OSOBNOSTI SLOVENSKA 21. ČASŤ: HONT a POZNAN

Naše dejiny sú od polovice 10. storočia spojené s Maďarmi. No veľmi dlho, až do 18. storočia, to neboli ich, ale najmä naše dejiny, hoci my to prehliadame. Ktosi nás presvedčil, že vtedy dávno prišli k nám „kultúrne a jazykovo vyspelí Maďari“. Fakty však hovoria iné. Napríklad aký jazyk používali turko-maďarské kmene, ak v slovenčine i maďarčine je aj takáto veta: „Drahá je tá riedka kaša“ - „Drága az a ritka káša“? Mohli prevziať túto vetu Slováci od Maďarov? Len ťažko – aj Česi totiž hovoria „Drahá je tá řídká kaše“ a k nim Maďari nedorazili.

V Podunajskej kotline sa v onom čase práve spojili dve ideológie, pokojná a bojová. Tá prvá sa opierala – podľa Emila Páleša – o archanjela Zachariela, po hebrejsky Božia spravodlivosť, a Rafaela, Boží liek, pričom Zachariel a Rafael sú aj ochrancami východnej cirkvi, ktorej najzápadnejšie výbežky sú u nás. Tá druhá mala strážcu archanjela Samaela, po hebrejsky Boží jed. Ten sa pri Dunaji objavil príchodom starých Maďarov a natrvalo ostal tŕňom v našej päte. Dodával nám zrejme energiu a odvahu konať.

Už tradične sú pochybnosti o slovenskom pôvode Slovákov. Vraj Hont a Poznan pochádzali zo Švábska, mali byť bratmi, a do Uhorska prišli až v časoch kniežaťa Gejzu. Pravda je však taká, že nitrianski Poznanovci, ako prastarý slovenský rod, si mocenské pozície vydobyli už za panovania Svätopluka. Boli svetskými patrónmi benediktínskeho kláštora pod Zoborom, spájaným so Svätoplukovou smrťou. Súpis ich majetkov je v zoborských listinách z rokov 1111 a 1113. Majetky Hontovcov boli v oblasti Ipľa, Hontu, Malohontu a Novohradu.

Slováci prijali Maďarov dobrosrdečne. Ak Anonymus neklame, najmladší Arpádov syn Zoltán sa oženil s dcérou Mojmíra II. Volala sa Felícia? Jeho potomok Takšoň, vnuk Gejza a pravnuk Vajk – Štefan vládli z Nitry. Keď veľkoknieža Gejza ustanovil za nitrianske knieža brata Michala, vstúpili Poznan a Hont do jeho služieb. Zotrvali v nich do roku 955, keď Michala brat Gejza zavraždil. Aby ho mohol nahradiť jeho syn Štefan.

Štefan prišiel do Nitry s bavorskou manželkou Gizelou. Nitrianski mládenci veruže boli posadnutí bavorskými princeznami už od čias Pribinu. Medzi ním a kniežatami Poznanom a Hontom sa vytvorili pevné osobné vzťahy.

Po Gejzovej smrti v roku 997 si nárokoval trón, a to so zbraňou v ruke, iný Arpádovec, šomoďský knieža, pohan Kopáň. Pridali sa k nemu iné maďarské pohanské kmene. A nebyť toho, že na strane Štefana stáli slovenskí veľmoži, štát, ktorý neskôr dostal meno Uhorsko, by ani nevznikol.

Na dolnom Hrone, v dnešnej Bíni, práve kniežatá Poznan, Hont a Orc opásali Štefana podľa starého slovenského zvyku, čím ho uznali za vládcu. Následne ho sprevádzali do rozhodujúcej bitky, ktorá sa odohrala kdesi pri Vespríme a Štefan v nej aj vďaka ich pomoci porazil Kopáňa. Vplyv Poznana a Honta, osobných strážcov kráľa, sa potom znásobil. Stali sa dedičmi kopáňovských majetkov okolo Nitry a v Hontianskej stolici.

Takže kolískou Uhorska je Nitra. Slovenské kniežatá a nie staromaďarská kočovnícka „aristokracia“ udržala kresťanské kráľovstvo. Nuž akéže násilné podmanenie Slovenov kočovníkmi z Ázie? Akýže predaj Svätoplukovho dedičstva za bieleho koňa?  

Uhorsko bolo pokračovaním Regnum Sclavorum: pápež poslal korunu po Svätoplukovi Štefanovi a nie Poliakovi Bohuslavovi Chrabrému. Bolo to naše kráľovstvo a „vzdali sme sa ho“ až po krutej maďarizácii na sklonku 19. storočia, a akoby definitívne pod vplyvom Čechov po roku 1918.

K statusu starých rodov patrilo zakladanie vlastných rodových (pohrebných) kláštorov, kde boli ich príslušníci pochovávaní a mnísi sa modlili za spásu ich duší. Najznámejšie kláštory, ktoré Hont-Poznanovci založili, resp. obnovili, sú Zobor, Bzovík a Šahy. „Poznano“ a „Guntio“ sa v roku 1002 spomínajú  v zakladacej listine opátstva v Panonhalme.

Poznan zomrel v roku 1030 a Hont v roku 1037. V druhej polovici 12. storočia sa ich rody manželskými zväzkami spojili.

Známe sú mená z jednej i druhej línie rodu. Poznanov syn Bukven bol nitrianskym županom v rokoch 1105 - 1113. Jeho synmi boli Deda a Geča, vnukmi Kozma a Mojš. Synom Poznana bol i Sebeš – prvý bratislavský župan v rokoch 1029 – 1039?  

Hont mal potomkov Biňa (1020 - 1060), ten v štvrtej generácii Farkaša (1183), ten Omodeja (1217) a Pankráca (do 1236). Potomkami Hontovho syna  Lamperta (1026 - 1060) bol Lampert II. (1080 - 1132), švagor kráľov Gejzu a Ladislava. Lampert II. založil kláštor v Bzovíku. Jedným z jeho potomkov bol aj Martin: okolo roku 1201 dalmátsko-chorvátsky, neskôr aj slavónsky bán.

Z rodu Hont-Poznanovcov pochádzali aj predkovia svätojurských a pezinských grófov. Synovia Ivanku Ondrej a Tomáš dali kráľovi Belovi IV. na konci bitky pri rieke Slaná v roku 1241 svojho koňa, na ktorom kráľ mohol ujsť z bojiska.

Pokračovateľmi rodu boli aj aj Forgáčovci, aj šľachtici z Nitrianskej Blatnice, Baťánovci či Pázmanovci. V týchto, a ešte v mnohých iných šľachtických rodoch, kolovala slovenská krv.

Pozoruhodnú knihu o nich – Šľachtické rody – napísal Drahoš Machala.