RUKOJEMNÍCI KYJEVA A MOSKVY

Keď Ukrajinci v júli nečakane uvalili sankcie na spoločnosť Lukoil, reagovali sme pobúrene predovšetkým my a Maďari. Ide totiž o kľúčového dodávateľa ropy tak pre nás, ako aj pre nich a prísť oňho zo dňa na deň predstavovalo pre obe krajiny veľký problém. Po niekoľkých týždňoch sa celý prípad podivne zamotáva a efektívne riešenie je v nedohľadne. Isté sú len dve veci: spolu s Maďarmi sme sa ocitli v pozícii rukojemníkov a EÚ sa ako už nejedenkrát tvári, že nie my sme jej členmi, ale Ukrajina.

Nemalá ujma

Informácia o zastavení dodávok ruskej ropy zo spoločnosti Lukoil obletela slovenské médiá v polovici júla. Ako prvá sa problém snažila vyriešiť ministerka hospodárstva Denisa Saková predvolaním si ukrajinského veľvyslanca, následne premiér Robert Fico telefonoval ukrajinskému predsedovi vlády Denysovi Šmyhaľovi. Kritizoval nezmyselné sankcie voči Lukoilu a upozornil ho, že viac ako Rusko poškodia niektoré členské štáty EÚ. „Slovensko nemieni byť rukojemníkom ukrajinsko-ruských vzťahov. Rozhodnutie ukrajinského prezidenta znamená, že slovenská rafinéria Slovnaft, patriaca maďarskej skupine MOL, bude dostávať na spracovanie o 40 percent ropy menej, ako je potrebné. Bude to mať dosahy nielen na slovenský trh, ale môže to viesť aj k zastaveniu dodávok nafty vyrábanej Slovnaftom na Ukrajinu, pričom tie predstavujú takmer desatinu celej ukrajinskej spotreby,“ skonštatoval slovenský predseda vlády. So Šmyhaľom potom telefonoval ešte niekoľkokrát a spolu s ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom prijali aj ukrajinského veľvyslanca Myroslava Kastrana pripomenúc mu, že slovenská verejnosť hodnotí kroky voči Lukoilu veľmi negatívne.

Foto: Jaroslav Novák/TASR

Bruselský komplot?

Hoci Slovensko podľa Fica nemieni byť rukojemníkom, predsa len sa ním stalo. Ako vysvitlo neskôr, Lukoil by nám teoreticky vedel dodávať ropu aj napriek sankciám. Prepravu totiž zabezpečuje jeho švajčiarska dcérska spoločnosť Litasco a na tú sa ukrajinské sankcie nevzťahujú. Ale tu sa šaráda nekončí. Kyjev dodnes nevysvetlil, prečo nelogicky uvalil sankcie iba na Lukoil, ktorý je v súkromnom vlastníctve, a nedotkol sa aj iných ruských spoločností, napríklad štátneho Rosnefťu alebo Tatnefťu. Ostatné ruské koncerny, oveľa dôležitejšie pre Kremeľ než Lukoil, naďalej tranzitujú ropu do rafinérií MOL a PKN Orlen a Česku. Odpoveďou sú možno slová poslankyne ukrajinského parlamentu Inny Sovsunovej, členky energetického výboru, ktorá pre portál Politico otvorene priznala, že Kyjev zakázal tranzit ruskej ropy, aby tak vyvinul tlak na Maďarsko za nedodávanie zbraní Ukrajine a za nepodporovanie vstupu krajiny do EÚ. „Teraz sme zobrali veci do vlastných rúk,“ vyhlásila poslankyňa, podľa ktorej diplomatický dialóg neviedol k výsledkom, preto museli nájsť iné riešenie na zmenu postoja Budapešti a Bratislavy. A na čej strane stojí EÚ? To sa pýtal aj maďarský šéf diplomacie Péter Szijjártó, keď sme sa po sťažnostiach, že Ukrajina porušuje asociačnú dohodu s EÚ, nedočkali relevantnej reakcie. „Napriek ohrozeniu energetickej bezpečnosti dvoch členských štátov EÚ Brusel mlčí,“ povedal Szijjártó dodajúc, že buď je komisia príliš slabá na to, aby chránila záujmy Slovenska a Maďarska, alebo to bol Brusel a nie Kyjev, kto celú vec vymyslel. „Európska komisia a osobne jej predsedníčka Ursula von der Leyenová musia okamžite povedať pravdu: požiadal Brusel Kyjev, aby zakázal dodávky ropy? A ak nie, prečo Európska komisia nepodnikla žiadne kroky?“ pýtal sa Szijjártó a po pár dňoch sa dočkal odpovede. Predseda Európskej komisie, Lotyš Valdis Dombrovskis, poslal slovenskej a maďarskej vláde list, v ktorom tvrdí, že Ukrajina nijako neohrozuje zásobovanie ropou nás ani ich. Pripomenul tiež, že sme po vypuknutí konfliktu na Ukrajine mali znížiť závislosť od ruskej ropy tak, ako nám Západ kázal. „List Dombrovskisa opäť dokazuje, že Ukrajinci si proti členským štátom EÚ môžu dovoliť čokoľvek, najmä ak sú za mier a nedodávajú zbrane,“ vyhlásil nahnevane šéf maďarskej diplomacie. Poukázal tiež na to, že chorvátsky premiér napísal list predsedníčke Európskej komisie a navrhol, aby sme spolu s Maďarmi využívali ich ropovod Adria. „Dva listy potvrdzujú, že ide o akciu koordinovanú Bruselom,“ poznamenal Szijjártó.

Urazení Chorváti

Szijjártó následne vysvetlil, prečo je chorvátska trasa neprijateľná. „Chorvátsko jednoducho nie je spoľahlivé. Tranzitná cena ropy sa od vypuknutia vojny zvýšila päťnásobne oproti priemerným trhovým hodnotám. Nie je spoľahlivé, pretože znemožnili spoločnosti MOL zaviazať dlhodobé prepravné kapacity. Zastavenie dodávok ropy z východu by tak vydalo Maďarsko a Slovensko na milosť a nemilosť nespoľahlivej tranzitnej krajine,“ vysvetlil Szijjártó a urobil si tým nepriateľov v Záhrebe. „Je to politicky hlboko urážlivé vyhlásenie, ktoré sme neočakávali od predstaviteľa krajiny, na ktorú sme už dlho reagovali extrémne zdržanlivo a umiernene,“ ozval sa dotknutý minister zahraničných vecí Chorvátska Gordan Grlić Radman. Z chorvátskej ponuky sme neboli nadšení ani my. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár od nich totiž taktiež dostal list s ponukou dodávky. „Ale za akú cenu? V akej kapacite? To dnes nikto nevie,“ ponuro uviedol. „Eurokomisár tvrdí, že problém nie je, ale problém tu je a my ho riešime tak, aby bolo dostatok ropy a neboli drahšie pohonné látky pre obyvateľov a pre národné hospodárstvo,“ uviedol Blanár s tým, že Slovnaft má platnú zmluvu na dostatočné množstvo ropy v dohodnutej cene. Situácia sa zatiaľ na cenách nafty a benzínu negatívne neprejavila a nám ostáva len čakať, akým smerom sa to ďalej vyvinie. Vojna však okrem zbrojárov nie je výhodná pre nikoho a tak by malo byť v záujme nás všetkých jej včasné ukončenie.