VLÁDA ČORAZ VIAC DEGENERUJE

Prvý máj sa stal po prvý raz dňom boja za skrátenie pracovného času v roku 1890 a história tohto sviatku má začiatky v Spojených štátoch a v Kanade. Po celom svete sa konali demonštrácie a štrajky, účastníci ktorých požadovali osemhodinový pracovný čas. Robotníci vyšli do ulíc napríklad v Rakúsko-Uhorsku, v Taliansku, vo Francúzsku, v Španielsku, v USA i v ďalších krajinách. Dnes na dôležitosť spravodlivého ohodnotenia poctivej práce každého pracujúceho Slováka poukazuje politická strana s príznačným názvom Práca slovenského národa. Podľa lídra PSN je nutné urobiť kompletnú inventúru v správe štátu.

Predseda PSN pripomína, že dnes často hovoríme o kybernetizácii spoločnosti a systéme vykonávania práce stojmi, preto položil otázku, prečo by sa republika nemohla začať uberať ako akýsi avantgardný oddiel celého sveta v tejto oblasti. „Prečo by sa nemohol pracovný týždeň zmeniť na štvordňový a pracovná doba na šesť hodín? A prečo ten, kto hodnoty tvorí, by nemal dostávať úmerný podiel, na rozdiel od toho, kto s nimi obchoduje? Štát a jeho politici v našich rozmeroch by sa mal konečne zaoberať problémami štátu a nie tým ako vyzerajú na obrazovke. Systém riadenia štátu treba vnímať komplexne a pánom tejto republiky musí byť ten od koho pochádza moc a tým je občan“ povedal pri príležitosti sviatku práce predseda PSN Roman Stopka.

Prvý máj je medzinárodným sviatkom a kedysi sa sviatok práce oslavoval v oveľa veľkolepejšom duchu, tradičnými prvomájovými sprievodmi. Dnes sa mnohí o tomto období vyjadrujú posmešne, neuvedomujúc si, že nejde o sviatok bývalých komunistov, pretože 1. máj má korene v Chicagu krvavými protestami. Tri roky po krvavom potlačení demonštrácií robotníkov sa v júli 1889 zišiel v Paríži zakladajúci kongres II. Internacionály. Na pamiatku obetí udalostí v Chicagu vyhlásil 1. máj za medzinárodný Sviatok práce. Porovnávať dve rôzne éry preto dnes nie je na mieste.

Predseda PSN nie je stúpencom žiadneho Československa, ani socializmu. Ako povedal, je predseda politickej strany Práca slovenského národa, ktorá má jednoznačný program a nemieni porovnávať dve éry vývoja našej spoločnosti a kvality ľudí, ktorí stáli a stoja na vývojovom čele. „Som ročník 1969, takže si dobre pamätám éru socializmu, v ktorej som zavŕšil svoj dvadsiaty rok života. Pravdu povediac, moje spomienky ako žiaka základnej školy a neskôr mladého študenta sú spontánne a veľmi príjemné. Oslavy 1. mája nám prinášali radosť a kolektívnu, pozitívnu zábavu. Aj keď som sa ako mladík, v rámci cirkevných aktivít zapájal do „vylepšovania“ vtedajšieho spoločenského poriadku, musím konštatovať, že socialistickí štátnici boli omnoho prezieravejší a vo vzťahu k štátnemu majetku, jeho obhospodarovaniu a zveľaďovaniu, ako aj k štátnej zvrchovanosti a suverenite vtedajšieho štátu oveľa naklonenejší a zodpovednejší, než tí dnešní. Veľmi jasne chápali, že májové oslavy, ak sa šikovne usmernia, predstavujú obrovskú príležitosť, pri ktorej občan demonštratívne vyjadrí vzťah k svojmu štátu, jeho mocenskému usporiadaniu i politickým predstaviteľom.

A keďže vzťah občana k štátu bol od školského veku väčšinovo smerovaný ako k prvoradej a nadradenej záujmovej hodnote, nad ktorou už nestálo nič vyššie, viacej sa pracovalo a menej kradlo než dnes, tieto oslavy so samozrejmosťou vyznievali pozitívne a zároveň na nejaký čas odbúrali väčšinu nežiaduceho spoločenského napätia. Teraz si čoraz jasnejšie uvedomujem, že schopnosťou obsiahnuť následky vlastných rozhodnutí, umením predchádzať problémom, analýzou signálnych informácií a schopnosťou ich využívať, vo väčšine prípadov a so zdrvujúcou prevahou socialistickí politici valcujú tých dnešných, ktorí popri nich vyzerajú ako ukričaní diletanti. Nie náhodou náš štát ako organizačná štruktúra od vlády k vláde degeneruje čoraz viac a viac.