OSOBNOSTI SLOVENSKA 41. ČASŤ: VAVRINEC KOCH

V roku 1465 na žiadosť Mateja Korvína poveril pápež Jána Vitéza, arcibiskupa ostrihomského, a Jána z Čazmy, päťkostolského biskupa, aby založili v tom čase jedinú univerzitu v Uhorsku. Ako jedni z mála profesorov z územia dnešného Slovenska boli Martin zo Štiavnice a Vavrinec Koch. 

Foto ARCHÍV
Dátum 27.07.2024

Založenie Univerzity či Akadémie Istropolitany v roku 1465 v Bratislave dáva príležitosť predstaviť najstarších známych učencov zo Slovenska. Do založenia univerzity v Prahe v roku 1348, v Krakove 1364, vo Viedni 1365 a napokon v Bratislave, museli študenti zo Slovenska vyhľadávať vzdelanie na univerzitách v Taliansku či Francúzsku.

Už v 12. storočí na univerzite v Bologni študovali dvaja študenti z Košíc. Situácia sa teda v 14. storočí zmenila, a väčšia dostupnosť univerzít pre slovenských študentov ovplyvnila kultúrnu úroveň Slovenska, ale aj ich národnú identitu. Podľa dochovaných matrík sa v Prahe  označovali ako Sclavus či Pannonius. Na Viedenskej univerzite sa identifikovali s „Terrou Mathei“, Matúšovou zemou, ale registrovali ich aj ako Windisch či Toth.

Na pražskej univerzite, ktorá bola nekatolícka, pôsobili aj profesori Slováci, absolventi univerzity. Prorektor Vavrinec Benedikt z Nedožier, básnik, hudobník a matematik, Peter Fradelius, profesor rétoriky a básnik z Banskej Štiavnice, Daniel Basilius, matematik z Nemeckej Ľupče. Na Krakovskej univerzite študovalo v rokoch 1400 – 1525 1210 študentov z východného Slovenska, najviac z Košíc 117, z Levoče 87, z Bardejova 62, z Kežmarku či z Prešova.  

Založením Univerzity Istropolitany sa začali písať dejiny slovenského vysokého školstva – ak opomenieme konštantínovsko-metodskú univerzitu, ktorá pôsobila po ich príchode na naše územie v roku 863. V roku 1465 na žiadosť Mateja Korvína poveril pápež Jána Vitéza, arcibiskupa ostrihomského, a Jána z Čazmy, päťkostolského biskupa, aby založili v tom čase jedinú univerzitu v Uhorsku.

V roku 1467 začala svoje pôsobenie štyrmi fakultami: artistickou, teologickou, právnickou a lekárskou, podľa vzoru z Bologne. Do roku 1472 ju viedli ako kancelár Ján Vitéz, a bratislavský prepošt Juraj von Schönberg. Učitelia prišli z Viedne, aj z Bologne a Krakova. Pôsobil tu aj známy nemecký matematik a astronóm Johannes Müller von Königsberg, Regiomontanus.

Ako jedni z mála profesorov z územia dnešného Slovenska boli Martin zo Štiavnice a Vavrinec Koch. Tento Vavrinec, tiež Laurentius, sa narodil v Krompachoch, kde si ho v roku 2004 pripomenuli ako významnú osobnosť mesta popri kňazovi Mikulášovi Šprincovi, básnikovi, predstaviteľovi katolíckej moderny, novinárovi Jankovi Slovenskom, priekopníkovi slovenskej tlače v Amerike a dramatikovi Júliusovi Barč – Ivanovi, evanjelickom duchovnom.  

Koch sa na štúdia vo Viedni zapísal ako Laurentius Coci v letnom semestri 1449, zrejme sa teda narodil okolo roku 1429. Pochádzal z chudobnej meštianskej rodiny, za jeho menom bol prívlastok „pauperes“, preto bol oslobodený od imatrikulačného poplatku. Študenti si ho zvolili za „prokuristu uhorského národa“. Zrodilo ho kultúrne prostredie multietnického Spiša podobne, ako aj Jodoka z Vondrišla (1465 – 1508), priora kartuziánskeho kláštora na Skale útočišťa v Kláštorisku, horlivého pisára kódexov, najmä antifonárov, graduálov a ďalších náboženských kníh.

Predpokladá sa, že Koch na Univerzite Istropolitane prednášal scholastiku. A vlastnil potrebnú literatúru filozofickú a aj teologické diela. Svoju knižnicu poručil priateľovi, profesorovi Petrovi z Kronštatu s podmienkou, že ju na konci svojho života postúpi Viedenskej univerzite a Mestskej knižnici v Kremnici. Dve rukopisné diela – kódexy z tejto Kochovej knižnice – sú dnes v Kremnici.

Prvým je latinské dielo Jána Gersona, Traktát o duchovnom živote duše. Druhým je kódex Dodatky k Postile Mikuláša z Lyry. Tento kódex je na viacerých miestach datovaný spolu so skratkou pisára do roku 1471. Niektorí odborníci sa domnievajú, že tým pisárom bol Vavrinec Koch. Dokladá to aj súdobý zápis na prednom prídoští „Hic liber est magistri Laurencii de Krumpach“, teda Táto kniha je magistra Vavrinca z Krompách.

Je známe aj jeho nevydané rukopisné dielo „Memoriale vitae S. Martini episcopi“. Tento vzdelanec, filozof a teológ bol významnou osobnosťou ako profesor na Viedenskej univerzite a potom na bratislavskej Istropolitane. Tu pôsobil ako učiteľ na teologickej fakulte. Zomrel v roku 1475.

V čase, keď Akadémia Istropolitana prežívala ťažké chvíle po tom, čo v roku 1472 Jána Vitéza uväznili, pretože spolu s Jánom Pannoniusom zorganizovali sprisahanie, pri ktorom mal poľský kráľ Kazimír IV. získať uhorský trón, viacerí učitelia univerzitu opustili.

Po smrti Juraja von Schönberga v roku 1486 sa začal postupný úpadok Univerzity. Zanikla po smrti Mateja Korvína, ktorý ju financoval, v roku 1490. Dnes budova Istropolitany patrí medzi sedem Národných kultúrnych pamiatok v Bratislave.

Banner EP šírka

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.