KÉRY: ĽUDIA AKO LIPŠIC SI ROBILI Z TRESTNÉHO ZÁKONA TRHACÍ KALENDÁR

Tak Ústavný súd SR rozhodol o novele Trestného zákona, ktorú schválila naša vládna koalícia, a ešte prezidentka Zuzana Čaputová so skupinou 30 opozičných poslancov sa s ňou obrátila na Ústavný súd. Rozhodol o novele, kvôli ktorej tu opozícia šírila nenávisť voči vláde Roberta Fica, vymýšľala si hoaxy o premlčacích lehotách, o tom, že ideme dávať príliš nízke tresty, že tu lámeme legislatívny proces, schvaľujeme niečo nedemokraticky a ideme chrániť zločincov.

Avšak opak je pravdou. Novela Trestného zákona zaradila slovenské trestné právo medzi moderné trestné konania v Európskej únii. Doba temna, keď sa bezdôvodne zatýkali rôzni politicky nepohodlní ľudia, doba, kde si osoby ako Daniel Lipšic, Ondrej Repa, Ján Šanta, Michal Šúrek, robili z Trestného zákona trhací kalendár a vysoké sadzby za majetkové trestné činy boli podkladom na vydieranie v podobe väzobného trestného stíhania, je, dúfajme, preč. Avšak, čo je najhoršie, nenávisťou sršiaca opozícia spolu s liberálnymi médiami typu Denník N, SME a Aktuality.sk vylievali v Bruseli kvôli novele Trestného zákona toľké kýble vymyslenej špiny na Slovensko, že sme pre nich takmer prišli o eurofondy.

K tomu navyše prispievali slovenskí poslanci Európskeho parlamentu, ktorí lobovali za zastavenie eurofondov pre Slovenskú republiku a ako zámienku používali zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry na čele s Danielom Lipšicom, ktorý vojde do dejín trestného práva ako jediný vrcholný politický prokurátor, ktorý podvodom získal justičnú skúšku a nikdy predtým nebol prokurátorom, navyše má záznam v registri trestov za trestný čin usmrtenia. Toto je hádam svetová rarita, alebo unikát bývalej vlády na čele s Igorom Matovičom. Daniel Lipšic spolu s takými prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry, ako Matúš Harkabus, Ján Šanta, Ondrej Repa, pošliapali základné zásady trestného konania a väzbu používali ako prostriedok psychického vydierania.

A čo na to Ústavný súd? Tretieho júla 2024 nemohol označiť zrušenie špeciálnej prokuratúry za protiústavné preto, že ústava priamo neorganizuje činnosť prokuratúry. Uviedol to dokonca predseda Ústavného súdu a bývalý advokát z Liptovského Mikuláša Ivan Fiačan, ktorý sa všeobecne považuje za priaznivca Zuzany Čaputovej. Podľa neho má parlament pri tejto otázke „širokú voľnosť“. Ústavný súd zároveň nenašiel pri rušení špeciálnej prokuratúry ani rozpor s právom EÚ.

Napriek uvedenému, Ústavný súd SR zamietol všetky vážne námietky prezidentky Zuzany Čaputovej a celej opozície. S výnimkou dvoch-troch drobností, ktoré nemajú na podstatu novely takmer žiadny vplyv, ako sú dovolania ministra spravodlivosti k dohodám o vine a treste, zmeny týkajúce sa zaistenia majetku, či možnosť použiť na súde aj nezákonne získaný dôkaz, ak je v prospech obvineného, utrpeli prezidentka spolu s opozíciou a tiež liberálnymi médiami prehru na celej čiare.

Ústavný súd tak dal za pravdu súčasnej vládnej koalícii napríklad aj v tom, že zneužívanie práva a drakonické tresty bez dôrazu na nápravu škody a správania, či manipulácia trestných konaní bez dôkazov, založená len na výpovedi jedného kajúcnika, nikdy do demokratickej a civilizovanej spoločnosti nepatrili a nemali patriť ani na Slovensku. Žiaľ, vláda Igora Matoviča, ktorej súčasťou boli okrem poslancov za OĽaNO a Za ľudí aj poslanci Sasky, si to nemyslela. A Progresívne Slovensko, v tom čase síce oficiálne mimo parlamentu, ale s prezidentkou Čaputovou v paláci a neskôr aj s poslancom NR SR Tomášom Valáškom, zastávali rovnaký názor.

Môžu sa naparovať, koľko len chcú, a písať o tom, že po verdikte Ústavného súdu nebude spokojná ani jedna strana. Môžu písať tak ako šéfredaktor aktuality.sk Peter Bardy, že „Dobre. Protiústavné to teda nie je, rovnako ako drvivá časť novely. Ale je to ohavný politický zásah do trestného poriadku, ktorého cieľom je oslabenie spravodlivosti a právneho štátu. Na tomto nič nemenia ani závery Ústavného súdu“. Dávajú tým len najavo, že im nič nehovorí demokratická zásada, že sa rozhodnutia súdov, špeciálne Ústavného, nemajú komentovať, ale ich treba „iba” rešpektovať. Môžu hovoriť a písať, čo chcú, že sa verdiktom Ústavného súdu nič vážne nezmenilo. Sú na veľkom omyle. Ústavný súd svojím aktuálnym rozhodnutím vyškolil opozíciu aj liberálne médiá z práva. Dal im doslova ústavné K.O., po ktorom sa môžu hanbiť. Nič im nepomohlo. Ani to, že mesiace klamali slovenskú verejnosť, huckali ju proti legitímne vytvorenej vláde, ktorá vzišla z demokratických volieb. Nenávisť z nich priam sršala, nazývali nás kriminálnikmi, ktorí porušujú ústavu.

Zabudli ale, ba možno ani netušili, že pýcha predchádza pád. A obrovskú hanbu. Z nej si môžu teraz ušiť kabát. Ústavný súd v stredu rozhodol, že parlament má právo upravovať zákony podľa svojho uváženia, pretože o tom je suverenita ľudu. Sú schopní to pochopiť?

A vôbec – nemalo by teraz nasledovať, zo strany nielen Progresívneho Slovenska a celej opozície, ako aj liberálnych médií, aspoň slovko ospravedlnenia, ak nie vláde Roberta Fica, proti ktorej vymyslenými a len nenávisťou živenými dôvodmi hecovali a rozdeľovali spoločnosť až do krajnosti, tak minimálne slovenskej verejnosti? Za tú všetku špinu, ktorou sa prezentovali, namiesto konštruktívnej opozičnej práce v prospech Slovenska, by to slovko „prepáčte“ stálo. Pravda, ak by mali čo len štipku sebareflexie. No tú oni nemajú. Aj preto sú slová o zmieri, ktoré po atentáte na Roberta Fica z ich strany zazneli, len prázdnymi floskulami.