stíhaniami osôb spájaných s bývalými vládami Smeru. A v tomto prípade má maslo na hlave jednoznačne aj Daniel Lipšic a jeho špeciálna prokuratúra.

Ak sa niekto snaží vytvárať dojem, že zrušenie ÚŠP sa rovná deštrukcii právneho štátu, treba mu pripomenúť, že tá deštrukcia sa tu diala uplynulé približne tri roky.

Špeciálna prokuratúra rozhodne nie je bežným prvkom v právnych systémoch krajín a pokiaľ ide konkrétne o slovenský prípad, ten môžeme s celkom čistým svedomím označiť za odstrašujúci. Nie, Úrad špeciálnej prokuratúry naozaj nepotrebujeme a politického aktivistu Lipšica na jeho čele už vôbec nie. Zrušením ÚŠP a prenesením jeho agendy na krajské prokuratúry sa rozhodne dostaneme o niečo bližšie k tomu, aby na Slovensku opäť začala platiť elementárna zákonnosť a nie politická pomsta.