STOROČNICA KARDINÁLA KORCA
Mučeníctvo a tajná činnosť, to bol celoživotný postoj kardinála Korca. Napísal viacero kníh, zrejme najviac zarezonovali knihy Od barbarskej noci a Tisíc rokov Slovenska s Cirkvou.
Ján Chryzostom Korec bol slovenský kňaz v časoch neslobody prenasledovaný vlastne len preto, že veril v Boha a v skutočné poslanie tohto národa. Ako mladý chlapec bol členom Slovenského katolíckeho skautingu, protiváhy ateisticky orientovaného českého Sokola, a v roku 1935 sa v Ružomberku ako skaut odfotografoval s Andrejom Hlinkom.
Za biskupa ho tajne vysvätil biskup Pavol Hnilica. Zatkli ho a 11. marca 1960 odsúdili za vlastizradu na 12 rokov. Väznili ho v Prahe, vo Valdiciach, kde trpel spoločne s uväzneným biskupom Vojtaššákom, sedel v Leopoldove a v Ilave. Z väzenia ho prepustili v roku 1968, rehabilitovali, ale čoskoro zase mu zakázali náboženskú činnosť, a tak do roku 1984 pracoval v rôznych robotníckych povolaniach. Popri tom však bez súhlasu štátnej moci pracoval v tajnej cirkvi. Biskupské insígnie dostal v roku 1969 od pápeža Pavla VI. Dňa 6. februára 1990 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za sídelného biskupa do Nitry a 28. júna 1991 ho menoval za kardinála.
Mučeníctvo a tajná činnosť, to bol celoživotný postoj kardinála Korca. Napísal viacero kníh, zrejme najviac zarezonovali knihy Od barbarskej noci (išlo o noc z 13. na 14. apríla 1950, keď násilne zatvárali slovenské mužské kláštory), a Tisíc rokov Slovenska s Cirkvou, ktorá už nechcela byť len knihou náboženskou. Išlo mu o pravdivý pohľad na dejiny Slovenska, ktorý bol niekoľko storočí – a ešte i je – skresľovaný. Akýmsi jeho odkazom je zrejme homília, ktorú predniesol 5. júla 2005 na národnej cyrilo-metodskej púti v Nitre. V priamom prenose televízie a rozhlasu predniesol otvorené „celonárodné zamyslenie a spytovanie svedomia všetkých veriacich,. Menej veriacich, neveriacich i hľadajúcich.“ Homília, v ktorej kládol závažné otázky o dejinách národa a jeho mieste v Európe, o vernosti zásadám, z ktorých sme sa pred tisíc rokmi zrodili.“ Homília vyvolala živý ohlas, no čoskoro sa po nej i po kardinálovi „zľahla zem“. Kardinál to podľa istej „menšiny, ktorá sa tvári ako väčšina“ prehnal. Okrem iného kritizoval aj priemysel zábavy, ktorý môže viesť k zániku našich základných hodnôt.
Na fotografii je mladý Ján Korec s Andrejom Hlinkom v roku 1935.
Jeden zo siedmich slovenských kardinálov, dosiaľ posledný „domáci“ kardinál, sa narodil pred 100 rokmi, 22. januára 1924 v Bošanoch. Prežil v svojom živote veľa svetlých i temných chvíľ. Umrel vo veku 91 rokov 24. októbra 2015 v Nitre. Je pochovaný v nitrianskej Bazilike sv. Emeráma.
Tento vzácny človek sa hlboko zapísal do slovenských dejín. Cirkevných, ale aj národných. Pohrebné obrady v Nitre celebroval poľský kardinál Stanislaw Dziwisz, ktorý povedal, že „poznal kardinála Korca prostredníctvom Svätého otca. Stretávali sa často. Pre mňa to bol národný hrdina, a navždy to tak ostane. Hovoriť o histórii Slovenska nemožno bez kardinála Korca.“ V 90-tých rokoch minulého storočia dával duchovné cvičenia pápežovi Jánovi Pavlovi II. a Rímskej kúrii. Zrejme aj pod jeho vplyvom vyriekol Ján Pavol II. na audiencii v chráme sv. Petra vo Vatikáne 9. novembra 1996 tieto prorocké slová: „Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami, kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácii.“ Na pohrebe sa s ním rozlúčili tisícky Slovákov, aj za prítomnosti vtedy druhého slovenské kardinála Jozefa Tomka.
Ako vysokoškoláci stretávali sme sa s ním aj v jeho byte na Vranovskej ulici v Petržalke, pravdaže načierno. Raz dokonca prišiel za nami, za skupinou mladých ľudí, ktorí sme boli v Tatrách, priamo z Ríma, a ukázal nám vzácnosť. Vtedajší pápež Pavol VI. ho 8. júla 1969 prijal na súkromnej audiencii a ako gesto uznania mu podaroval krásne a cenné biskupské insígnie, kríž, mitru a biskupskú palicu, ktorú sám používal ako milánsky sídelný biskup. Bolo to čosi jedinečné v dejinách Cirkvi i Slovenska bez tradičných štátnych insígnií. Dnes sú uložené na Nitrianskom hrade.
V decembri 2010 sme si na to zaspomínali v jeho nitrianskej rezidencii, kam po inšpiráciu chodievali aj vysokí štátni predstavitelia. A požehnal vtedy úsilie Matice slovenskej o obrodu nášho národa.
Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.
DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.
UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.