OTEC PARNÝCH TURBÍN

Jozef Banáš ponúka nový motivačný román. Tento aktuálne najviac prekladaný slovenský spisovateľ je známy aj z mediálneho priestoru veľmi nekonvenčným prejavom, kde často budí bežného „človeka – milión“ z letargie k zamysleniu. Nie je majiteľom pravdy, ale jej hľadačom. Jedna z metód, ktoré volí pre presadenie svojho videnia sveta, je cesta motivačných románov. No nielen to. Pri výbere osobností si volí ľudí, ktorí potenciálne môžu podvihnúť národné povedomie u ospalých Slovákov. Na stole sa nám tak ocitá jeho ďalší biografický román s názvom Nevzdám to! Aurel Stodola.

Čo sa týka prebúdzania národnej hrdosti, tak tu si Jozef Banáš vydobyl primárne miesto. Po vzniku samostatnosti v roku 1993 sú pre nás už samozrejmé pojmy štátnosť či jazyk a zdalo by sa, že národ už prebúdzať netreba. Banáš tu však vypĺňa medzeru a ukazuje národu populárno-náučným štýlom s použitím poctivej faktografie to, prečo byť hrdým Slovákom. Ukazuje bojovníkov nielen za národné práva, ale aj lesk a niekde aj biedu ich životov tak, aby zvýraznil ich neopakovateľnú výnimočnosť a prínos pre vedu, kultúru, politiku či umenie. Z Banášových románov o osobnostiach ide „človečina“, ale aj edukácia. Ak teda zostaneme v rovine motivačného románu, ktorý núti nás samých premýšľať nad zmyslom vlastného života, aby človek opustil konformnú zónu, bil sa s osudom a nepodliehal apatii, tak banášovský prístup k životu cez projekcie životopisov osobností je tým správnym liekom. Po Štefánikovi a Baťovi na javisko knižných dejín z pera Jozefa Banáša prichádza Aurel Stodola.

Ľudskosť a skromnosť

Z Banášovho diela na nás dýchla človečina. Ocitáme sa v zürišskej domácnosti Aurela Stodolu. Obrazotvornosť autorovi nechýba a cez praskajúce drevo v kozube či prebiehajúci vianočný čas v úvode knihy sa dostávame „pod kožu“ slovenskému vedcovi. Ak by čitateľ hľadal v tomto románe holé fakty, bude sklamaný. No práve zobrazenie ľudskosti a skromnosti veľkého človeka cez bezkonkurenčné opisné literárne prvky dodávajú Banášovmu dielu nielen na autenticite, ale aj na dôveryhodnosti. Isteže, dnes už nemôžeme overiť to, či malý Aurel Stodola, resp. Relko bol v škole takej vzdornej povahy, že odmietol za trest kľačať, alebo či mu počas sledovania zimnej idylky v záhrade bolo ľúto konára, ktorý sa pod ťarchou snehu šiel zlomiť. Sú to čriepky autorovej fantázie, ktoré sú opisnou a dejotvornou líniou každého románu.

U Jozefa Banáša je príprava na napísanie románu poctivá. Pobyt v Zürichu, štúdium materiálu v archívoch, autorova jazyková výbava a vôbec osobný prístup je zárukou kvality diela, určeného pre všetky vekové kategórie. A vôbec, množstvo cien, ktoré tento spisovateľ získal, ho katapultujú do tých sfér, že nech by napísal čokoľvek, cestu k čitateľovi si jeho kniha vždy nájde. Stodolov životopis už v podtitule knihy v sebe skrýva bojovnosť. Kým Baťa urputne tvrdí, že to dokáže, tak Stodola zase, že sa nevzdá a Štefánik sa chce prebíjať. O to viac potom čitateľ, ktorý možno prežíva celospoločenskú apatiu z rozdelenia Slovenska, nájde povzbudenie nielen vo výnimočnom postavení ľudí z národne uvedomelého prostredia, ale aj na poli osobnostného rastu.

Biblický podtón

Banáš nielen ukazuje historické reálie, nedáva ich len do románovej podoby, čím zvyšuje akcieschopnosť diela v jeho vnímaní. Je stotožnený s postavami, ktoré opisuje tak, že svoje nadšenie prenáša na čitateľa. Motivačný prístup je teda základným zdrojom čitateľského entuziazmu pri lektúre textu.

Samotné kapitoly v knihe hovoria niekedy skrytými zmyslami. Napríklad Uholný kameň hneď v úvode má silný biblický podtón. A kapitola o nástupe nacizmu k moci v Nemecku už jasne varuje pred nebezpečenstvom totalít. Ťažkým orieškom knihy sa niekedy stávajú vedecké termíny či pojmy prísne prevzaté z prírodných vied. Banáš však poctivým slovníkom vysvetľuje nielen tieto lexikálne náročné termíny. Príťažlivo ukazuje aj priateľstvo s Einsteinom či Schweitzerom a na zamyslenie je fakt, že úcta k Stodolovi je prítomná aj na švajčiarskej strane. Ak sa zamyslíme, nie je niekedy väčšia ako na Slovensku? Nemá podobný deficit úcty aj Štefánik v tom zmysle, že časť Francúzov si ho váži viac ako my Slováci? Túto otázku nech si zodpovie čitateľ sám. Ako? Jedným z prvých návodov je čítanie Banášových románov a práca s ľuďmi v okolí, kde sami môžeme na základe nadobudnutých faktov ľudí prebúdzať a hovoriť im o nových poznatkoch. Takto sa môže preniesť úcta k národným dejateľom minimálne do nášho najbližšieho okolia.

Banáš: Stodola kráčal vpred, aj keď už zdanlivo nebolo kam

Po úspešných motivačných biografiách o Štefánikovi a Baťovi prináša Jozef Banáš tretí román o fyzikovi Aurelovi Stodolovi. Biografia Nevzdám to! Aurel Stodola vyšla vo vydavateľstve Ikar pri príležitosti 165. výročia narodenia jedného z najvýznamnejších svetových vedcov, považovaného za „otca parných turbín“. „Nedostal Nobelovu cenu len preto, lebo v odbore strojárenstvo sa neudeľovala, jeho životným cieľom bolo uľahčovať život ľuďom cez stroje a prístroje. Bol to človek absolútnej disciplíny,“ hovorí Banáš o Slovákovi Aurelovi Stodolovi, narodenom v Liptovskom Mikuláši a neskôr švajčiarskom občanovi. Po maturite na vyššej reálnej škole v Košiciach odišiel do zahraničia a študoval v Budapešti, Zürichu, Berlíne a Paríži. Popri zamestnaní si vzdelanie zvyšoval aj na parížskej Sorbonne. Stodolove najväčšie úspechy sú spájané s pôsobením na jednej z najvyspelejších technologických vysokých škôl na svete – ETH Zürich. Stal sa jej najmladším profesorom v dovtedajšej histórii.

V knihe sa čitatelia dozvedia aj o tragických požiaroch, národnom útlaku, rodinných tragédiách, ktoré postihli Stodolu. „Boj s nepriazňou a najmä s vlastnými slabosťami bol jeho každodenným chlebom. Nikdy sa nevzdal. Nevzdával sa za žiadnych okolností, hoci sa zdalo, že riešenie nie je, kráčal vpred, aj keď už zdanlivo nebolo kam,“ opisuje Banáš osobného priateľa Alberta Einsteina a ďalších velikánov svetovej vedy, ale aj umenia.

„Snažil som sa ho vykresliť najmä z človečenského pohľadu, ako dokázal prekonávať prekážky, mal veľmi ťažký život. Žil v cudzom prostredí, prežil dve svetové vojny, jeho dcéra spáchala samovraždu, žena mu umrela predčasne, v cudzine bol sám,“ priblížil. Aurela Stodolu považuje napriek pohnutému osudu za mimoriadneho človeka, ktorý sa presadil vo veľkom svete. „Bol to úžasný človek, pretože mal veľké vízie a ciele. Mal vysokú mieru sebadisciplíny a najmä veľkú vieru,“ dodal Jozef Banáš.

TASR